Počas posledného septembrového týždňa sa v banskobystrickej mestskej časti Kremnička uskutočnila posledná fáza archeologického výskumu na miestach masových popráv a povstaleckej obrany počas druhej svetovej vojny. Archeológovia hovoria o ojedinelom výskume, ktorý doposiaľ nebol u nás realizovaný.
Výskum iniciovala samospráva s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom na rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany lokality, kde sa na prelome rokov 1944 a 1945 odohral masaker patriaci k najväčším zločinom spáchaným u nás. Výskum realizovala Katedra archeológie nitrianskej Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (FF UKF) na čele s archeológom Pavlom Šteinerom, ktorý bude hosťom októbrového podujatia z cyklu Stretnutia s minulosťou.
Téma: Archeologický výskum pamätných miest v Kremničke
Ako sme už uviedli, archeologický výskum v Kremničke inicioval banskobystrický magistrát v snahe chrániť pamätné miesta spojené s bojmi počas Slovenského národného povstania a najmä s brutálnymi nacistickými represáliami po jeho potlačení. V roku 1999 bola totiž v blízkosti pamätníka a masových hrobov povolená výstavba rodinných domov, ktorá narušila pietny charakter lokality. V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica a Katedrou archeológie FF UKF v Nitre boli podniknuté kroky na zastavenie možnej ďalšej výstavby a rozšírenia pamiatkovej ochrany týchto miest.
V apríli 2024 začal výskum povrchovou prospekciou zameranou na identifikáciu dôkazov bojovej činnosti a miest popráv. V ďalších dvoch etapách v lete a na jeseň sa uskutočnila sondáž viacerých objektov s cieľom objasnenia ich konštrukcie prípadne využitia. Zároveň zistené skutočnosti pomohli pamiatkárom rozšíriť ochranu existujúcich pamiatkových objektov. Výskum pokračoval výkopovými prácami v júni a septembri 2024. Sondy boli vedené cez zachované zvyšky povstaleckých bunkrov ako aj protitankovú priekopu, za účelom zistenia ich rozmerov, štruktúry a získania nálezov, ktoré pomohli objasniť ich poslanie a osudy.
Malo sa tak udiať už pred päťdesiatimi rokmi
„Po povrchovom prieskume v apríli tohto roka a júnovej sondáži povstaleckých bunkrov sa naša pozornosť zamerala na protitankovú priekopu, ktorá sa na prelome rokov 1944 a 1945 stala masovým hrobom niekoľkých stoviek obetí nacistických represálií. Výskum zistil presné rozmery a profil priekopy a bude viesť k začatiu procesu rozšírenia statusu Národnej kultúrnej pamiatky na všetky identifikované objekty súvisiace s povstaleckou obranou Banskej Bystrice a nasledujúcich masových popráv. Je symbolické, že tento priekopnícky výskum sa koná práve v období, kedy si pripomíname osemdesiate výročie Slovenského národného povstania,“ konštatuje archeológ Pavol Šteiner, podľa ktorého sa na Slovensku a ani v okolitých krajinách archeologický výskum takéhoto druhu doteraz nikdy nerealizoval.
Malo sa tak udiať už pred 50 rokmi, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktorému by patrila patričná ochrana. Keďže patričné pamiatkové ochranné pásmo v okolí pamätníka doposiaľ chýbalo, v jeho okolí je v súčasnosti zástavba rodinných domov.
„Posledný týždeň nášho výskumu sme sa venovali spomínanej protitankovej priekope. Priekopa mala v minulosti štyri metre na šírku a bola schopná zastaviť ľahký alebo stredný tank. Jej zadná časť bola vystužená drevenou guľatinou a doskami. Jej kolmý koniec mal zabrániť akémukoľvek vozidlu dostať sa z priekopy. To, že horná časť priekopy bola využitá po potlačení povstania ako masový hrob obetí nacistických represálií, to je pomerne známy fakt. Zamerali sme sa na exhumovanú časť priekopy, ktorá je bez telesných pozostatkov. Je to mrazivá pripomienka udalostí, ktoré sa v tejto lokalite po skončení druhej svetovej vojny odohrávali. Prítomnosť ďalších tiel sa nepodarila potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Na to, aby sme zistili, či sú v priekope nejaké telá, by bolo potrebné realizovať väčšie výkopové práce. Nič to nemení na základnej skutočnosti, že ide o výnimočnú lokalitu, ktorá nám dokladá nielen spôsob povstaleckej obrany mesta, ale aj smutné represálie z prelomu rokov 194 a 1945. Som rád, že zistené skutočnosti budem môcť odprezentovať aj na pôde Stredoslovenského múzea. Sú to veci, na ktoré sa nemôže zabúdať,“ hovorí Pavol Šteiner.
Stretnutie s archeológom Pavlom Šteinerom sa uskutoční v stredu 30. októbra 2024 o 17.00 h v Thurzovom dome.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
