Hovorí, že všade dobre, v Bystrici najlepšie. Rodená Ružomberčanka spoznala kúsok sveta a napokon sa usadila v Banskej Bystrici. Tu napísala aj svoju prvú knihu.

Dotyky vášne. Príbeh plný erotikou nabitých scén, v ktorom ale nechýba ani napätie a tajomstvá. Pútavé a vzrušujúce čítanie, kniha, ktorá vás nenechá na pokoji. Autorka svoj knižný debut napísala pod pseudonymom Martina Jakubová.

Vydať knihu pod pseudonymom nie je nič nezvyklé, ale… prečo ste sa rozhodli pre pseudonym?

Mnoho mojich známych vie, že som vydala knihu, takže môj pseudonym nie je taký tajomný, ako napríklad u Dominika Dána.  Zvolila som si ho hlavne preto, aby bol ľahko zapamätateľný pre čitateľov. Okrem toho, bola celkom zábava vyberať si nové meno.

Zvykne sa hovoriť, že ľudia píšu o tom, čo prežili, alebo o tom, čo by prežiť chceli… Čo vy na to?

Možno sčasti. Napríklad pri erotických románoch by to bolo celkom pochopiteľné… asi každá žena by chcela stretnúť despotického milionára posadnutého sexom, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiluje na život a na smrť. (Úsmev.) Pri  hororových sci-fi príbehoch by táto teória vyznela trochu desivo. Myslím si však, že aby človek napísal knihu, musí byť predovšetkým vášnivý čitateľ. Preto sa, podľa mňa, na jeho vlastnej knihe odzrkadľuje hlavne to, čo sám rád číta. A keďže kriminálny námet mi zatiaľ nenapadol…

Vášmu príbehu dominuje vášeň, erotika, túžba… Tiež nechávate priestor pre fantáziu čitateľa. Či skôr čitateľky? Erotickú literatúru vraj vyhľadávajú najmä ženy. Hovorí sa, že muži potrebujú vidieť, ženy radšej snívajú. Tiež si to myslíte?

Dúfam, že sa muži neurazia, že im, nebodaj, pripisujeme málo fantázie, ale myslím, že je to tak. Muži erotiku pozerajú, ženy čítajú. My ženy si totižto potrebujeme vymodelovať v hlave toho ideálneho mužského hrdinu podľa vlastných predstáv. Vysoký, sexi fešák môže mať aj tisíc rôznych podôb.

Kristína vo vašom románe stratila kvôli fakticky neznámemu mužovi zo „zoznamky“ nielen hlavu ale aj zábrany. Vy ste stratili niekedy rozum kvôli mužovi?

Mám doma troch chlapov, nad ktorými mi niekedy zostáva rozum stáť. Ráta sa aj to? (Smiech.)

Vy máte skúsenosti so zoznamkou?

Mám vo svojom okolí dosť známych, ktorí si so zoznamkou prežili svoje, ale ja osobne s tým skúsenosti nemám. Hoci som si, pravdaže „za mladi“, ako mnohí iní odžila svoje na chatoch a fórach.

Narodili ste sa v Ružomberku, študovali ste v Prešove, niekoľko rokov ste pobudli v Nemecku a Írsku, no a žijete v Banskej Bystrici. Kde ste stretli toho „pravého“?

Hoci je môj partner Slovák ako repa, museli sme ísť obaja až do Írska, aby sme sa stretli. Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť, že všade dobre, v Bystrici najlepšie. (Úsmev.)

UKÁŽKA Z KNIHY

Po tom, čo mi pred ôsmimi rokmi jeden idiot v priebehu jedného večera zničil môj spokojný život, obral ma o rodinu, priateľov a navždy nabúral moje videnie mužov ako normálnych milých a inteligentných bytostí, sa moje skúsenosti s mužmi vymedzili na tri osoby mužského pohlavia, s ktorými som strávila dokopy približne päť mesiacov. A keďže som teda za posledných osem rokov bola asi dvetisíc štyristo dní bez chlapa, moja schopnosť komunikovať, vychádzať s nimi či im nebodaj porozumieť (ak vôbec nejaká žena takúto schopnosť má) bola prakticky na nulovej úrovni. Jediné, čím sa moje konverzačné schopnosti odlišovali od komunikácie šestnásťročného dievčaťa, bol fakt, že sa na rande nechichocem. To bolo asi tak všetko, čo som na schôdzke naslepo pred dvoma týždňami urobila správne.

Neviem, čo ma donútilo vrátiť sa späť do mútnych vôd randenia. Možno to bol fakt, že vo veku dvadsaťsedem rokov sa už človek začína cítiť trochu osamelo. Hlavne v posteli. Možno to bolo tým, že som nechcela, aby jeden nepríjemný večer riadil môj citový život na veky vekov. A možno som už jednoducho nemala ďalšie výhovorky, ktorými by som vysvetlila, prečo stále žiadna z mojich kolegýň nevidela môjho priateľa, s ktorým som chodila už takmer dva roky.

Martin bol vysoký, štíhly sympaťák so strapatými blond vlasmi a s hnedými očami. Manažér vo veľkej firme, často na pracovných cestách do zahraničia, čo bol dobrý dôvod, prečo sa nemohol nikdy pridať na pohárik v bare či večierok s partnermi. Trauma z fotenia vysvetľovala, prečo nemám v kabelke ani jednu jeho fotku. Inak sme sa však veľmi ľúbili. Rozdelili nás až nekonečné otázky a podpichovanie zo strany kolegýň a kamarátok. Preto ma pred pár mesiacmi podviedol s kolegyňou (svojou, nie mojou) a ja som sa s tým nevedela zmieriť. Všetci ma ľutovali a začali mi dohadzovať všetko, čo malo penis, bolo nezadané a zodpovedalo vekovej hranici dvadsaťpäť až tridsaťpäť.

SÚŤAŽ O KNIHU DOTYKY VÁŠNE

Kristína je atraktívna mladá žena, ktorá však priskoro zanevrela na mužské pokolenie.

Všetky jej predsavzatia ohľadom vzťahov však rýchlo rozvráti internetová zoznamka.

Tu sa náhodne spoznáva s tajomným Erikom, ktorý dokonale nabúra jej jednotvárny svet a vtiahne ju do nekonečného kruhu vášne, ale aj utrpenia. Čím viac sa Kristína snaží vymaniť spod jeho vplyvu, tým silnejšie ju svojou energiou on vťahuje späť. Zakaždým, keď dúfa, že sa už od neho oslobodila, sa znova zjaví a jediným dotykom si ju podmaní.

Kristína verí, že útek do zahraničia a pomocná ruka Erikovho najlepšieho priateľa jej pomôžu zabudnúť a oslobodiť sa od neho. Lenže jeho prítomnosť všetko ešte viac skomplikuje. Kristínin život sa stáva kolotočom hádok, zmierovania, skrývania a odhaľovania tajomstiev…

Do žrebovania o knihu Dotyky vášne (Motýľ, 2017) – s venovaním od autorky, zaradíme všetkých, ktorí do štvrtka 23. novembra odošlú vyplnený formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Dominika Kyseľová.