Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Slávi sa na jar, v marci alebo apríli. Pripadne vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, po 21. marci. Dátum veľkonočných sviatkov sa preto mení. Deväťdňový pašiový týždeň sa tento rok začal v nedeľu 28. marca.
Veľkonočný príbeh
Sviatky jari, ako sa Veľkej noci tiež hovorí, majú svoj pôvod v starovekom Egypte. Približne pred 3500 rokmi boli Židia v Egypte zotročeným národom, s ktorým faraón nepekne zaobchádzal. To sa nepáčilo Bohu a rozkázal faraónovi, aby jeho ľud z otroctva prepustil. Faraón to odmietol urobiť, preto Boh zoslal na Egypt desať rán. Faraón prepustil Izraelitov z otroctva až po poslednej, desiatej rane. Za svoju neoblomnosť kruto zaplatil. Egypt prišiel za jedinú noc o všetkých prvorodených.
Predvečer tejto udalosti Boh povedal Mojžišovi o svojom úmysle a poradil mu, aby si jeho ľudia označili dvere krvou barančeka. Anjel smrti tak vedel, že tento dom má od desiatej rany uchrániť. Keď Boh Židov oslobodil, pomohol Mojžišovi nájsť zasľúbenú zem. Ukázal im cestu, a keď prišli na brehy Červeného mora, nechal vody rozostúpiť a cestu im vysušil. Mojžiš a jeho ľudia bezpečne prešli na druhý breh. „Pesach“ značí prechod alebo obídenie, čiže pokrýva obidve významné udalosti – uchránenie židovských chlapcov pred anjelom smrti, aj rozostúpenie vody a prechod židovského národa do ich novej zeme. O ďalších 1500 rokov neskôr dostali tieto sviatky aj kresťanskú pečať a stali sa najvýznamnejšími sviatkami kresťanov. Ježišovo ukrižovanie a následné zmŕtvychvstanie vystihuje podstatu kresťanstva. Veľkonočný príbeh je príbehom o posolstve obety a lásky jedného k druhému a je pre nás podnetom, aby sme si našli čas zastaviť sa a zamyslieť sa nad ním.
Obyčaje pašiového týždňa
V nedeľu 28. marca sa začal deväťdňový pašiový týždeň, pričom každý deň má svoj názov – Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou je noc zo soboty na nedeľu, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí štyridsaťdňový predveľkonočný pôst. Postiť sa kedysi znamenalo jesť len jedno jedlo denne, bezmäsité, bez vajec, rýb a mlieka.
Getsemanská záhrada a Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je pomenovaný podľa Getsemanskej záhrady. Tu sa Ježiš modlil, keď ho prišli zatknúť vojaci. V tento deň sa zvykne jesť „zelené jedlo“. Štvrtok je posledným dňom, kedy zvonia zvony. Stíchnu až do Veľkej noci. Vo štvrtok sa zvykli ľudia ešte za tmy umývať rosou, aby boli zdraví. Gazdiné pred východom slnka pozametali celý dom a smetie odniesli na križovatku, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa vraj neradno hádať ani si nič požičať, a tým sa vyhnúť vážnym sporom a mať celý rok peňaženku plnú peňazí.
Deň plný tajomnej mágie
Ukrižovanie Ježiša Krista pripomína Veľký piatok. Tento deň je najvýznamnejším evanjelickým sviatkom, pretože syn Boží dokončil spasenie sveta – bol ukrižovaný na vrchu Golgota. V božích chrámoch sa slúži Večera Pána a spievajú sa pašie.
Veľký piatok je dňom, ktorý sa spája s veľkými magickými silami. Aj preto existuje množstvo tradícií, ktoré sa musia, alebo naopak nesmú, na Veľký piatok vykonávať. Nesmie sa napríklad nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť prekliata, nesmie sa pracovať s ničím, čo by zasahovalo do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Na Veľký piatok sa v minulosti kúpavalo a umývalo v potoku, aby sa ľuďom po celý rok vyhýbali choroby. Chlapi sa potápali, aby ústami z dna vytiahli kamienok. Ten potom hodili ľavou rukou za seba, aby ich celý rok neboleli zuby. Ženy v tento deň priadli pašiové nite, ktorými urobili zopár stehov, aby ochránili svoju rodinu pred zarieknutím a zlými duchmi. Košeľa, ktorá bola zošitá pašiovými niťami, ochraňovala pred bleskom.
Biela sobota – symbol čistoty
Biela sobota je biela preto, lebo aj rúcho novopokrstených, ktorí boli prijatí na krst na Veľkonočnej vigílii, je biele. Symbolom Bielej soboty je čistota, preto sa v tento deň upratovalo a bielila bielizeň. Hospodári sa postarali aj o svoju budúcu úrodu. Na pole ukladali krížiky z ohorených drievok a na lúku sypali popol z posvätného ohňa. Uhlíky sa dávali aj za trámy domov, aby dom chránili pred požiarom. Na Bielu sobotu sa piekli koláče, baránky, plietli korbáče a zdobili kraslice.
Deň zázrakov
Pre rímskokatolícku cirkev je najvýznamnejším dňom Veľkonočná nedeľa – deň Kristovho vzkriesenia. Je symbolom Ježišovho zápasu so smrťou a jeho víťazstva. V tento deň sa svätili všetky veľkonočné pokrmy v kostole a návštevy vždy boli pohostené kúskom posväteného jedla. Trošku z týchto pokrmov uložili aj na pole, do záhrady, hodili do studne, aby požehnali úrodu a čistú vodu. V nedeľu sa jedlo natvrdo uvarené vajíčko, ktoré sa varilo spolu s vŕbovým a jaseňovým prútom. Vraj preto, aby si človek spomenul, s kým jedol na Boží hod vajce, ak by počas nasledujúceho roka niekde zablúdil.
Deň korbáčov a kraslíc
Veľkonočný pondelok sa nazýva aj červeným, kvôli farbe kraslíc, ktoré dostávali mládenci ako výslužku za šibačku a oblievačku. Mládenci dievčence vyoblievali studenou vodou a vyšibali korbáčmi upletenými z čerstvých vŕbových prútov, aby zostali počas celého roka krásne a zdravé. Tento deň nemá kresťanský pôvod. Veľkonočné sviatky končia nedeľou. No šibačka, polievačka či hľadanie vajíčok odrážajú posolstvo Veľkej noci.
Baranček, vajíčko, zajačik…
Baranček ako symbol Veľkej noci sa objavuje sa už v predkresťanských tradíciách, pretože oblasť stredozemia a Stredomoria patrila predovšetkým pastierom. V hebrejskej tradícii baranček symbolizuje ovce Izraelitov ako členov „Božieho stáda“. Mimochodom židovský Boh bol tiež považovaný za pastiera. Baranček sa priamo viaže aj na sviatok Pasche, kedy sa zabíjal na pamiatku vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. Baranček je aj jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo podľa kresťanskej viery je on baránkom, obetovaným za spásu sveta.
Veľkonočné vajíčka – kraslice sú najstarším symbolom Veľkej noci. Vajíčko je symbolom jari a pohanských zvykov jej vítania. Symbolizuje zárodok, z ktorého vznikol život, životnú silu, narodenie aj bezpečie, ktoré mu zabezpečuje škrupinka. Je symbolom kolobehu života a nesmrteľnosti znovuzrodenia a jari. Je najjasnejším znakom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vajíčko v škrupinke predstavovalo uzavretý kamenný hrob, z ktorého Kristus vstal „v prvý deň po Sobote“. Vajíčka sa najčastejšie maľovali červenou farbou, ktorá symbolizovala Ježišovu krv.
Zajačik má svoje miesto v mnohých náboženstvách. Takmer vždy je symbolom šťastia, symbolizuje aj príchod jari, krátkosť života a plynúci čas. Rovnako je symbolom zmŕtvychvstania. Podľa povery vraj zajac nikdy nespí, lebo nemá očné viečka a tak vyzerá aj keď spí, akoby stále bdel. V modernom svete je zajačik ten, čo nosí vajíčka, lebo je veľmi rýchly a plachý. Vo svete je obľúbený sviatok hľadania vajíčok v záhrade, alebo aj „poľovačka na vajíčka“.
Medzi symbolmi nemôže chýbať kríž, pretože Kristus zomrel ukrižovaný na kríži. Oheň je symbolom víťazstva Ježiša nad temnotou a smrťou. Preto sa veľkonočná omša začína zapálením sviečky, od ktorej sa odpaľujú ďalšie sviečky. Sviečka samotná symbolizuje vzkriesenie Krista. Veľkonočná sviečka – paškál, má svoj pôvod v starovekých oslavách Veľkej noci, kedy sa zapaľovala od ohňa. Zapálená sviečka sa počas veľkonočnej omše ponára do vody na krst. Sviečku zdobí znamenie kríža. K Veľkej noci ešte patria aj bahniatka, symbolizujúce ochrancu rodiny.
Veľkonočné dobroty
Keďže počas štyridsaťdňového pôstu je zakázané jesť vajíčka, nesmú práve vajíčka chýbať v žiadnom veľkonočnom jedle. Obľúbené sú uvarené natvrdo, podávané so zemiakovým šalátom a údeným mäsom. Väčšinou nechýba sladká vianočka a na východe koláč zvaný pascha. Okrem toho bývajú na stole vždy rôzne syrové pochúťky, slané rolády a sladký koláč upečený vo forme barančeka. V niektorých kútoch Slovenska sa pripravuje studená polievka z kyslého mlieka a ako hlavné jedlo mäso z jahniatka alebo zajačika.
