Obľúbená slovenská spisovateľka Petra Nagyová Džerengová napísala sedem kníh pre dospelých… a potom prišla Klára.

Malá predškoláčka a neskôr už školáčka Klára, hlavná postava kníh Klára a mátohy, Klára a iglu a Klára a TITY, si získala srdcia malých čitateľov a čitateliek. Očakávalo sa, že príbeh o Kláre bude mať pokračovanie. Možno aj bude. No teraz sú tu Hanka a Adam. Súrodenci, ktorí sú najlepšími kamarátmi na svete.

Petrou Nagyovou Džerengovou hovoríme o jej novej knihe pre deti ale aj o všeličom inom.

Vo vašich troch knihách pre deti dominovala Klára. Teraz sú to súrodenci Hanka a Adam. Kam sa podela Klára?

Klára len trochu oddychuje. Pôvodne som si myslela, že príbeh je tretím dielom krásne vysvetlený a uzavretý, ale nakoniec ma deti na besedách presvedčili, že musím napísať ešte jeden diel, a dokonca mi aj povedali, o čom by mal byť. Klára by sa mala s mamičkou a Tity vybrať do Afriky. A tak som sa rozhodla, aj na naliehanie mojej vlastnej dcérky Kláry, že sa na to dám. Momentálne píšem knihu pre dospelých, ale keď ju dokončím, dám sa do toho.

Čerpali ste pri písaní knižky Hanka a Adam zo svojho detstva alebo zo života svojich detí?

Táto kniha je inšpirovaná mojimi krstnými deťmi, synom a dcérou mojej sestry, ktoré majú tiež veľkú záhradu a trávia veľa času vonku. Raz mi sestra rozprávala príhodu, ako Adam vyliezol na strom a Hanka ho chcela odfotiť, a on nevedel ako  dolu. Domyslela som si koniec, že museli prísť hasiči, a dovymýšľala som aj ostatné príbehy. Ja som však bola taká ako oni, vymýšľala som si všelijaké hry a každú jednu knihu, ktorú som prečítala, som previedla do nejakej hry vonku. A, samozrejme, hlavní hrdinovia mojej novej knihy dostali mená po mojich krstných deťoch. Volajú sa Hanka a Adam. Dokonca som ilustrátorke poslala aj ich fotky, aby sa aspoň trochu podobali.

Hanka a Adam sú dobrí kamaráti, čo u súrodencov nie vždy býva zvykom. Vy ste sa v detstve kamarátili so sestrami?

Áno, sú dobrí kamaráti. Určitým spôsobom sú aj na seba odkázaní, keďže nemajú televízor a veľa času strávia spolu v záhrade a v domčeku na strome. My sme boli tri sestry. Od staršej ma delili len dva roky a naozaj sme sa takmer nehádali, možno až v puberte, keď sme si navzájom kradli šaty. Mali sme spolu veľmi blízky vzťah, akoby sme tušili, že tu bude len tak krátko… Deniska, ktorá študovala výtvarné umenie, zahynula tragicky po prvom ročníku univerzity v Tatrách pri horolezeckom výstupe. S mladšou sestrou Barbarou máme možno aj preto takisto veľmi blízky vzťah. Ten moment straty nám určite zmenil uhol pohľadu na mnohé veci a obe sme rady, že sa máme a neriešime hlúposti a rozdiely, ale tešíme sa navzájom zo spoločných chvíľ.

Túžili ste mať brata?

Áno, veľmi sme všetky tri túžili po malom bračekovi, ale moja mama nás všetky tri porodila cisárskym rezom a ďalšie deti už nemohla mať. Dnes mám však dvoch synov, ktorí už majú dvadsaťjeden a dvadsať rokov. Sú to už dospeláci a mám s nimi veľmi pekný vzťah, ktorý je už viac kamarátsky, takže tak trochu mi zastupujú ten mužský element, ktorý mi v detstve chýbal.

Máte štyri deti. Čo je podľa vás najdôležitejšie vo vzťahu medzi súrodencami? Aká vlastnosť či „zásada“?

Ani neviem, pretože sama som aj ako dieťa, aj ako mama stretávajúca sa s mamičkami, ktoré mali deti videla, že to fungovalo vždy inak. Ja, určite aj poznačená stratou sestry, som sa ich od malička snažila viesť k tomu, aj rozprávaním o sestre, aj príkladmi, že nikdy nevieš, či budeš mať príležitosť povedať na druhý deň súrodencovi pekné slovo, lebo nevieš, čo bude zajtra, tak to škaredé radšej zadrž. Tiež som sa ich snažila naučiť, že my sa raz pominieme a budú odkázaní na seba, tak nech sa podporujú a majú radi. Ako deti sa vôbec nebili a aj keď sa dnes zvyknú občas pohádať, najmä kvôli rozdielnym názorom, držia spolu a majú veľmi pekný vzťah, aj spoločných kamarátov, s ktorými trávia čas a ja som za ne veľmi vďačná. Lebo podľa mňa je veľmi dôležité zažiť aj súrodenecký vzťah.

Hanka a Adam nemajú televízor, no majú svoju hračkovňu, resp. bordeláreň. Čo ste vy v detstve mali a čo nemali?

Pravda je, že my sme doma mali telku na skrini v spálni. Pozerala sa iba raz do týždňa, v sobotu, keď chodili rodinné seriály ako Goro, biely pes či Majka čo spadla z Gurunu. V osemnástich som odišla na internát do Bratislavy a mala denné štúdium i dennú prácu, takže televízor som takmer nikdy nepozerala. A aj keď som potom pracovala v slovenskej televízii a pravidelne sledovala spravodajstvo, teraz som v období, keď som si televízor nezapla niekoľko rokov, ak nerátam nejaké DVD pri žehlení. Moji rodičia po večeroch čítali knihy a to robím aj ja. I keď je pravda, že pri práci vo vydavateľstve, písaní kníh a starostlivosti o domácnosť, deti a zvieratá, sa ku knihe dostanem niekedy o polnoci a prečítam už len pár strán. Resty doháňam hlavne počas letných prázdnin. V detstve sme veľa necestovali, na rozdiel od mojich detí, iba v sobotu na záhradu. Ale dohnala som to v dospelosti. Naše sídlisko bolo úžasné, mali sme tam rieku, jazero, lesy, kopce a nič mi nechýbalo.

Písanie knižiek pre deti sa vám zjavne zapáčilo. Máte v pláne, aj knižku pre dospelých? Ak áno, o čom bude?

Momentálne, ako som už spomenula, píšem knižku pre dospelých. Je o kríze štyridsiatničiek, ktoré prehodnocujú, či je ešte čas začať nový život, zmeniť prácu a prípadne aj chlapa. Kniha by mala  vyjsť na jeseň.

Súťaž

Vydavateľstvo Verbarium vzniklo z lásky ku knihám a jeho cieľom je ponúknuť deťom a mládeži hodnotné príbehy, aby dostali znovu chuť vrátiť sa k jednému z najväčších pôžitkov – čítaniu. Do našej súťaže vydavateľstvo venovalo tri knižné novinky. Prvá je pre škôlkárov (od 3 rokov), druhá pre malkáčov (od 6 rokov) a tretia pre veľkáčov (od 9 rokov). Všetky tri knihy vyšli v roku 2018.

Do súťaže, v ktorej môže jeden/jedna z vás vyhrať nielen knihu Hanka a Adam, ale aj ďalšie dve knižky pre deti z Vydavateľstva Verbarium, sa môžete zapojiť na Facebooku BBonline.sk do štvrtka, 21. februára.

Súťaž ❗️Vydavateľstvo Verbarium vzniklo z lásky ku knihám a jeho cieľom je ponúknuť deťom a mládeži hodnotné príbehy,…

Uverejnil používateľ BBonline.sk Piatok 15. februára 2019

Nikola Aronová: Posledný dar Zvuku

Kedysi dávno-pradávno, keď ešte neexistovala Zem, boli tu Zvuk a Hluk, ktorí vznikli spolu s vesmírom. A keď sa zrodili prvé hviezdy a galaxie, oni dvaja sa usídlili na modrej planéte. Zvuk putoval tou krásou a postupne ju začal zapĺňať rôznymi tónmi: zurčiaceho vodopádu, trilkujúcich vtákov, šumenia zelených stromov. Mal veľa práce, najmä odvtedy, keď sa na planéte zjavil človek. Kým on pracoval, Hluk sa len tak poflakoval. Jedného dňa sa však unavený Zvuk uložil na spánok a vtedy sa k moci dostal Hluk… Nevšedný príbeh mladej nadanej autorky a ilustrátorky Nikoly Aronovej o potrebe načúvať tichu okolo seba a v nás, ktorý v sebe nesie hlboké a aktuálne posolstvo.

Petra Nagyová Džerengová: Hanka a Adam

Bola raz jedna sestra s bratom, alebo, ak chcete, brat so sestrou: Hanka s Adamom či Adam s Hankou. Nezáleží na poradí, lebo tí dvaja boli ako jeden, jednoducho, najlepší kamaráti. Už vás počujem: čóóó? To je vylúčené! Súrodenci nemôžu byť najlepšími kamarátmi! Tak ako ani pes a mačka! Že nie? Tak ja vám teda poviem, že môžu a ak mi neveríte, prečítajte si túto knižku o dvoch šibaloch, ktorí chcú byť stále dobrí, ale nakoniec to vypáli zakaždým inak… Knihu ilustrovala Noemi Ráczová.

Bianca Pitzorno: Domček na strome

Všetky deti snívajú o vlastnom tajnom domčeku, kde by mohli žiť po svojom, ďaleko od všetkých pravidiel a obmedzení. Takéto šťastie má Aglaja, ktorá žije na zázračnom strome spolu so svojou dospelou priateľkou Biankou a ďalšími členmi ich zvláštnej rodiny, ako lietajúci pes, hovoriaca mačka, mäsožravá rastlina a deti, ktoré hovoria vo veršoch. Na strome však žije aj starý hundroš pán Bruno, ktorý sa ich snaží odtiaľ vystrnadiť všemožnými spôsobmi. No jedného dňa nastane situácia, ktorú budú musieť spoločne vyriešiť. Podarí sa im spojiť sa a zachrániť ich nezvyčajný domov? Príbeh najvýznamnejšiu súčasnej talianskej autorky pre deti ilustroval obľúbený Quentin Blake.