Soľ, cukor a korenie… týmito tromi ingredienciami chutia všetky jej príbehy. Je v nich láska aj slzy, aj pikantné pasáže či korenistý humor.

Mária Blšáková pracuje ako opatrovateľka vo Wieselburgu v Dolnom Rakúsku. A píše (aj štrikuje). Nedávno jej vyšla kniha Anjel pre Floriána. Je o opatrovateľkách v Rakúsku. A o anjeloch. Nie tých, čo majú svätožiaru a nádherné krídla, ale takých, čo prídu v ošúchaných šatách a dokážu robiť zázraky… My sa však s Máriou Blšákovou, Majkou, ako ju zvyknú volať priatelia, budeme rozprávať o knihe, ktorá vyšla začiatkom tohto roka a má príznačný názov – Karanténa.

O „kovidovej“ karanténe Majka vie svoje. V románe Karanténa o nej píše prostredníctvom muža. Hlavnou postavou príbehu je bývalý kriminalista a úspešný autor detektívok Boris. Cez Vianoce ho opustila priateľka, pretože chcela viac, no jemu vyhovujú nezáväzné vzťahy. A do toho svet zotročila korona. Strach z nákazy presvedčí Borisa zavrieť sa na dlhé týždne v domácej karanténe. Predstavuje si, že bude písať, cvičiť, recenzovať, no zrazu sa mu v ničom nedarí. Pri dvoch rukopisoch sa zasekol na trinástej kapitole, a tak sa oddáva spomienkam, alkoholu a vyhľadávaniu známostí na internete, aby mal niečo v zálohe, keď blázinec okolo korony skončí…

Myslíte si, že pre ženu nie je jednoduché vniknúť do mysle, pocitov a konania chlapa? Majka si to nemyslí. A čo si myslí? To už sa dozviete v našom rozhovore.

Karanténa nie je prvý príbeh, v ktorom ste sa natiahli do mužskej kože, duše a psychiky. Napríklad v Pedofilovi to bol učiteľ Filip, v Karanténe je to bývalý kriminalista a spisovateľ Boris. Ktorý z nich vám sadol lepšie?

Mali by ste vidieť môj úsmev! O mužoch píšem často, ale ak za „natiahnutie do mužskej kože“ budeme považovať písanie v prvej osobe, kde je rozprávačom muž, okrem Filipa a Borisa som už bola homosexuálom Kristiánom, vajcoškrabom Janom, sukničkárom Martinom, starým mládencom Brankom, frustrovaným päťdesiatnikom Petrom i požívačným, sebavedomým Bohušom. Všetkých mojich hrdinov mám rada a písanie z mužského pohľadu je pre mňa zábavné a obohacujúce. Moja sestra tvrdí, že Boris dokonca ovplyvňuje moju povahu. Ak by to tak bolo, mohlo by sa na mňa nalepiť trochu z jeho sebavedomia.

A prečo ste si do Karantény vybrali autora detektívok a nie trebárs kominára?

Tak teraz som sa rozosmiala na celú izbu! Možno raz bude i kominár. Je čarovné prevteliť sa do niekoho iného a neriskovať postih za ukradnutú identitu. Nahliadnutie na niečo konkrétne očami niekoho iného mi často pomáha vidieť veci reálnejšie, z iného uhla. Faktom je, že pravda nie je len jedna a ja ich popri vžívaní sa do iných postáv, môžem vnímať hneď niekoľko.

Pre ženu však asi nie je jednoduché vniknúť do mysle, pocitov a konania chlapa…

A viete, že ani nie? Opačné pohlavie je v podobe otcov, spolužiakov, susedov, priateľov, kolegov, manželov či synov našou súčasťou od narodenia. Sú tým najdostupnejším študijným materiálom. Milujú nás, nenávidia, ignorujú, pohoršujú, rozosmievajú. Musíte uznať, že bez mužov by bol svet fádny. Mimochodom, poznáte vtip o žene, ktorá kričí na chlapa pracujúceho na dvore, aby šiel dnu? Muž sa pýta: A hladný som, alebo mi je zima? Skrátka, niekedy ich poznáme lepšie, ako sa poznajú oni sami. 

Sú podľa vás chlapi väčší hypochondri ako ženy?

Och, jasnééé. Samozrejme česť výnimkám, ale pre porovnanie… zub v ústach muža bolí trikrát viac.

Boris sa bojí nakazenia kovidom a zatvorí sa doma. Spomína, popíja a zháňa známosti na internete… A vy kde ste tohto Borisa našli? Čím vám je sympatický a čím nie?

Myslím, že skôr si našiel Boris mňa. Bolo to podobné ako s Emou, hrdinkou knižky Skrátka mi preplo. Známi mi tvrdili, že Agáta, hrdinka predchádzajúcej knižky, som ja a mne sa tá potvorka Ema priam vnútila, aby som vyvážila charaktery. Zrejme i Boris vznikol preto, lebo bol Filip jeho pravým opakom. Veľa čitateliek by ho najradšej vyšibalo žihľavou, ale ja mám rada ten jeho samoľúby prejav.

Dočká sa Borisov príbeh aj pokračovania?

Keď som začala písať Karanténu, verila som, že bude v jednom zväzku. No čas plynul, udalosti sa diali a ja som nemohla prestať, keďže mám v úmysle zaznamenať všetko, čo sa okolo korony deje. V knihe nejde o štatistiku či súbor odborných štúdií. Je o ľuďoch, o ich strachu, o prežívaní v uzavretých komunitách, o vyrovnávaní sa s opatreniami, o ich názoroch a, samozrejme, o jednom beťárskom policajtovi Borisovi. V závere tohto roka, ak Boh a vydavateľstvo dá, vyjde druhý diel Karantény s podtitulom Rok v prdeli. A momentálne som v záverečnej fáze tretej časti, ktorá bude mať podtitul Falošná spása.

Snáď pri každej vašej knihe je zjavné, že vám nechýba zmysel pre humor. Čo ešte vám nechýba a naopak, čoho máte málo?

Rozhodne mi nechýba húževnatosť a akási zaťatosť. Vďaka týmto dvom vlastnostiam dokončím všetko, do čoho sa pustím. Najviac mi chýba čas. Občas mám pocit, že môj deň praská vo švíkoch. A ešte… Chýba mi trochu ženskej márnivosti a rafinovanosti. Občas by sa mi páčilo, keby sa mi niekto postaral o vlasy či nechty, ale zatiaľ to stále považujem za premárnený čas.

Ukážka z knihy

Je šiesty máj. Dva mesiace od prvého prípadu. Rovné dva mesiace, čo trčím doma a všetku svoju pozornosť sústreďujem na ochranu. Som unavený z ničnerobenia. Štve ma, že ma múza nechala v štichu. Prvý raz pripúšťam, že si môj mozog vynucuje nové podnety.

Pohľadom zavadím o uterák prevesený cez operadlo kresla. Pred pár mesiacmi cezeň bola prehodená Ela a mlela z posledného, keď som jej dával viac. Veď to chcela, či nie? Automaticky sa mi vybaví Monika, ako sedí na kuchynskej linke s roztiahnutými nohami. Ktovie, ako sa tam vytrepala. Možno vyliezla na stoličku a potom ju ako obesenec odkopla. Po celkom dobrom sexe a vyprchaní alkoholu som zablokoval jej telefónne číslo i konto na Facebooku. Veľa žien, ktoré prešli mojou posteľou sa tvárilo, že išlo len o okorenenie života. Následne ma bombardovali esemeskami a dúfali, že pochopím, aké bolo naše stretnutie osudové.  Nebolo. Nežnejšie pohlavie nikdy nepochopí, že sex je ako jedlo. Potrava pre telo, ale kto by už chcel jesť stále to isté?

Súťaž

Do súťaže o knihu Márie Blšákovej Karanténa (Naše vojsko, 2021) sa môžete zapojiť do soboty 2. októbra 2021 (do polnoci) na Facebooku BBonline.sk. Knihu pošleme dvom výhercom alebo výherkyniam.