V Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici v piatok 25. marca slávnostne otvorili Simulačné a vzdelávacie centrum. Stalo sa tak za prítomnosti ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a ďalších významných hostí. Detská nemocnica sa tak stala prvou nemocnicou na Slovensku, ktorá simulačné centrum prevádzkuje.
Celoživotné vzdelávanie je neoddeliteľnou súčasťou medicíny. Posledné desaťročia to platí o to viac, že medicína napreduje míľovými krokmi a vyžaduje implementáciu moderných a technicky pokročilých systémov a pomôcok. Simulačná medicína predstavuje novú éru výučby zdravotníckych zamestnancov, nakoľko dokáže do veľkej miery simulovať kontakt s pacientom a mapovať rozhodovanie o postupe v ošetrovaní a liečbe. Pritom sa nejedná o novinku v komplexnom ponímaní. Napríklad v letectve sú simulátory bežnou súčasťou vzdelávania, preškoľovania aj preskúšavania pilotov.
„Medicína neustále napreduje a vzdelávanie prostredníctvom simulačnej medicíny môže pomôcť v kritickej chvíli sa lekárovi či inému zdravotníckemu pracovníkovi správne rozhodnúť o postupe pri záchrane pacienta. Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici prajem, nech toto pracovisko splní svoj účel a aj vďaka nemu nech dokážeme čo najviac detských pacientov úspešne vyliečiť,“ povedal minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.
Cieľom simulačnej medicíny je pripraviť zdravotníkov najmä na zvládanie náročných situácií, primäť ich pracovať v tíme, rozdeľovať úlohy, delegovať právomoci, zaistiť správnu komunikáciu v rámci tímu a, samozrejme, správne liečiť pacienta. Simulačná medicína počíta s chybami. Tie sú súčasťou procesu učenia, pomáhajú v zdokonaľovaní sa, v nadobudnutí potrebnej rutiny. Musia však byť identifikované, reflektované, analyzované a treba sa z nich poučiť. V simulačnej medicíne je práve toto možné bez následkov na pacientovom zdraví.
„Väčšina zdravotníkov vykonáva dokonale ošetrenie pacienta pri diagnózach, ktoré sa opakujú denno-denne. Každý z nás sa však v reálnom živote stretne aj s raritnými prípadmi, či diagnózami, ktoré sa vyskytujú menej často, napr. raz za rok, prípadne zriedkavejšie. A aj v tomto prípade musíte vedieť reagovať – vedieť zhodnotiť zdravotný stav, vedieť urobiť rozhodnutie, rozdeliť úlohy členom svojho tímu a toto všetko musíte zvládnuť bez zaváhania za pár minút, možno len sekúnd. Verte mi, toto nie sú situácie, na ktorých sa chcete učiť v reálnom živote pri reálnych pacientoch. Tu ide o všetko – ide o život. Práve simulačné centrum ponúka priestor na takéto učenie. Tu si môžete jednotlivé postupy vyskúšať opakovane,“ uviedol námestník pre LPS Detskej nemocnice Miloslav Hanula a dodal, že simulačné centrum bolo do testovacej prevádzky uvedené už v decembri minulého roka.
„Počas tejto doby sa dolaďovalo technické zabezpečenie a nastavovali sa procesy vzdelávania tak, aby sme zaistili štandard zahraničných pracovísk. V tomto období absolvovalo výcvik viacero zdravotníckych zamestnancov našej nemocnice, ale aj niekoľko študentov urgentnej medicíny SZU. Od apríla prechádzame do ostrej prevádzky. Spočiatku bude simulačné centrum slúžiť prednostne zdravotníckym zamestnancom našej nemocnice. Postupne však chceme túto možnosť vzdelávania ponúknuť celému regiónu a to nielen v oblasti pediatrie, ale aj urgentnej medicíny, anestéziológie a intenzívnej medicíny, neonatológie a iných odborov.“
Simulačné centrum je kópiou priestorov nemocnice – štandardnej izby, jednotky intenzívnej starostlivosti či operačnej sály. A to tak po vizuálnej stránke ako aj po stránke vybavenia zdravotníckou technikou a materiálom. K vybaveniu bezpodmienečne patria pacientske simulátory – high fidelity figuríny, ktoré verne pripomínajú pacienta. Figurína je riadená počítačom a dokáže rozprávať, plakať, dýchať, hýbať sa, dokáže simulovať rôzne poruchy obehovej, dýchacej sústavy… Pomocou takejto figuríny je možné nasimulovať takmer akúkoľvek diagnózu a vytvoriť zdravotníckym pracovníkom situáciu, ktorá je na nerozoznanie od reálneho života.
Prínos simulačnej medicíny vyzdvihol aj riaditeľ Detskej nemocnice Juraj Gallo: „Nové technológie dnes umožňujú také spôsoby vzdelávania, ktoré zaistia tzv. bezpečné učenie. Zohľadňujú tiež psychologické aspekty práce zdravotníkov – zvládanie stresu, časového rámca, ale aj fakt zlyhania ľudského faktora. Štatisticky sú takéto pochybenia významnou príčinou úmrtí pacientov. Je teda namieste urobiť v tomto smere posun k lepšiemu. Som veľmi rád, že v Detskej nemocnici môžeme takýmto moderným spôsobom zvyšovať odbornú úroveň zdravotníckych pracovníkov a tým zvyšovať bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti našim detským pacientom.“
