BBonline.sk (Anna Gudzová), foto – Jana Holičková | 1.3.2019

Rozhovor a súťaž o knihu: Samuel Libay, vynikajúci zlatnícky majster, učiteľ, otec a manžel, ale aj sociálne cítiaci človek

„V Banskej Bystrici je vo vlastníctve možné vidieť ešte nie jedno Libayho zručné dielo. Spomedzi našich zlatníkov je posledným mohykánom. Zaslúžil by si, aby jeho život a diela boli poznané vo väčšej hĺbke.“

Tieto slová napísal v roku 1911 Kornel Divald, zakladateľ múzea (dnešné Stredoslovenské múzeum) a realizátor prvej muzeálnej expozície v Banskej Bystrici. Jeho želanie sa – síce po viac ako sto rokoch, ale predsa splnilo. Monografiu o jednom z najväčších uhorských zlatníkov 19. storočia, Samuelovi Libayovi, uviedli do života koncom januára tohto roku v Thurzovom dome. Pokrstili ju symbolicky, plodmi zo stromu, ktorý rastie nad miestom jeho posledného odpočinku na banskobystrickom evanjelickom cintoríne.

Autorom knihy Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka je historik Stredoslovenského múzea Filip Glocko. Je to jeho druhá samostatná kniha. Prvá bola o fajkách – Fajky a fajčiarske pomôcky zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici (2007).

Filipom Glockom hovoríme o zlatníkovi Samuelovi Libayovi a o knihe, ktorú o ňom napísal a na ktorú by Samuel Libay aj Kornel Divald určite boli hrdí.

Ako historik sa stretávate s menami a osudmi mnohých známych historických osobností. Čím si vás získal Samuel Libay?

V Stredoslovenskom múzeu sa prioritne venujem histórii cechov a remesiel. Pri tejto práci sa človek zákonite stretáva nielen s predmetmi, výrobkami, ale aj s osobami – majstrami, ktorí ich navrhli a vyrobili. Samuel Libay má v našom múzeu naozaj výnimočné miesto, pretože sa po ňom zachovala kompletná zlatnícka dielňa s vyše tristo predmetmi. Je naozaj veľmi zaujímavý pocit dotýkať sa nástrojov, s ktorými pracoval tento veľký majster. A od toho je už len „krôčik“ k chceniu spoznať, aký to bol človek v práci ale aj súkromí. Čím viac som ho spoznával, tým bol jeho príbeh života pestrejší a zaujímavejší. Získal si ma svojimi dielami, technikou filigránu, ktorú ovládal dokonale, ale aj svojím pestrým súkromným životom.

Knihu ste písali tri roky. Čo vám zabralo viac času – zbieranie podkladov či samotné písanie?

Tie tri roky boli najintenzívnejšie, ale už aj predtým som sa s dielami Samuela Libaya stretával v našom múzeu ako kurátor, alebo prostredníctvom sporadických článkov týkajúcich sa jeho osoby. Takže tri roky som intenzívne pátral nielen po jeho dielach, ale aj písomnostiach súvisiacich s jeho pracovným a aj súkromným životom.

Kde ste hľadali a našli informácie o Samuelovi Libayovi?

Hlavná informačná báza pochádza, samozrejme, z nášho múzea. Pátranie po osobe Libaya ma však, v dobrom slova zmysle, prinútilo navštíviť Štátny archív v Banskej Bystrici, Archív Modra, Archív mesta Bratislavy, Archív mesta Viedeň, archív ECAV v Banskej Bystrici aj  súkromný archív PhDr. Jána Žiláka, CSc. A tiež múzeá, ktoré disponujú dielami od Samuela Libaya, a to Historické múzeum Bratislava, Umelecko-priemyselné múzeum a Maďarské národné múzeum v Budapešti.

O tom, aký bol Samuel Libay umelec, svedčí jeho dielo. Aký bol človek?

Samuel Libay bol nielen vynikajúcim zlatníckym majstrom, učiteľom, otcom a manželom, ale aj sociálne cítiacim človekom. Založil nadačný fond s názvom Samuel a Friderika Libay – nadácia pre chudobných. Z peňazí podporoval schudobnené rodiny, siroty alebo ľudí bez príjmu. K donačným aktivitám Samuela Libaya môžeme zaradiť aj prezentáciu filigránovej sošky cisára Napoleona I. Libay ju zhotovil v roku 1847 a mohli ju vidieť aj kúpeľní hostia na Sliači, kde ju predvádzal za peniaze a takto získané finančné prostriedky daroval potom chudobincu evanjelickej cirkvi. Samozrejme, v knihe venujem pomerne rozsiahlu kapitolu aj jeho rodine. Manželia Libayovci mali šesť detí, prvým dieťaťom bol syn Augustín Teofil, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet Karol Ľudovít, Terézia Frederika, Augusta Ľudovíta, Viliam Móric a posledným potomkom bol Samuel Adolf. Veľmi zaujímavou je aj korešpondencia Samuela Libaya s milovanou vnučkou Jetti, kde jej opisuje mesto. Do listov jej lepil lupienky ruží.

Kde v Banskej Bystrici býval, tvoril a kde je pochovaný?

Žil a tvoril na viacerých miestach v rámci mesta, vždy však v blízkosti Hlavného námestia, kde pulzoval ruch spoločenského života. Keď ako dvadsaťpäťročný, 15. augusta 1807, vstúpil do banskobystrického zlatníckeho cechu, býval v dnešnej Lazovnej ulici, v dome číslo 1. V rokoch 1808 až 1810 býval a tvoril na Hornom námestí číslo 16. Neskôr Libayovci bývali postupne v dome číslo 5 na Hlavnom námestí, v dome číslo 33 na dnešnej Dolnej ulici a na sklonku života sa vtedy už vdovec Samuel Libay usadil v dome číslo 175 na dnešnej Hornej ulici, teda podľa starého číslovania. Mal tam aj svoju zlatnícku dielňu. Na mieste, kde kedysi stál jeho dom, ako aj domy číslo 174 a 176, stojí od roku 1951 budova Hlavnej pošty. Pochovaný je na banskobystrickom evanjelickom cintoríne. Náhrobok Samuela Libaya je nespochybniteľne umeleckým dielom. V prednej časti je vložená tabuľa s nápisom: Familie S. LIBAY´s Ruhestäte – Miesto posledného odpočinku rodiny S. LIBAY. Podľa evidencie Evanjelického farského úradu a. v. v Banskej Bystrici ide o rodinnú dvojhrobku rodiny Libayovcov.

Ktoré z Libayových diel je vaša „srdcovka“ a prečo?

Popri jeho troch klasických vrcholných dielach, medzi ktoré radíme Glabitsov pokál zo striebra, ktorý darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823, buste cisára Františka I., prvom, umelecky výnimočnom diele z jemného strieborného drôtu a soške cisára Napoleona I., na ktorej Libay pracoval v rokoch 1841 až 1847 ma veľmi zaujali a doslova nadchli výnimočné diela hmyzu z filigránu v životnej veľkosti. Majster Libay dokázal z drôtu vytvoriť opticky dokonalé kópie hmyzu ako napríklad májky fialovej, chrústa obyčajného, roháča obyčajného, svrčka poľného či kobylky hryzavej.

PhDr. Filip Glocko pôsobí v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici ako historik (2000) a vedúci oddelenia kurátorov a konzervátorov (2010).  Je absolventom Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela (Katedra histórie, 1994 – 1999). V rokoch 2003 – 2004 absolvoval postgraduálne štúdium v austrálskom Sydney zamerané na marketingové stratégie v oblasti umenia a kultúry. Prioritne sa venuje regionálnej problematike, histórii a výskumu v oblasti cechov a remesiel, aktuálne so zameraním na zlatníctvo.

Súťaž

Kniha Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka predstavuje históriu celého zlatníckeho rodu Libay, rodinu Samuela Libaya, jeho život, dielo, aj jeho zlatnícku dielňu. Dočítate sa v nej o vzácnom dokumente Cassabuch – pokladničnej knihe zlatníckeho cechu, ktorá sa nachádza v Štátnom archíve v Banskej Bystrici a zachytáva finančné operácie spojené s cechom v rokoch 1817 – 1879. Nájdeme v nej však aj rôzne dobové kuriozity, ako napríklad to, že nemalé čiastky sa investovali aj do aktuálneho „hazardu“, akým bol v tom období tzv. rotschildovský lós. Publikácia obsahuje množstvo fotografií ale aj zoznam evidovaných a zistených diel Samuela Libaya či históriu zlatníctva v meste Banská Bystrica.

Navyše, kniha, okrem toho, že obsahuje bohatstvo poznania, je krásna na pohľad a príjemná na dotyk. A môže byť vaša! Stačí, ak sa zapojíte do našej súťaže a budete mať šťastie pri žrebovaní. Do súťaže sa môžete zapojiť do stredy 6. marca na Facebooku BBonline.sk.

Súťaž ❗️Publikácia Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka, ktorej autorom je Filip Glocko zo…

Uverejnil používateľ BBonline.sk Piatok 1. marca 2019

Fotogaléria