Quantcast

Kým v minulej sezóne sa na zimnom štadióne pod Urpínom skandovali mená Bulíka a Pardavého, dnes je najjagavejšou hviezdou “Baranov“ niekto iný.  Pred pár rokmi neznámy útočník z Považskej Bystrice, v súčasnosti najlepší strelec extraligy. Ťahúň mužstva a postrach pre súperových brankárov. Prinášame rozhovor s Romanom Tománkom.

foto: hc05.sk

Spomeňte si na svoje hokejové začiatky…

S týmto športom som začínal už ako štvorročný chlapec. Priviedol ma k nemu môj otec, ktorý ho tiež kedysi hrával. Takže sme v rodine dvaja, čo nás zlákal hokej.

Mali ste vytvorené dobré podmienky pre rozvoj hokejových zručností?

Všetko závisí od toho, ako rodičia investujú do svojho dieťaťa, či majú čas a chuť viesť ho k športu. Tí moji do mňa vložili množstvo peňazí i času, za čo som im nesmierne vďačný.  Myslím si, že keď sa tomu chcete venovať, vždy sa dajú vytvoriť podmienky.

Ktorú sezónu považujete za najlepšiu? Žeby 2003/2004?

Je to možné, ale to už bolo dávno, poriadne si na to nespomínam. Zdá sa mi, že som v tom období išiel na Majstrovstvá sveta, čo bol vtedy pre mňa veľký úspech. V podstate, každá sezóna je niečím dobrá, aj niečím zlá. Táto spomínaná však asi tiež nebola ničím výnimočná.

Ako s odstupom času hodnotíte svoje pôsobenie v zámorí?

Pre mňa to bola hokejová škola, v ktorej som mal možnosť naučiť sa kanadský štýl hry. Hokej je tam oveľa rýchlejší, čomu som sa musel prispôsobiť a momentálne z toho v našej lige ťažím. Zároveň som videl aj kus sveta, bola to dobrá skúsenosť.

Potom však prišiel návrat späť na Slovensko, do našej extraligy. Prečo?

Bolo to výsledkom viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že juniorka sa hrá len do určitého veku a ja som už bol o niečo starší. Okrem mňa bol na tom podobne ešte jeden Európan. Nakoľko to začínalo byť dosť komplikované, rozhodol som sa pre návrat domov.

Čomu všetkému ste sa v zámorí priučili?

Hokej je tam oveľa tvrdší, rýchlejší a hracie plochy sú užšie. Hráč nemá k dispozícii veľa času na rozmýšľanie, vždy sa musí rýchlo zorientovať. Ono to vo mne ešte aj ostalo, čo pokladám za svoju výhodu.

Ste bývalým reprezentantom do 18 rokov. Ako sa Vám darilo v národnom drese?

Prekvapivo, celkom dobre. (smiech) Vzhľadom na to, že som sa v tom období zranil, to bolo slušné. Podarilo sa mi streliť aj nejaké góly, takže som bol sám so sebou spokojný.

Po návrate do našej ligy ste sa v žilinskom drese veľmi nepresadili. Boli ste sklamaný?

Určite by som to nenazval sklamaním. Išlo len o jedno z menej príjemných období v mojej kariére. Už ho mám za sebou, čomu som rád a dúfam, že teraz  ma čakajú len tie lepšie.

Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku zo strany HC´05 Banská Bystrica?

V období keď ma oslovili, som hrával v 1.lige, oni akurát postupovali do extraligy. Bral som to ako možnosť dostať sa niekam vyššie. Z Banskej Bystrice mám aj svojho agenta, ktorý mi to tu vybavil. Vedenie klubu mi dalo priestor a šancu, ktorú sa snažím naplno využiť.

Cítite, že bol správny krok prísť práve sem?

Som spokojný, nemôžem sa vôbec na nič sťažovať. Mám tu super kamarátov, ktorí pri mne stoja aj v ťažkých chvíľach. No a moja rodina príde za mnou tiež vždy, keď treba.

Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu v klube?

Všetko je v pohode, darí sa nám. Čo viac dodať.(úsmev)

Mužstvo má výborný vstup do sezóny. Čím si to vysvetľujete?

Asi tým, že nás hokej momentálne veľmi baví, naplno si ho užívame. Všetci hráme so srdcom, bojujeme a do každého zápasu ideme s cieľom vyhrať. No a to sa nám, momentálne, aj darí.

Ste najlepším strelcom ligy, čakali ste to? Máte talizman či tajný recept na góly?

Nečakal som to, ale keď už to tak je, budem sa snažiť udržať si túto pozíciu. Prvoradé však je, aby som svojimi gólmi pomohol tímu. A tajný recept? Ani nie. Skôr by som povedal, že občas treba len zavrieť oči, jednoducho vystreliť a niekedy to tam padne.

Ktorý gól v tejto sezóne považujete za najkrajší?

Ťažko povedať. Možno gól proti Zvolenu na domácom ľade z trestného strieľania. Ten bol celkom pekný. (smiech)

V čom vidíte svoju silnú  stránku?

Asi viem dávať góly. (úsmev) Útok a hra dopredu je tým, čo ma baví. Určite nie som až taký obranný typ hokejistu, ako by som mal byť.

Neočakávate, že pri súčasnej forme dostanete reprezentačnú pozvánku na MS 2011?

O tom je predčasné hovoriť, pred nami je ešte takmer celá sezóna. Majstrovstvá sveta sú v apríli a dovtedy sa môže zmeniť veľa vecí. Jedno je však isté, budem sa snažiť pracovať na tom, aby som ju dostal.

Ako sa Vám žije v Banskej Bystrici?

Veľmi dobre, som tu spokojný. Žijem v tomto meste tri roky a cítim sa tu ako doma.

Čím si vypĺňate svoj voľný čas?

Veľmi rád chodím do kina a dosť času trávim s mojimi kamarátmi. Ideme si spolu sadnúť niekam do kaviarne, porozprávame sa alebo u kamaráta hrávame hru Aktivity. Pritom sa všetci dosť bavíme.

Aké máte záľuby?

Veľmi rád spím, ale nemám na to čas.(úsmev) Kedysi som mal rád rybačku, teraz na to nemám dostatok času. No vedel by som si predstaviť jednu záľubu. Taký relax na pláži, to by som bral.

Keby ste ako rybár vytiahli zlatú rybku, aké 3 želania by ste si priali?

Prvé, aby som bol zdravý, pretože moje zdravie je niekedy kolísavé. Potom zdravie pre celú rodinu a nakoniec, aby som dosiahol čo najväčší úspech v hokeji.

Čo by ste chceli dosiahnuť vo svojej kariére?

Cieľom každého hráča je dosiahnuť čo najviac, ja sa o to pokúsim tiež. Hokej je pre mňa zamestnaním a potreboval by som sa prostredníctvom neho aj finančne zabezpečiť. Je mojím živobytím a len na mne záleží, ako sa to bude vyvíjať ďalej. V podstate, “nič iné ani neviem poriadne robiť“,  keďže som to nikdy neskúšal.

Na akom mieste sa vo vašom živote nachádza hokej?

Momentálne je to priorita číslo jeden, práve týmto smerom sa musím vo svojom živote uberať. Nakoľko ešte nemám vlastnú rodinu, sústredím sa na kariéru. Keď budem mať viac rokov alebo už budem cítiť, že v hokeji nemôžem pokračovať, potom budem rozmýšľať, čo ďalej.