Severská krimi od slovenského autora, príbeh o zvieratách a ľuďoch a o zvierati v človeku aj tretia časť kultovej fantasy série Griša. V prvej júnovej knižnej súťaži potešíme dvoch výhercov alebo výherkyne.
Marko Thelen: Tupilak – Severský posol smrti
Majiteľ slovenskej IT spoločnosti je podozrivý z vraždy kolegyne. Aby to nebolo jednoduché, vraždilo sa na Islande, kam sa vedenie firmy vybralo na výlet. Zhodou okolností v čase, keď sa k životu prebrala sopka Eyjafjallajökull, čo pátranie ešte komplikuje. Ale aký by mal majiteľ firmy motív? Na požiadanie manželky podozrivého sa do pátrania zapojí aj detektív Martinský. Vyšetrovanie ho privedie na naozaj neočakávané miesta a odhalí prepojenia biznisu s organizovaným zločinom. A na začiatku to pritom vyzeralo ako „obyčajný“ zločin z vášne…
Tupilak je v grónskej mytológii Inuitov posol smrti, ktorého vytvorili šamani na zničenie nepriateľa. Ale kto je ten nepriateľ? Podarí sa to detektívovi Martinskému odhaliť?
K zasadeniu deja na Island motivovali autora viaceré cesty na tento nádherný ostrov ohňa a ľadu a aj spolupráca s islandskou políciu Lögreglan. O tom ako sa mu podarilo skĺbiť písanie a prácu, hovorí: „Ide to ruka v ruke. Väčšinu svojho pracovného času venujem bezpečnostným analýzam v teréne alebo za stolom. Medzi ne patrí aj profilovanie páchateľov a prediktívne profilovanie teroristov. Okrem toho trénujem bezpečnostné zložky. Toto všetko mi vytvára živnú pôdu pre inšpiratívne písanie. Na druhej strane pri písaní detektívok niekedy prídem na to, ako by sa dala lepšie vykonávať samotná práca.”
Ukážka z knihy
More hlasno burácalo a on spokojne kráčal ďalej za svojím cieľom. Nečakane ho v jeho rozjímaní niečo prerušilo. Intuícia mu na chrbte náhle nakreslila veľký výkričník. Zazdalo sa mu, že ho niekto sleduje. Obzrel sa, no nikoho nezbadal. Počul iba silné prívaly morských vĺn a strašidelne piskľavý vietor. Ten mu zozadu urputnou silou naťahoval bundu. Srdce sa mu rozbúchalo. Pridal do kroku. Chcel predsa dokončiť, čo začal. On bol jediný, kto to mohol dotiahnuť do konca. Nohy sa mu takmer po členky zabárali do vlhkého piesku. Zaumienil si vyjsť vyššie na pevný trávnatý porast.
Ocitol sa pred veľkým skalnatým previsom. Ten sa dal obísť opäť iba cez čiernu pláž. A vtedy sa predpoklady o prítomnosti cudzej osoby v jeho blízkosti potvrdili. Zlá predtucha ho opantávala. Dostávala sa mu až pod kožu. Akoby ho niekto zaživa rezal. Akoby to už sám zažil. Žeby déjà vu alebo to bol iba výplod jeho vlastnej fantázie? To, čo pred chvíľou v hoteli vykonal, sa asi niekomu nepáčilo.
Prudko sa otočil, aby zistil, kto to je. Stihol však zachytiť iba tmavú siluetu neznámej osoby. Držala nad ním zdvihnutú ruku. A v nej niečo hrubé a dlhé. Na hlave pocítil silný a tvrdý náraz tupého predmetu. Spadol na zem.
Knižný trailer:
Maja Lunde: Kôň Przewalského
Kôň Przewalského je jediný žijúci zástupca vyhynutého koňa divého. Ľuďom sa ho podarilo zachrániť vďaka chovu v zajatí a neskôr ho vrátili späť do jeho prirodzeného prostredia, do mongolských stepí. Ruský zoológ Michail koncom 19. storočia cestuje do Mongolska, aby odtiaľ priviezol divé kone do svojej zoologickej záhrady. Nemecká veterinárka Karin sa začiatkom deväťdesiatych rokov usiluje o návrat divých koní do ich prirodzeného prostredia a nórska statkárka Eva so svojou dospievajúcou dcérou bojujú nielen o prežitie v bývalom zoologickom parku na východe Nórska, no usilujú sa zachrániť aj posledné dva jedince vzácneho plemena. Láska ku koňom si však pýta svoju daň.
Kôň Przewalský je tretia časť úspešného cyklu nórskej autorky Maje Lunde o tom, ako človek ovplyvňuje život na Zemi. Žáner, do ktorého patria jej knihy, získal v zahraničí názov „cli-fi“, čiže fikcia (beletria) o klíme. Autorka hovorí, že sa nesnaží svojich čitateľov poučovať: „Moje písanie vždy začína pocitom. Nikdy nie posolstvom. Rozmýšľam nad príbehom a postavami, chcem, aby boli autentické a mala som pocit, že žijú. Odborné a novinové správy sú určené pre náš mozog, krásna literatúra prehovára k našim srdciam. Na to, aby sme sa zmenili, aby sme urobili, čo je nutné, potrebujeme byť súčasťou a musíme veci precítiť.“
Ukážka z knihy
Žrebca pudila ku kobyle tajomná sila, akoby bol v opojení. Pud ho načisto opantal a on sa stával nepríčetným, zdiveným. Ako človek som takéto silné telesné nutkanie sotva mohla pochopiť. Pravda, boli časy, keď som sa aj ja dala stiahnuť pod hladinu, keď som sa uvoľnila z tuhého zovretia, no vždy len na pár minút, a aj to bolo dávno, taký luxus si už dnes nemôžem dopriať. Moje konanie poháňa jediný pud, a tým je hlad. Hlad môže človeka donútiť k iracionálnemu správaniu, môže ho priviesť k šialenstvu, hladný človek je schopný všetkého.
So zvieracími pudmi sa nedá vyjednávať, a tak som kobylu Nike musela chrániť. Hrímfaxi sa totiž nemienil vzdať, hoci sa Nike so žriebätkom Pumou nachádzali za ohradou. Kobylia ruja mámila samca k ohradenému pasienku, mohla som kričať, rozhadzovať rukami, koľko som len chcela. Vlani na jeseň prišla Nike o svojho partnera, žrebca Hummela. Bol už starý a vysilený, nechcela som, aby sa trápil. Niké tak zostala sama. Vedela som, že sa neupokojí, kým nebude žrebná.
Leigh Bardugo: Povstanie ničoty
Hlavné mesto padlo. Temnan vládne Ravke z tieňového trónu. Osud celého národa spočíva na pleciach zdrvenej Svetlany a roztrúsených zvyškoch kedysi veľkolepej magickej armády.
Oslabená Alina sa hlboko v starobylej sieti tunelov a jaskýň musí uchýliť pod pochybnú ochranu aparáta a fanatikov, ktorí ju uctievajú ako svätú. Ona pritom stále dúfa, že sa jej podarí uloviť nepolapiteľného vtáka ohniváka. Stále sa nevzdala nádeje, že princ na úteku žije. Pri odhaľovaní Temnanových tajomstiev však vypláva na svetlo sveta minulosť, ktorá navždy zmení jej chápanie ich puta a moci, ktorou vládne. Vták ohnivák je to posledné, čo delí Ravku od zničenia – no cena za jeho získanie by mohla byť budúcnosť, o ktorú Alina bojuje. Vták ohnivák je to posledné, čo delí Ravku od zničenia – no cena za jeho získanie by mohla byť budúcnosť, o ktorú Alina bojuje.
Ukážka z knihy
Stála som s roztiahnutými rukami na balkóne vytesanom do skaly, triasla sa v lacnom rúchu a snažila sa zapôsobiť. Moja kefta bola pozošívaná z kúskov róby, ktorú som mala oblečenú v noc, keď sme ušli z paláca, a z ozdobných závesov, ktoré vraj pochádzali zo zatvoreného divadla odniekiaľ od Saly. Lemovali ju koráliky z lustrov z vestibulu. Výšivky na manžetách sa už párali. David a Žeňa sa snažili zo všetkých síl, ale podzemné zdroje boli obmedzené. Z diaľky plnila svoj účel – vo svetle, ktoré pôsobilo, že mi vychádza z dlaní, sa zlatisto leskla a halila nadšené tváre mojich nasledovníkov hlboko dole jasnou žiarou. Zblízka to boli samé uvoľnené nitky a falošná pozlátka. Presne ako ja. Opotrebovaná svätica. Aparátov hlas hrmel po Bielej katedrále a ľudia v dave sa kolísali, oči mali zatvorené, ruky zdvihnuté – ako bledé stopky na lúke plnej makových kvetov, ktorých lupene striasol pre mňa neexistujúci vietor. Držala som sa nacvičeného sledu gest, hýbala sa presne tak, aby mohol David spolu s ktorýmkoľvek plamenníkom, čo mu dnes ráno pomáhal, sledovať moje pohyby zo svojho miesta v komnate skrytej tesne nad balkónom. Desila som sa ranných modlitieb, ale podľa kňaza boli tie falošné vystúpenia potrebné.
„Je to dar, ktorý dávaš svojim ľuďom, sankta Alina,“ povedal. „Je to nádej.“ V skutočnosti to bola len ilúzia, biedna napodobenina svetla, ktorému som kedysi vládla.
Súťaž
Do súťaže o knihy vydavateľstva SLOVART Tupilak – Severský posol smrti, Kôň Przewalského a Povstanie ničoty sa môžete zapojiť do piatka 4. júna na Facebooku BBonline.sk. Dvom vyžrebovaným výhercom či výherkyniam pošleme všetky tri knihy.
