Quantcast

V galérii vám prinášame fotografie Štátnej opery v Banskej Bystrici z prehliadky nových i starých priestorov absolvovanej spolu s pedagogičkami a študentkami odboru divadelnej réžie Akadémie umenia v Banskej Bystrici.

Rekonštrukcia Štátnej opery v Banskej Bystrici je rozdelená na dve etapy. Prvá z nich bola iniciovaná hlavne potrebou odstránenia havarijného stavu. Zahŕňala práce na prístavbe a obnovu podkrovia nad Národným domom, ktoré tiež patrí tejto kultúrnej inštitúcii. V súčasnosti sa v ňom nachádza 7 izieb a 1 apartmán pre hosťujúcich umelcov. Prvá etapa rekonštrukcie stála približne 8,3 milióna eur. O obnove priestorov sme sa rozprávali s riaditeľom Štátnej opery Rudolfom Hromadom.

Rekonštrukcia začala v roku 2008, Štátna opera sa však snažila získať na ňu finančné prostriedky už skôr. Čo podnietilo jej zriaďovateľa – ministerstvo kultúry k tomu, že sa konečne odhodlalo túto situáciu riešiť?

Keď sa vrátim do minulosti, tak, máte pravdu, ten zámer vznikal podstatne skôr, o rekonštrukcii sa začalo hovoriť okolo roku 2004. V tom čase však prebiehala výstavba Slovenského národného divadla, takže všetky finančné prostriedky, čo malo ministerstvo kultúry k dispozícii, smerovali práve do tohto projektu. Po tak dlhej výstavbe SND nebola pravdupovediac ani politická vôľa začať stavbu ďalšej budovy. To, čo kompetentných primälo situáciu riešiť, bol samotný stav týchto priestorov. Všetci ministri kultúry, ktorí sa postupne vystriedali na tomto poste, sa zhodli na tom, že rekonštrukciu Štátnej opery je potrebné vykonať.

To, že to trvalo tak dlho, spôsobili jednak ekonomické dôvody, jednak to, že sa nenašiel vhodný dodávateľ, ktorý by bol ochotný vykonať prácu za tú sumu, ktorá bola k dispozícii. A tak sa to stále naťahovalo, až sa budova dostala do havarijného stavu.

V akom stave boli priestory Štátnej opery?

Rozpadávala sa strecha, padali z nej škridle, mohlo tam dôjsť k úrazu, hygienické podmienky pre účinkujúcich (1 WC pre všetkých v zákulisí, žiadna sprcha atď.) boli už z pohľadu novej legislatívy nevyhovujúce. Z nej vyplývali aj ďalšie dôvody týkajúce sa bezpečnosti práce, vysoká hlučnosť, vysoká prašnosť. Hygiena mala preto dosť pripomienok k tomu, v akých podmienkach tu ľudia pracujú, takže hrozilo, že divadlo bude zatvorené. Museli sme preto v prvom rade začať riešiť problémy spôsobené havarijným stavom.

Treba povedať, že ani pôvodný zámer nezahŕňal všetky priestory, celú budovu, kedže sme mali k dispozícii len obmedzené množstvo finančných prostriedkov. Stará budova nebola na odstránenie havarijného stavu využiteľná,a tak sa muselo pristúpiť k výstavbe nových priestorov.

Tie boli  nedávno dané do užívania. Čo všetko sa v nich v súčasnosti nachádza?

Na samom vrchu je skúšobňa orchestra s nahrávacím štúdiom, ktoré by sa počas divadelných prázdnin mohli využiť aj komerčne tým, že by sme ich prenajímali. O poschodie nižšie je skúšobné javisko, ktoré sme doteraz nemali, čo nás časovo limitovalo v počte predstavení aj v počte skúšok. Tým sa zároveň vytvoril aj alternatívny priestor pre menšie projekty. Nechýbajú tam konštrukcie na svetlá, ozvučenie, zvukárska kabína, korepetítovne.

Celé jedno poschodie bude patriť riaditeľstvu a administratíve. To nebol havarijný stav, ale nedalo sa to v budove preskočiť, takže sme tieto priestory postavili, ale nezariaďujeme ich a nevyužívame.

Ďalšie poschodie slúži zboru. Nachádzajú sa tam šatne, oddychové miestnosti a perspektívne  skúšobňa zboru, ktorú dokončime v ďalšej etape rekonštrukcie, o ktorej budem ešte hovoriť. Sú tam sólistické šatne, ďalšie korepetítovne.

Úplne dole v suteréne sú priestory, kde sa budú skladovať kostýmy hraného repertoáru. V súčasnosti denne prevážame scénu aj kostýmy z dielní na Jegorovovej, čo je veľmi neekonomické. V suterénnych priestoroch bude zároveň práčovňa, žehliareň apod.

Chceme, aby umelecká časť divadla bola čo najbližšie k javisku. Administratíva a skúšobné priestory môžu byť v novej budove, ktorú sme teraz úspešne dokončili, skolaudovali a ktorú môžeme využívať. Ešte ju potrebujeme zariadiť, potrebujeme vybaviť nábytkom priestory pre  ubytovanie, potrebujeme dovybaviť aj skúšobne. Prestavba už teraz divadlu pomohla, veď len skúšobné javisko mení režim divadla, a to aj z ekonomického hľadiska.

Čo je predmetom druhej etapy rekonštrukcie? Aké vysoké sú jej predpokladané náklady? Kedy sa bude realizovať?

Je potrebné doriešiť priestory v starej budove, okrem orchestrišťa, ktoré je potrebné upraviť z hygienických dôvodov, by sme chceli rozšíriť javisko. Zadnú stenu chceme posunúť až k súčasným šatniam sólistov, pretože doteraz sme dosť limitovaní, čo sa týka zadného svietenia a projekcií. Zároveň chceme poskytnúť lepší komfort aj divákom, plánujeme zaviesť do celej budovy klimatizáciu, zvhlčovanie vzduchu. Nezanedbateľný je aj plán vybudovať bezbariérový prístup do divadla, ktorý v súčasnosti neexistuje. Chceme divadlo dovybaviť potrebnou technikou, ktorá by zodpovedala aktuálnym kvalitatívnym štandardom. Na javisku by sme chceli spraviť točňu. Plánujeme doriešiť inžinierske siete, fasády. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou, takže musíme postupovať v rámci toho, čo nám odsúhlasia pamiatkári, čo je niekedy dosť komplikované, lebo to zvyšuje náklady, napríklad na materiál.

To, čo nás čaká, nás čaká v ťažkej dobe, pretože je kríza, boli povodne a objem finančných prostriedkov, ktoré by sme ešte potrebovali, je asi 14 miliónov eur. Teraz sa snažíme o komplexnú rekonštrukciu Štátnej opery. Lebo aj keď to stojí viac peňazí, je efektívnejšie spraviť to ako celok.

V súčasnosti sa musí celý projekt prerobiť kvôli zmene DPH, potrebujeme prerozdeliť peniaze na viac rokov, aby suma v jednom roku nebola taká vysoká. Zatiaľ mám prísľub, že budúci rok, v ktorom sa musí najprv dokončiť bratislavská Reduta, by sa dopracovala projektová dokumentácia o tie časti, ktoré v pôvodnom zámere chýbali. Projekt by sa dal následne na štátnu expertízu a po prípade by sa vybral dodávateľ, čo finančne nie je až také náročné – je to okolo 210 000 eur. Až po štátnej expertíze budeme vedieť presnú sumu, koľko by to malo stáť. 14 miliónov je odhad architekta a tých, čo stavbu robia, takže tam ešte môže dôjsť k posunu. Rekonštrukcia by sa mala zrealizovať za tri roky. Čas nehrá proti nám, skôr naopak. Každý rok sú na rekonštrukciu divadla k dispozícii 4 mesiace – v júni hráme na Zvolenskom hrade, máme divadelné prázdniny, v septembri rekonštrukcia tiež prevádzku neohrozuje.