Stredoslovenské múzeum v poslednom novembrovom týždni pozýva na dve stretnutia s nie až tak dávnou históriou. Bude to prednáška venovaná protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu v slovenskej historiografii po roku 1945 a rozprávanie o vianočných sviatkoch počas totality. Obidve podujatia sa uskutočnia v Thurzovom dome.

Polemizované témy, o ktorých treba hovoriť

Osobitné miesto v slovenskej historiografii po roku 1945 patrí protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu ako významným častiam slovenských dejín. Pohľad na túto problematiku sa však počas dekád menil v závislosti od politického režimu, ktorý v krajine vládol. Emeritný profesor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Karol Fremal venoval značnú časť svojho vedeckého výskumu práve tomuto obdobiu našich dejín. O tom, aké boli jednotlivé etapy vývoja slovenskej historiografie protifašistického odboja, bude hovoriť na prednáške venovanej 80. výročiu Slovenského národného povstania (SNP), ktorá sa uskutoční v utorok 26. novembra o 17.00 h v Thurzovom dome. Profesor Karol Fremal rozdelil túto problematiku do viacerých období.

„Prvé obdobie, roky 1945 až 1948) reprezentujú práce celoslovenského a regionálneho charakteru od rôznych autorov, ktorí sa bezprostredne po oslobodení usilovali ukázať a zhodnotiť slovenský protifašistický zápas so všetkými jeho silami a zložkami. Dominuje v nich bezprostredný zážitok a skúsenosť bez hlbšieho záberu do heuristiky. Do druhej skupiny, roky 1949 až 1963, by som zaradil knihy, publikácie, brožúrky a zborníky z obdobia päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov. Početné práce a zborníky od rôznych autorov sa vyznačujú lžami a polopravdami o protifašistickom odboji, predovšetkým o prípravách, priebehu a význame Povstania,“ uviedol Karol Fremal.

Z obdobia rokov 1964 – 1969 sú to práce ktoré pomerne objektívne hodnotia činnosť ilegálnej Komunistickej strany Slovenska (KSS), Slovenskej národnej rady, vojenské a partizánske osobnosti, prípravy, priebeh a význam SNP.

„Monografia Jozefa Jablonického Z ilegality do Povstania je jedna z mála objektívnych prác o protifašistickom odboji, najmä nekomunistickom, politických a vojenských prípravách SNP, jeho vypuknutí a prvých dňoch v rôznych regiónoch Slovenska. V období rokov 1970 až 1989 práce okrem uplatňovania marxisticko-leninských kritérií hodnotenia historických faktov, udalostí a osobností preferovali predovšetkým činnosť členov ilegálnej KSS, najmä Gustáva Husáka. Protifašistický odboj a SNP boli hodnotené v záujme glorifikácie a apologetiky KSS, jej funkcionárov a členov, partizánov, internacionalizmu, pomoci ZSSR a podobne. Všetko ostatné sa bagatelizovalo, zamlčiavalo alebo hodnotilo nepravdivo,“ hovorí Karol Fremal.

Od roku 1989 až po súčasnosť vychádzajú práce snažiace sa o objektívne hodnotenie činnosti všetkých smerov protifašistického odboja. Najviac monografií, zborníkov, štúdií a článkov vyšlo k 50. výročiu SNP.

„Hodnotenie protifašistického odboja a SNP po roku 1989 sa vyznačuje dvoma hlavnými tendenciami. Prvá považuje SNP za demokratickú revolúciu, ktorá postavila slovenský národ na stranu antifašistickej koalície, resp. víťazných krajín. Túto líniu zastáva vo svojich prácach väčšina slovenských historikov, napr. Jozef Jablonický, Ivan Kamenec, Valerián Bystrický. Ich pohľad na danú problematiku najlepšie vystihuje zborník pod názvom SNP v pamäti národa. Druhá línia na čele s exilovými historikmi Františkom Vnukom a Milanom Stanislavom Ďuricom označuje protifašistický odboj a SNP za národnú tragédiu. Prejavom ich negatívneho hodnotenia je kniha F. Vnuka Neuveriteľné sprisahanie a zborník Dies Ater – Nešťastný deň 29. august 1944.“

Stredoslovenské múzeum je aj krajským metodickým múzeom a pôsobí v časti Slovenska, ktorej sa Povstanie dotklo najviac. Jeho riaditeľom je historik Marcel Pecník, ktorý k pozvaniu na prenášku Karola Fremala dodáva: „Slovenské národné povstanie je jednou z najdôležitejších udalostí našich,  nielen novodobých dejín. Zároveň dodnes patrí medzi polemizované témy, o ktorých treba veľa hovoriť a diskutovať. Pre záujemcov o dôkladné poznanie vývoja interpretácií SNP a jeho súvislostí je prednáška profesora Fremala jedinečnou príležitosťou.“

Prednáška Protifašistický odboj a SNP v slovenskej historiografii po roku 1945 sa uskutoční v utorok 26. novembra 2024 o 17.00 h v Thurzovom dome.

Kam zmizli anjeli, betlehemská hviezda či Ježiško?

Vianočné sviatky v osídlach totality sú témou ďalšieho pokračovania cyklu prednášok Stretnutia s minulosťou, ktoré sa uskutoční v stredu 27. novembra v Thurzovom dome.

Snaha Komunistickej strany Československa o dôslednú ateizáciu spoločnosti kráčala počas obdobia rokov 1948 – 1989 ruka v ruke so zámerom zmeniť spôsob slávenia rôznorodých sviatkov a výročí podľa aktuálnych potrieb a zámerov vládnucej strany. V zakladajúcom období komunistického režimu (1948 – 1953) sa dotkla aj jedných z najobľúbenejších sviatkov roka – Vianoc. Detské predstavy o Ježiškovi museli ustúpiť novo presadzovanému vzoru sovietskeho Deda Mráza, z vianočných výjavov sa mali pod tlakom nutnosti vytratiť bacuľatí anjeli či Traja králi.

Nový režim, ktorý začal svoju éru datovať od 28. februára 1948, sa nijako netajil zámermi minimalizovať vplyv cirkvi v krajine. Ani Komunistická strana Československa (KSČ) si však nedovolila „zrušiť“ Vianoce. Namiesto toho sa pokúsila o ich premenu na také, v ktorých viac nebude miesta pre spiritualitu, kresťanské zvyky či odkazy na prvorepublikové tradície. Na novembrovom stretnutí s minulosťou bude na túto tému hovoriť historička Zuzana Hasarová, ktorá pôsobí na Katedre histórie FF UKF v Nitre a špecializuje sa komunistický režim v Československu.

„V prvom rade mal, podľa predstáv vládnucej moci, zmiznúť hlavný symbol Vianoc, Jezuliatko v jasličkách. Na základe jeho „vymazania“ potom vznikla téza, že ak neexistuje malý Ježiško, potom nemôže, respektíve nikdy ani nemohol existovať dospelý Ježiš ako ten, ktorý nadeľuje darčeky. V boji proti nemu sa KSČ rozhodla v prvom rade zamerať na najmladšie ročníky, na deti. Z pultov kníhkupectiev sťahovali publikácie pre najmenších, ktoré prezentovali „minulú“ podobu Vianoc. V prednáške sa zameriam na analýzu spôsobu slávenia vianočných sviatkov v Československu v rokoch 1948 až 1989. Hlavný dôraz budem klásť na podoby a premeny, ktorými sviatočné ríty v zmienenom období prešli a poukážem na vplyv ideológie a propagandy na postupy pri prezentovaní tohto obdobia,“ uviedla historička Zuzana Hasarová.

Postava Ježiša Krista sa v tomto období mala stať „personou non grata“ v každom smere. Jeho zakomponovanie do vianočných kolied spôsobilo, že mnohé z nich boli na konci 40. a na začiatku 50. rokov 20. storočia zakázané. Problémom boli i vianočné piesne, ktoré mali podľa režimu tzv. žobravý podtón. Platila totiž téza, že v novej ére, do ktorej Československo v roku 1948 vstúpilo, už nie je potrebné o nič prosíkať – každý si môže všetko zabezpečiť sám, pretože má na to dostatok príležitostí a zdrojov.

Dedo Mráz, už tradične spájaný so Sovietskym zväzom a s ruskou kultúrou, mal v skutočnosti korene v slovanskej mytológii. Obraz starého deduška tak, ako ho poznáme dnes, sa kreoval postupne až do 20. storočia. Celoštátna akcia príchodu Deda Mráza do Československa – ako postavy, ktorá mala suplovať sv. Mikuláša i Ježiška v jednom, sa konala v roku 1951. K podujatiu vznikol inštruktážny materiál… aby nedochádzalo k žiadnym omylom. Spísaný bol aj zoznam odporúčaných masiek, v ktorých mohli deti z materských a základných škôl vítať Deda Mráza. Z niečoho, čo malo mať pre deti rozprávkový, hravý charakter, sa tak v roku 1951 stala prísne organizovaná, silno propagandistická záležitosť.

„Aj napriek všetkej snahe organizátorov sa však zdá, že prvé ročníky Deda Mráza v Československu neboli veľmi úspešné. Situácia s Dedom Mrázom prakticky len odzrkadľovala snahu štátostrany o zmenu vianočnej symboliky. Aj keď sa komunistický režim snažil v priebehu pár rokov zmeniť zaužívané tradície a vymazať starý, preň „nepohodlný“ ráz sviatkov, mnohé z rodín i naďalej v súkromí svojich príbytkov rozkladali miniatúrne betlehemy a spievali „zakázané“ koledy. Tie začali na verejnosti opäť zaznievať až v 80. rokoch 20. storočia, v tom istom období, ako sa i oficiálne médiá opäť vrátili k spájaniu Vianoc s postavou Ježiša Krista,“ dodáva Zuzana Hasarová.

Prednáška Vianočné sviatky v osídlach totality (1948 – 1989) – propaganda versus realita sa uskutoční v stredu 27. novembra 2024 o 17.00 h v Thurzovom dome.

Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.