„V Banskej Bystrici je vo vlastníctve možné vidieť ešte nie jedno Libayho zručné dielo. Spomedzi našich zlatníkov je posledným mohykánom. Zaslúžil by si, aby jeho život a diela boli poznané vo väčšej hĺbke.“
Tieto slová napísal v roku 1911 Kornel Divald, zakladateľ múzea (dnešné Stredoslovenské múzeum) a realizátor prvej muzeálnej expozície v Banskej Bystrici. Jeho želanie sa – síce po viac ako sto rokoch, ale predsa splnilo. Monografiu o jednom z najväčších uhorských zlatníkov 19. storočia, Samuelovi Libayovi, uviedli do života koncom januára tohto roku v Thurzovom dome. Pokrstili ju symbolicky, plodmi zo stromu, ktorý rastie nad miestom jeho posledného odpočinku na banskobystrickom evanjelickom cintoríne.
Autorom knihy Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka je historik Stredoslovenského múzea Filip Glocko. Je to jeho druhá samostatná kniha. Prvá bola o fajkách – Fajky a fajčiarske pomôcky zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici (2007).
S Filipom Glockom hovoríme o zlatníkovi Samuelovi Libayovi a o knihe, ktorú o ňom napísal a na ktorú by Samuel Libay aj Kornel Divald určite boli hrdí.
Ako historik sa stretávate s menami a osudmi mnohých známych historických osobností. Čím si vás získal Samuel Libay?
V Stredoslovenskom múzeu sa prioritne venujem histórii cechov a remesiel. Pri tejto práci sa človek zákonite stretáva nielen s predmetmi, výrobkami, ale aj s osobami – majstrami, ktorí ich navrhli a vyrobili. Samuel Libay má v našom múzeu naozaj výnimočné miesto, pretože sa po ňom zachovala kompletná zlatnícka dielňa s vyše tristo predmetmi. Je naozaj veľmi zaujímavý pocit dotýkať sa nástrojov, s ktorými pracoval tento veľký majster. A od toho je už len „krôčik“ k chceniu spoznať, aký to bol človek v práci ale aj súkromí. Čím viac som ho spoznával, tým bol jeho príbeh života pestrejší a zaujímavejší. Získal si ma svojimi dielami, technikou filigránu, ktorú ovládal dokonale, ale aj svojím pestrým súkromným životom.
Knihu ste písali tri roky. Čo vám zabralo viac času – zbieranie podkladov či samotné písanie?
Tie tri roky boli najintenzívnejšie, ale už aj predtým som sa s dielami Samuela Libaya stretával v našom múzeu ako kurátor, alebo prostredníctvom sporadických článkov týkajúcich sa jeho osoby. Takže tri roky som intenzívne pátral nielen po jeho dielach, ale aj písomnostiach súvisiacich s jeho pracovným a aj súkromným životom.
Kde ste hľadali a našli informácie o Samuelovi Libayovi?
Hlavná informačná báza pochádza, samozrejme, z nášho múzea. Pátranie po osobe Libaya ma však, v dobrom slova zmysle, prinútilo navštíviť Štátny archív v Banskej Bystrici, Archív Modra, Archív mesta Bratislavy, Archív mesta Viedeň, archív ECAV v Banskej Bystrici aj súkromný archív PhDr. Jána Žiláka, CSc. A tiež múzeá, ktoré disponujú dielami od Samuela Libaya, a to Historické múzeum Bratislava, Umelecko-priemyselné múzeum a Maďarské národné múzeum v Budapešti.
O tom, aký bol Samuel Libay umelec, svedčí jeho dielo. Aký bol človek?
Samuel Libay bol nielen vynikajúcim zlatníckym majstrom, učiteľom, otcom a manželom, ale aj sociálne cítiacim človekom. Založil nadačný fond s názvom Samuel a Friderika Libay – nadácia pre chudobných. Z peňazí podporoval schudobnené rodiny, siroty alebo ľudí bez príjmu. K donačným aktivitám Samuela Libaya môžeme zaradiť aj prezentáciu filigránovej sošky cisára Napoleona I. Libay ju zhotovil v roku 1847 a mohli ju vidieť aj kúpeľní hostia na Sliači, kde ju predvádzal za peniaze a takto získané finančné prostriedky daroval potom chudobincu evanjelickej cirkvi. Samozrejme, v knihe venujem pomerne rozsiahlu kapitolu aj jeho rodine. Manželia Libayovci mali šesť detí, prvým dieťaťom bol syn Augustín Teofil, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet Karol Ľudovít, Terézia Frederika, Augusta Ľudovíta, Viliam Móric a posledným potomkom bol Samuel Adolf. Veľmi zaujímavou je aj korešpondencia Samuela Libaya s milovanou vnučkou Jetti, kde jej opisuje mesto. Do listov jej lepil lupienky ruží.
Kde v Banskej Bystrici býval, tvoril a kde je pochovaný?
Žil a tvoril na viacerých miestach v rámci mesta, vždy však v blízkosti Hlavného námestia, kde pulzoval ruch spoločenského života. Keď ako dvadsaťpäťročný, 15. augusta 1807, vstúpil do banskobystrického zlatníckeho cechu, býval v dnešnej Lazovnej ulici, v dome číslo 1. V rokoch 1808 až 1810 býval a tvoril na Hornom námestí číslo 16. Neskôr Libayovci bývali postupne v dome číslo 5 na Hlavnom námestí, v dome číslo 33 na dnešnej Dolnej ulici a na sklonku života sa vtedy už vdovec Samuel Libay usadil v dome číslo 175 na dnešnej Hornej ulici, teda podľa starého číslovania. Mal tam aj svoju zlatnícku dielňu. Na mieste, kde kedysi stál jeho dom, ako aj domy číslo 174 a 176, stojí od roku 1951 budova Hlavnej pošty. Pochovaný je na banskobystrickom evanjelickom cintoríne. Náhrobok Samuela Libaya je nespochybniteľne umeleckým dielom. V prednej časti je vložená tabuľa s nápisom: Familie S. LIBAY´s Ruhestäte – Miesto posledného odpočinku rodiny S. LIBAY. Podľa evidencie Evanjelického farského úradu a. v. v Banskej Bystrici ide o rodinnú dvojhrobku rodiny Libayovcov.
Ktoré z Libayových diel je vaša „srdcovka“ a prečo?
Popri jeho troch klasických vrcholných dielach, medzi ktoré radíme Glabitsov pokál zo striebra, ktorý darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823, buste cisára Františka I., prvom, umelecky výnimočnom diele z jemného strieborného drôtu a soške cisára Napoleona I., na ktorej Libay pracoval v rokoch 1841 až 1847 ma veľmi zaujali a doslova nadchli výnimočné diela hmyzu z filigránu v životnej veľkosti. Majster Libay dokázal z drôtu vytvoriť opticky dokonalé kópie hmyzu ako napríklad májky fialovej, chrústa obyčajného, roháča obyčajného, svrčka poľného či kobylky hryzavej.
PhDr. Filip Glocko pôsobí v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici ako historik (2000) a vedúci oddelenia kurátorov a konzervátorov (2010). Je absolventom Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela (Katedra histórie, 1994 – 1999). V rokoch 2003 – 2004 absolvoval postgraduálne štúdium v austrálskom Sydney zamerané na marketingové stratégie v oblasti umenia a kultúry. Prioritne sa venuje regionálnej problematike, histórii a výskumu v oblasti cechov a remesiel, aktuálne so zameraním na zlatníctvo.
Súťaž
Kniha Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka predstavuje históriu celého zlatníckeho rodu Libay, rodinu Samuela Libaya, jeho život, dielo, aj jeho zlatnícku dielňu. Dočítate sa v nej o vzácnom dokumente Cassabuch – pokladničnej knihe zlatníckeho cechu, ktorá sa nachádza v Štátnom archíve v Banskej Bystrici a zachytáva finančné operácie spojené s cechom v rokoch 1817 – 1879. Nájdeme v nej však aj rôzne dobové kuriozity, ako napríklad to, že nemalé čiastky sa investovali aj do aktuálneho „hazardu“, akým bol v tom období tzv. rotschildovský lós. Publikácia obsahuje množstvo fotografií ale aj zoznam evidovaných a zistených diel Samuela Libaya či históriu zlatníctva v meste Banská Bystrica.
Navyše, kniha, okrem toho, že obsahuje bohatstvo poznania, je krásna na pohľad a príjemná na dotyk. A môže byť vaša! Stačí, ak sa zapojíte do našej súťaže a budete mať šťastie pri žrebovaní. Do súťaže sa môžete zapojiť do stredy 6. marca na Facebooku BBonline.sk.
