Veľkonočné sviatky sú už za dverami. Zvykneme si navzájom priať, aby boli veselé. Zvykneme sa stretnúť s rodinou a priateľmi, napiecť a navariť tradičné veľkonočné fajnoty, zaodieť dom do jari aj vajíčka pre kupačov nafarbiť. Tohtoročná Veľká noc ešte nebude taká, na akú sme zvyknutí. Nič nám však nebráni vytvoriť si doma príjemnú sviatočnú atmosféru.
„Trošku vody za golier, pár vajíčok na tanier,
pár šibnutí po zadku, veľa zdravia ku sviatku.“
Veľká noc prináša so sebou veľa rôznych zvykov a tradícií. Jej neodmysliteľnou súčasťou a zároveň aj najstarším symbolom je maľované vajíčko – kraslica. Maľovanie kraslíc z kedysi najmä červenej farby krasličiari a krasličiarky povýšili doslova na umenie. Slovensko má v zdobení vajíčok silnú tradíciu a majstrovstvo slovenských tvorcov kraslíc je známe po celom svete.
Zdobeniu kraslíc ale aj pečeniu a zdobeniu medovníkov s rôznymi, aj veľkonočnými motívmi, sa už roky venuje aj Vierka Bojnáková. Rodáčka z Badína žije v Námestove, no na miesta, kde prežila detstvo a mladosť, sa vracia často a rada. Jej srdcovkou je Radvanský jarmok, kde nielen Banskobystričania môžu obdivovať jej umenie zdobenia vajíčok a okoštovať, alebo len tak, na pamiatku, si kúpiť jej krásne vyzdobené medovníky.
Vierkine kraslice sú v rôznych kútoch sveta
„Keďže je to v mojej moci, tak vám prajem k Veľkej noci
Lásku, šťastie, zdravíčko, šunku, vínko, vajíčko.“
V našom rozhovore s Vierkou Bojnákovou sa dozviete aj to, koľko kraslíc vytvorí za rok. A je to skutočne zaujímavé číslo!
Ako si spomínate na svoje detské či dievčenské sviatky jari v rodnom Badíne?
Keď si spomínam na veľkonočné sviatky môjho detstva, vybavia sa mi najmä nepríjemné oblievačky studenou vodou. Neskoršie som sa tomu už vedela vyhnúť. Ušla som do záhrady alebo niekde do prírody.
Zdobili sa u vás doma vajíčka?
Zvyčajne sme vajíčka varili v cibuľových šupkách a skúšali sme ich trochu skrášliť kresbou špáradlom namočeným v octe. No nejaké to umelecké zdobenie kraslíc nebolo u nás tradíciou.
Kedy vás zlákali kraslice a ktorou technikou zdobenia ste začínali?
Bolo to v osemdesiatych rokoch a začínala som klasickou voskovou batikou. Aj dnes najradšej zdobím voskom. Vyskúšala som viac techník, ako lepenie slamou, vyškrabávanie, kresba akrylovým perom, vŕtanie… Technika vŕtania patrí medzi moje najobľúbenejšie, aj keď je najnáročnejšia. Takéto kraslice ešte dozdobím voskom, ktorý zjemní hrany po vŕtaní. Robím ich väčšinou v bielej farbe, pôsobia jemne a krehko ako čipka. Minulý rok som objavila možnosti enkaustického pera. Je to vlastne tiež kresba voskom, len môžem ťahať rovné jemné čiary, oblúčiky a vytvárať tak dojem čipky.
Používate len slepačie alebo aj iné vajíčka?
Väčšinou slepačie, kačacie, husacie a občas aj dva druhy pštrosích.
Máte nejaký špeciálny spôsob na vyfukovanie vajíčok?
Predtým som vyfukovala veľkou injekčnou striekačkou, čo bolo náročné na čas. Kým som navŕtala dierky, vytlačila obsah vajíčka vypláchla zbytky, vydezinfikovala a vysušila… Teraz už kupujem vyfúknuté a vydezinfikované vajíčka vo všetkých veľkostiach.
Zdobenie kraslíc pre vás nie je len predveľkonočná záležitosť, venujete sa mu počas celého roka. Viete aspoň odhadom povedať, koľko kraslíc za rok vytvoríte?
Niekedy je to tisíc kusov, inokedy aj viac. Zahraniční zákazníci si objednávajú naraz väčšie množstvá, aby si to mohli spolu odviezť. Takže v priemere to bude okolo tisícpäťsto kraslíc ročne.
Kde všade vo sveta sú vaše kraslice?
V Európe hlavne v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Dánsku aj vo Veľkej Británii, no posielala som kraslice aj do Pensylvánie, Kanady, Austrálie, na Nový Zéland a tiež do Japonska či Indie. Väčšinou si ich objednávajú Slováci žijúci v týchto krajinách.
A čo medovníky, tie si vás kedy opantali?
Medovníky zdobím trošku kratšie, ale je to tiež už vyše tridsať rokov. Zaujali ma obrázky v časopise Dorka, veľmi sa mi páčili. Chcela som to skúsiť. Prvé pokusy nestáli za veľa, ale deti zjedli… Nevzdala som to a som rada. Nakoniec som si prispôsobila recept, vychytala muchy a zdokonalila som sa na dnešnú úroveň. Rada robím 3D tvary, vymýšľam si a zhotovujem také formičky, aké ešte nikto nemal. Chcem, aby moje medovníky boli niečím iné.
Ktorá ingrediencia nesmie vo vašich medovníkoch chýbať?
No, med! Dobrý a kvalitný domáci med.
Akými spôsobmi zdobíte medovníky?
Klasickou bielkovou polevou. Používam sušené bielka, je to hygienickejšie a nemusím rozmýšľať, čo so žĺtkami. Väčšinou zdobím mriežkovou technikou, čipkované. A rada kreslím ornamenty a rôzne ľudové motívy.
Ktorá je vaša obľúbená veľkonočná medovníková téma?
Duté vajíčka plnené malými medovníčkami, 3D zajačiky, sliepočky, kohútiky, kuriatka…
Pred niekoľkými rokmi ste svoju tvorbu prezentovali na Svetovej výstave EXPO v Miláne. Ako ste sa tam dostali?
Oslovila ma agentúra, ktorá organizovala EXPO. Prekvapilo ma to a zároveň potešilo. Bol to pre mňa taký vrchol, veď dostať sa na takéto podujatie nie je jednoduché a nepodarí sa to každému.
V akom kroji ste v Miláne predvádzali svoje umenie zdobenia kraslíc?
Mala som imitáciu oravského kroja. Dala som si ho ušiť, originálne kroje sú dosť drahé.
Pochádzate z Badína, vyštudovali ste učiteľstvo na bystrickej Univerzite Mateja Bela… Kedy a čo alebo kto vás pritiahol do Námestova?
Byt… Manželovi sľúbili miesto na Gymnáziu v Námestove, aj s bytom.
Veľká noc na Orave je pravdepodobne dosť írečitá. Ako ju tam prežívate?
Teraz už pokojnejšie. Keď boli deti menšie, bolo veselo. Oblievalo sa a šibalo aj vonku…
Tohtoročné sviatky jari opäť sprevádzajú rôzne opatrenia a zákazy, no iste si doma niečo chutné veľkonočné nachystáte.
Ako zvyčajne to bude nejaké pečené mäsko, zeleninový šalát, no a nesmie chýbať šunka, cvikla a chren.
Trhoviská a stánky dostali nedávno „zelenú“. Boli ste aj vy niekde so svojimi veľkonočnými kraslicami a medovníkmi?
Pre mňa to už bolo neskoro niečo si rezervovať, nemala by som dosť nachystané. Celý čas som prijímala objednávky cez internet. Dúfam však, že tohto roku už bude Radvanský jarmok a že sa mi podarí naň aj dostať.
Často sa vraciate domov, do Badína, do Bystrice? Máte tu svoje obľúbené miesta?
Tak často, ako sa len dá. Rada sa vraciam na miesta, kde som prežila detstvo a časť mladosti, hlavne študentské časy. Moja srdcovka je Radvanský jarmok, mám rada tú atmosféru, ľudí, ktorí sa pristavia a obdivujú moju prácu. Na jarmoku vždy predvádzam remeslo, či už zdobenie medovníkov alebo kraslíc. Okrem toho ma do Bystrice pozývajú aj na včelárske výstavy a na výstavu To vajíčko maľovanô v Thurzovom dome.
„Maľované vajíčko, pekný božtek na líčko.
K tomu zdravia moc a veselú Veľkú noc!“
Vedeli ste, že história kraslíc sa začala písať už v 14. storočí? Nielen maľovanie, ale aj spoločné jedenie vajíčok patrí k starodávnym zvykom Slovanov. Symbolizovalo súdržnosť rodiny, zdravie, ochranu proti zlým silám, ako aj nádej spoločného stretnutia v kruhu rodiny o ďalší rok. Kraslice predstavujú osobitnú časť ľudového umenia a patria medzi najstaršie a esteticky najpôsobivejšie umelecké prejavy. Odrážajú spôsob života ľudu, jeho tradície a odzrkadľujú úzku spojitosť človeka s prírodou.
Tradícia obdarúvania šibačov a polievačov počas sviatkov Veľkej noci maľovanými vajíčkami má na našom území hlboké korene. Historické pramene uvádzajú, že už v 14. storočí nazývali ľudia maľované vajíčka kraslicami. Názov údajne vznikol zo slovanského slova „krasnyj”, t.j. červený. (Zdroj: SSM)
