Začal sa august, prázdniny pokračujú a naše knižné súťaže tiež. V súťaži dnes máme štyri knihy, štyrí príbehy, každý z iného „súdka“.
Noah Gordon: Posledný Žid
Životný príbeh Jonáša Toledana, syna židovského zlatníka, sa začína na sklonku 15. storočia, tesne pred vyhostením Židov zo Španielska. V krajine kráľovnej Izabely vládne krutá inkvizícia a strach. Mnohí Židia sa pod tlakom okolností rozhodnú stať katolíkmi, no sú aj takí, ktorí si chcú zachovať pôvodnú vieru a húfne odchádzajú za hranice. Kým sa k nim rodina Toledanovcov stihne pripojiť, rozvášnený dav podpáli ich dom a nešťastného zlatníka zabije.
Pätnásťročný Jonáš otcovi pred smrťou sľúbi, že zostane verný svojim koreňom. Podarí sa mu ujsť, no všade ho prenasleduje tieň inkvizície. Jonáš putuje po Španielsku a hľadá nielen bezpečné útočisko, ale aj odpovede na dôležité otázky srdca. Podarí sa mu vytrvať a pretaviť neosobnú náboženskú tradíciu do živej viery? Nájde napokon zaslúžený pokoj a lásku? Historický román Noaha Gordona je krásnym svedectvom o tom, že viera v Boha má zmysel iba vtedy, ak ju sprevádza aj láska a úcta k človeku.
Ukážka z knihy
Napriek pokročilému veku mal tvrdé päste. Raz, keď spálila chlieb, vyšľahal ju trstenicou po holých nohách.
„Prosím, Abrahám! Nerob to! Nie! Nie!“ kričala a plakala, ale manžel neodpovedal, len vzrušene dychčal a pokračoval v bití.
Jej otcovi povedal, že ju musel zbiť, lebo má veľa chýb, a otec sa s ňou prišiel porozprávať.
„Prestaň sa správať ako vzdorovité dieťa a nauč sa byť dobrou manželkou ako tvoja matka,“ povedal a ona mu nemohla pozrieť do očí, no sľúbila, že sa polepší.
Keď sa naučila robiť všetko tak, ako si Abrahám želal, nebil ju síce často, ale úplne neprestal. Časom bol čoraz náladovejší. Keď ležal, trápili ho bolesti. Aj pri chôdzi vzdychal a zatínal zuby. Stratil posledné zvyšky trpezlivosti, ktorej nikdy nemal dosť.
Jej život sa zmenil jedného večera, keď boli manželmi asi rok. Uvarila večeru, ale nestihla ju priniesť na stôl, pretože rozliala vodu, keď mu podávala pohár, a on vstal a udrel ju do pŕs. Hoci jej to nikdy predtým nezišlo na um, zvrtla sa a vyťala mu dve zauchá, také silné, že by bol spadol na zem, keby sa nezosunul na stoličku.
Zastala nad ním. „Neopovážte sa ma dotknúť, seňor. Už nikdy.“
Hans Rosenfeldt: Vlčie leto
Keď sa v žalúdku mŕtveho vlka nájdeného hlboko v lese nájdu zvyšky ľudského tela, policajtka Hannah Westerová vie, že toto leto bude iné ako tie predchádzajúce. Čoskoro sa zistí, že kúsky tela patria ruskému drogovému dílerovi. Ako sa však obeť dostala do odľahlých končín neďaleko švédskej Haparandy? A kam zmizli drogy a peniaze, ktoré mala pri sebe?
Hannah a jej kolegovia sa pustia do vyšetrovania a nenechajú kameň na kameni. Čas nemilosrdne plynie a ukáže sa, že nie sú jediní, kto sa pustil do pátrania. Keď sa na scéne objaví tajomná Kaťa, krvavé udalosti naberú nečakaný spád a pokojné mestečko sa obráti hore nohami. Hannah zrazu musí čeliť nielen kopiacim sa problémom s vyšetrovaním, ale aj vlastnej bolestnej minulosti…
Ukážka z knihy
Ešte nikdy nikoho nezabil. Ublížil už mnohým ľuďom, niektorým aj v poriadne mladom veku, no nikdy nešiel nadoraz. Mal na to dva dôvody.
Mŕtve telo si vždy vyžiada väčšie nasadenie polície. Samozrejme, mohol by sa pokúsiť zabezpečiť, aby telo nikdy nenašli, no skôr či neskôr sa väčšina ľudských obetí aj tak niekde vynorí a polícia vyšetruje zmiznutie človeka naplno. Okrem toho sa týmto prípadom venujú aj médiá.
A navyše si bol istý, a bál sa toho, že by mu to zachutilo. Miloval pocit kontroly, užíval si moc. Nie je rozhodovanie o živote a smrti prejavom absolútnej moci? Utrpenie a bolesť druhých ľudí ho vždy nechávali ľahostajným. Ubližovanie druhým mu síce nerobilo radosť, ani ho nikdy nevzrušovalo, no zároveň nikdy necítil, že je to chyba a neľutoval to.
Jednoducho necítil nič.
Vlčie leto – Hans Rosenfeldt:
František Kozmon: Volavka
Marek Wolf sa ocitá na mieste činu ešte pred príchodom polície: obeťou vraždy je jeho mama, vražednou zbraňou služobná devina a hlavným podozrivým brat Patrik. Ten ušiel z nápravnovýchovného zariadenia, no Wolf aj napriek dôkazom verí v jeho nevinu. Pátra po bratovi a celkom zabúda na vyšetrovanie, ktoré nestihol uzavrieť. Až kým nenadobudne podozrenie, že prípad Červ s maminou vraždou súvisí.
Karol Lupták, stále mimo služby, hľadá nezvestnú kamarátku svojej dcéry. Stopy ho zavedú do luxusného hotela vo Viedni, z ktorého Laura za záhadných okolností zmizla. Bezpečnostná kamera ju zachytila potácať sa po chodbách, zo záberu sa stratila pri mraziacej miestnosti a na žiadnom ďalšom sa už neobjavila. Lupták je presvedčený, že Laurino zmiznutie súvisí so známou americkou speváčkou, ktorá v tú noc v hoteli organizovala súkromný večierok. Volavka nadväzuje na predchádzajúcu Kozmonovu knihu Červ. Podľahol Wolf sebaklamu alebo sa dostal na stopu niečoho omnoho väčšieho?
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
Blanka Lipińska: 365 dní
Laura trávi s priateľom Martinom dovolenku na Sicílii. Hneď na druhý deň, na jej dvadsiate deviate narodeniny, Lauru unesú. Zločin má na svedomí hlava sicílskej mafiánskej rodiny, mladý a príťažlivý Massimo Torricelli. Pred niekoľkými rokmi takmer prišiel o život pri prestrelke. V stave klinickej smrti uvidel záhadné dievča, z ktorého sa vykľula Laura. Len čo sa Massimo prebral, prisahal, že ju nájde a získa si jej srdce za každú cenu.
Laura nemá na výber. Môže si užívať prvotriedny luxus, relatívnu slobodu, no nesmie utiecť. Inak jej najbližším hrozí smrť. Laura má odteraz 365 dní, aby sa do Massima zaľúbila a rozhodla sa s ním ostať.
Ukážka z knihy
Sadol som si za stôl, mierne roztrasenými prstami som roztrhol obálku a vysypal obsah.
„Neuveriteľné!“ Chytil som sa za hlavu, keď som na fotkách – teda už nie iba na obrazoch namaľovaných umelcami – uvidel tvár svojej Dámy. Má meno, priezvisko, minulosť i budúcnosť, o ktorej zatiaľ nič netuší. Ktosi zaklopal na dvere. „Teraz nie,“ zakričal som, ani som neodtrhol zrak od fotografie s poznámkami. „Laura Bielová,“ zašepkal som, dotýkajúc sa jej tváre na kriedovom papieri.
Materiál som skúmal pol hodiny. Potom som sa posadil do kresla a zízal do steny.
„Smiem?“ Domenico strčil hlavu do dverí. Keďže som mlčal, vošiel a sadol si oproti mne.
„A čo teraz?“
„Privedieme ju sem,“ odvetil som sucho a pozrel naňho. Sedel a prikyvoval.
„Ale ako?“ Díval sa na mňa ako na blázna, čo ma trochu podráždilo. „Pôjdeš za ňou do hotela a povieš jej, že odkedy si umrel, mávaš vidiny a v nich…“ hodil okom po poznámkach na stole.
A v nich som spoznal teba, Laura Bielová, dokončil som zaňho v duchu.
„Unesiem ju,“ rozhodol som rázne. „Pošli ľudí do bytu toho…“ vyhľadal som meno jej frajera v poznámkach, „… toho Martina. Nech zistia, čo je zač.“
Súťaž
Do súťaže o knihy vydavateľstva Ikar – Posledný Žid, Vlčie leto, Volavka a 365 dní sa môžete zapojiť do piatka 6. augusta (do polnoci) na Facebooku BBonline.sk. Vyžrebovanému výhercovi alebo výherkyni pošleme všetky štyri knihy.
