Viete už, aké knihy darujete sebe a svojim blízkym pod vianočný stromček? Tie, ktoré vám predstavujeme v našej dnešnej súťaži, si rozhodne zaslúžia vašu pozornosť.

Mariana Čengel Solčanská: Generál M. R. Štefánik

Prvá svetová vojna priniesla Európe hrôzu, akú si predtým nik nedokázal predstaviť. Rakúsko-Uhorsko mobilizovalo mužov všetkých svojich národností a nútilo ich položiť život za cisára, ku ktorému necítili úctu, a za krajinu, ktorá im bola žalárom. Slováci a Česi museli odísť zo škôl a od pluhov, aby zabíjali a sami sa nechali zabiť. Aby znásilňovali ženy na dobytých územiach a zavšivavení, zvlčilí, s rukami od krvi a nakazení syfilisom prežívali vojnu bez zmyslu.

Milan Štefánik premenil týchto vojakov na stotisícovú armádu dezertérov a oslobodených zajatcov, emigrantov roztrúsených od Kaukazu cez Rumunsko, Taliansko, Francúzsko až po Ameriku. Československá dobrovoľnícka armáda bola v dejinách Európy jedinou, ktorá vznikla skôr než štát. Nepodliehala žiadnemu veleniu, iba vlastnému. Stala sa netušenou silou v rukách cudzinca, čudáka nepatriaceho nikomu a ničomu, tuláka po hviezdach, nepolapiteľného samotára, astronóma, leteckého akrobata, kúzelníka, slobodomurára a vojaka, ktorý sa z pešiaka prepracoval na francúzskeho generála. Útleho cynického muža, zaradila jeho magická schopnosť uhranúť kráľov a európskych štátnikov a podmaniť si city ich manželiek k najgeniálnejším a najtajomnejším diplomatom, akých kedy Európa mala.

Štefánik miluje a nechá sa milovať, má tajomstvá, o ktorých nikdy nikomu nepovie, je mnohokrát zranený, operovaný, trpí bolesťami, skutočnými i fantómovými, a na konci svojich dní je závislý od opiátov. Jeho lietadlo sa zrúti na zem po čudných výstreloch z vypálenej hradnej ruiny nad mestom a z jeho tragickej smrti dejiny obvinia Edvarda Beneša, muža, ktorý stál v jeho tieni.

Beneš, jediný v celej Európe, ktorý bol dvakrát zvolený za prezidenta republiky a dvakrát z úradu dobrovoľne abdikoval, sa v jednu studenú septembrovú noc roku 1948, pred svojou smrťou, stretáva s mŕtvymi, aby im rozpovedal tajomstvo. Má iba túto jedinú noc, aby sa zbavil viny za smrť, ktorú nespôsobil, a definoval lásku k mužovi, ktorého nenávidel.

Ukážka z knihy

Necítil som taký smrad, odkedy som bol malý, ešte na otcovom dvore v Kožlanoch, keď sme zabili naraz štyri bravy a ženy umývali črevá. Prasacie sračky vytláčali do kýbľov a hnusné prašivé mačky z celej dediny sa v tom svinstve hrabali.

Milanovo telo ležalo na stole. Umelec sochár sa skláňal nad tvárou mŕtvoly a robil sadrový odliatok posmrtnej masky.

„Milan, pozri na mňa ešte!“ povedal som jeho polámanému telu. „Ešte aspoň raz!“

„Dopadol na nohy,“ mávol patológ k telu. „Vyše sto metrov, tak… Hlava a trup sú celistvé, ale nohy sa doslova zarazili do tela. Doslova, pán Beneš. Má zdevastovanú celú spodnú časť trupu. Telo sa radšej nevystaví. Požiadame rodinu. Bude to pre všetkých lepšie.“

Jeden z lekárov sa obrátil, ruky mal od krvi. Držal v nich nehybné srdce. Červené, krásne, orgán taký celistvý, tuhý, neporušený, mramorový od belavých ciev. Milanovo srdce.

„Neberte mu srdce, preboha!“ zvolal som. „Neberte mu srdce!“

Lekár však vložil orgán do priehľadnej nádoby s liehom. Tam zostane naveky. Tam zostane, v tej nádobe, zamurované naveky v tme, v malej pohrebnej komore vnútri katafalku na samom špici mohyly.

Veronika Homolová Tóthová: Mama milovala Gabčíka

V októbri uplynulo 76. rokov od krutej pomsty nacistických okupantov za atentát na Heydricha. 24. októbra 1942 popravili desiatky ľudí, ktorí tak alebo onak pomáhali Janovi Kubišovi a Jozefovi Gabčíkovi.

Anna Malinová bola žena, ktorá si získala srdce Jozefa Gabčíka, jedného z troch výsadkárov, ktorí 27. mája 1942 úspešne vykonali atentát na ríšskeho protektora Reiharda Heidricha. Jej dcéra Alena mala vtedy tri roky…

Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach.

O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa.

Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“

Ukážka z knihy

Jozef jej ukázal, že je odvážnejšia, vyrovnanejšia a schopná pomôcť viac, ako si myslela. Antonín, nech mu je zem ľahká, ju držal viac pri zemi. Len nevystrkovať hlavu, len nepodniknúť nič nerozumné, len na seba nepútať pozornosť a neohroziť sa. Dnes chápala, že to nebolo správne. Sú situácie, keď nemôžeme zaliezť a čakať, ako sa všetko vyvinie. Myslieť si, že problém za nás vyriešia iní. Odvážnejší.

Raz jej Jozef povedal: „Aj práve pre to, čo teraz my dvaja spolu prežívame, to musím urobiť. Nemôžeme žiť v štáte, kde vládne teror a strach. Musíme ho zastaviť.“

„Nebojíš sa odvety?“ opýtala sa ho.

Gabčík sa zamyslel. „Anička, nemôžem takto uvažovať. Žiadny vojak by takto neuvažoval, lebo by nesplnil rozkaz. On je vojak, my sme vojaci. Sme vo vojne. Keby bol Heydrich na fronte, nikto by sa nepýtal, prečo sme ho zabili. Ľudia majú pocit, že tu front nie je. Ale mýlia sa. Čo popravy a zatýkania? Je to front, je to vojna. A my ho na tom fronte, ktorý sám vytvoril, zastavíme. Aj chlapcom som povedal: Vy sa bojíte ich odplaty? Prečo sa oni neboja tej našej?“

Súťaž

Do súťaže, v ktorej jeden/jedna z vás môžete vyhrať knihy Generál M. R. ŠtefánikMama milovala Gabčíka, sa môžete zapojiť na Facebooku BBonline.sk do utorka 18. decembra.

SÚŤAŽ❗Knižné novinky z vydavateľstva Ikar, ktoré vám ponúkame v dnešnej súťaži, sú venované významným osobnostiam…

Uverejnil používateľ BBonline.sk Piatok 14. decembra 2018