Historický román o intrigách kráľovských sestier, príbeh Agáty, prvej upálenej čarodejnice v Prešporku, aj zápisník bylinkových receptov. To sú knihy, ktoré môžete vyhrať v našej predvianočnej súťaži.
Philippa Gregory: Tri sestry, tri kráľovné
Ako kráľovné sú sokyne. Ako sestry ich spája večné puto. Román Tri sestry, tri kráľovné od autorky Philippy Gregory sa odohráva na začiatku 16. storočia, v ktorom bola túžba po moci silnejšia než rodinné puto. Margaréta Tudorová, jej sestry Mária a Katarína Aragónska sa stávajú panovníčkami troch rôznych krajín. Škótska, Francúzska a Anglicka. Zo svojho úspechu sa však netešia dlho. Napriek pokrvnému spojeniu ich okolnosti donútia k činom, ktoré by nečakali ani od svojho najväčšieho nepriateľa. Dvorné intrigy a zároveň osud ich privedú k tomu, aby sa stali súperkami na celý život.
Bitka o moc, žiarlivosť a tajné manželstvá sa prepletajú s obavami a ľútosťou nad sesterským životom. Jedinou konštantou v nebezpečenstve je ich zvláštne puto, mocnejšie než ktorýkoľvek muž, dokonca aj kráľ…
Ukážka z knihy
Myslím na to, že navždy budem druhá. Nedokážem sa zmieriť s tým, že ona je kráľovná Anglicka – a možno bude mať v kolíske princa z Walesu – zatiaľ čo ja živorím napoly zabudnutá v ďalekom chudobnom kráľovstve. A v tom okamihu sa ma zmocní vzdor. Dobre teda! Neposlúchnem jej vyhýbavé návrhy, jej sesterské rady. Vydám sa za Ľudovíta Francúzskeho a získam pre svoju zem spojenca, ktorý je dostatočne silný a bohatý, aby porazil Anglicko, keby opäť vypukla vojna. Budem kráľovnou Francúzska a Škótska s dvoma silnými chlapcami v Škótsku a možno prídu aj ďalší. A to je oveľa lepšie, ako byť kráľovnou Anglicka, ktorá zviera okraje nosidiel, dúfajúc, že znova nepotratí.
Napíšem súkromný list škótskemu vyslancovi vo Francúzsku. Oznámim mu, že som sa rozhodla a môže to povedať starému kráľovi, ktorého som nazvala netvorom. Môže ho informovať, že som pripravená vydať sa. Ľudovít Francúzsky by ma mal oficiálne požiadať o ruku a ja mu mu dám. Vydám sa za toho starého grobiana a stanem sa francúzskou kráľovnou, nepriateľom Anglicka a prevýšim Katarínu.
Denisa Fulmeková: Agáta
Píše sa rok 1602 a v mestečku Pyspeky, dnes známom ako Podunajské Biskupice, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu. Agátu vychovávala stará mama, ktorá sa venovala bylinkárstvu. Neskôr sa Agáta vydala za obchodníka s látkami Gabriela Borlobáša, s ktorým však nemala deti, a ani trvalo nežila pod jednou strechou. Jej netradičný partnerský zväzok sa stal tŕňom v oku susedov a ona sama obeťou intríg. A je tu ešte čosi. Aj keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice… Pripomienka tejto historickej udalosti pôsobí na prvý pohľad ako bulvárna atrakcia, no Agátin príbeh je najmä výstižnou metaforou absencie práva a spravodlivosti.
Agáta, najnovšia kniha Denisy Fulmekovej, je literárnou rekonštrukciou obvinenia a upálenia Agáty, mladej ženy z mestečka Pyspeky neďaleko Prešporku. Príbeh sa síce odohral ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.
S príbehom Agáty sa spisovateľka stretla už v roku 2002, keď sa vtedajší študenti religionistiky podujali osadiť jej v Bratislave pamätnú tabuľu, a ako hovorí:
,,V tom čase to bolo presne štyristo rokov od jej upálenia a prekvapilo ma, že to zasa nie je až tak dávno. Zarazilo ma, že iba (!) pred štyristo rokmi sa diali takéto hrôzy a navyše ako verejné divadlo. Veď vtedy sa už spoločnosť tvárila, že je civilizovaná… K téme som sa potom vrátila v podstate náhodou. Na posedení s kamarátkou na to akosi prišla reč a ona sa na druhý deň vybrala k tej tabuli s ružou. No položila ju už iba do prázdneho výrezu na chodníku, lebo umelecký reliéf tam už jednoducho nebol. Napokon sa táto moja priateľka pričinila o to, že dnes je na Hurbanovom námestí v Bratislave aspoň jeho replika. Pomedzi to sme sa o Agáte opakovane zhovárali a ja som zatúžila nielen spoznať jej osud detailnejšie, ale ho aj spracovať knižne.”
Ukážka z knihy
K večeru sa rozfúkalo a ochladilo. Námestie pred Michalskou bránou sa už vyprázdňovalo, keď kat Peter Henker počul, ako si jedna žena druhej pochvaľovala, že sa dobre zabavila a syn jej aj pivo kúpil. A kravu si nechá, ostala jej! A už sa postarala aj o sliepky. Tomu celkom nerozumel, ale nedivil sa ničomu. Podgurážení ľudia trepali hlúposti – triezvi vlastne tiež.
Zahasil dohárajúcu hranicu a zmietol zvyšky dreva. Na druhý deň ráno príde a odviaže obhorenú mŕtvolu. Zakope ju neďaleko popraviska tak ako vždy. Miesto bude treba popolievať a riadne udupať, aby nebolo zrejmé, kde je zahrabaná.
Vybavil si Agátu, keď ju prvý raz zbadal v mučiarni, ešte s dlhými vlasmi. Jemu sa zdala zbožná. Taká krehká, s plachým pohľadom. Predstavy sa mu rozbehli neželaným smerom – videl ju u seba ako svoju manželku, on by opravoval hodiny a ona by sedela pri ňom a vyšívala by si oplecko. Potom by pribehli deti, tri, alebo aj štyri, všetky veselé a hlučné…
Miriam Latečková: Bylinkár
Miriam Latečková sa viac ako pätnásť rokov zaoberá zdravým životným štýlom a najmä alternatívnymi spôsobmi liečby, v ktorých majú nenahraditeľné miesto jej milované bylinky. Tie jej doslova zmenili život, naučili ju pozerať sa s rešpektom na ľudské telo a s obdivom na ich silu. Zbiera ich, pestuje, spracováva, vyrába bylinkové liečivá, mieša ich, testuje a všetko si zapisuje. Výsledkom jej práce s bylinkami a zhrnutím vedomostí o nich je jej kniha Bylinky z babičkinej záhrady. V Bylinkári, zápisníku bylinkových receptov, nájdete všeobecné rady pre prácu s bylinkami v kuchyni, kozmetike aj domácej lekárničke.
,,Rodinné bylinkové recepty si zaslúžia viac ako len pokrčené výstrižky z časopisov alebo kúsky papierov, na ktorých sú načarbané. V zápisníku nájdete všeobecné rady pre prácu s bylinkami v kuchyni, kozmetike aj domácej lekárničke. Bylinkár obsahuje tiež dostatočne veľa strán na zapisovanie receptov prehľadne rozdelených do sekcií čajové zmesi, kozmetika a drogéria, bylinková kuchyňa, bylinkové medy, sirupy a nápoje, tinktúry, ako aj prázdne stránky na nalepovanie receptov a listy s riadkami, ak by bolo vašich receptov viac ako ponúkajú jednotlivé kategórie. A recepty, tie najlepšie, si už budete vpisovať sami. S bylinkami nikdy nie je neskoro začať, počkajú si na vás,” hovorí autorka.
Ukážka z knihy
Čajové zmesi. Najbežnejší spôsob liečebného využitia byliniek. Názvom bylinný čaj označujeme vodný výluh z rastliny. Príprava, zalievanie, lúhovanie aj pitie čaju je pre mňa čajový rituál, ktorý mi poskytuje viac ako len liečbu. Často počúvam, že ľudia nemajú čas na prípravu sypaného čaju. Myslím, že sypaný čaj nám z času neuberie, ba práve naopak, dáva nám ho. Vďaka nemu na chvíľku spomalíme…
Byliny je treba cítiť, dotýkať sa ich, pracovať s nimi, privoniavať k nim a všetkými zmyslami vnímať ich vibrácie. To je prvá a najdôležitejšia liečba bylinkami.
Bylinkovú liečbu využívame už v ranných štádiách choroby. Účinnosť liečby sa tým niekoľkonásobne zvyšuje a ochorenie má ľahší priebeh.
Nazbierané bylinky rozložíme voľne a ,,nariedko” na biely papier a necháme ,,život”, ktorý sa v bylinkách a ich kvetoch nachádza, slobodne vyjsť von.
Súťaž
Do súťaže o knihy Tri sestry, tri kráľovné (Slovart, 2020), Agáta (Slovart, 2020) a Bylinkár (Noxi, 2020) sa môžete zapojiť do nedele, 6. decembra na Facebooku BBonline.sk. Vyžrebovanému výhercovi (výherkyni) pošleme všetky tri knihy.
