Quantcast

Vládny projekt rekonštrukcie futbalových štadiónov v Banskej Bystrici narazil na množstvo zainteresovaných strán či zlú situáciu samotného futbalového klubu. Zástupcovia futbalu, atletiky i mesta sa ale postupne približujú k výsledku.

vizualizacia-stiavnicky
Aktuálna štúdia možnej rekonštrukcie Štadióna SNP na Štiavničkách.

Vizualizácia bez atletickej dráhy, ktorú na začiatku roka 2013 prezentoval Slovenský futbalový zväz, spustila vlnu kritiky a odporu zo strany atlétov a VŠC Dukla. Napriek tomu, že SFZ sa vtedy nebránil rokovaniam o zachovaní atletickej dráhy, jednania Ministerstva obrany a mesta viazli. Samospráva chcela v zmysle pravidiel projektu vládnych dotácií prevziať štadión do vlastníctva.

stiavnickyNapokon za rokovací stôl sadli SFZ a VŠC Dukla, aby našli spoločný model spolupráce. Obe strany zatiaľ podrobnosti novej štúdie verejne nekomunikovali.

Známe je len, že po úvodných rokovaniach VŠC v spolupráci so Slovenským atletickým zväzom a Slovenským futbalovým zväzom vypracovali novú štúdiu rekonštrukcie. Oficiálne by sa tak malo jednať o futbalovo-atletický štadión, ktorý by z pohľadu atletiky mal spĺňať potrebné medzinárodné kritériá a z hľadiska futbalu by sa zaradil do kategórie UEFA 3. Teda druhej najvyššej kategórie európskych štadiónov s minimálnou kapacitou 4 500 miest na sedenie, pomerne veľkým zázemím a umelým osvetlením dostatočne silným pre televízne prenosy. S akou diváckou kapacitou napokon aktuálna štúdia počíta, ešte nie je známe, mala by sa ale približovať súčasnej kapacite miest na sedenie, ktorá dosahovala zhruba 7 400 sedadiel.

Aj keď futbalisti Dukly medzičasom vypadli z najvyššej súťaže po dlhodobých finančných problémoch, nový štadión je v prípade pokračovania ich činnosti nevyhnutnosťou. Štiavničky už totiž bez aspoň čiastočnej rekonštrukcie nespĺňajú niektoré kritériá pre štadión úrovne UEFA2. Štadión takýchto parametrov je podmienkou účasti v domácej najvyššej súťaži a postupne majú podobné podmienky platiť aj v druhej najvyššej súťaži. Už v súčasnosti niektoré kluby môžu štartovať len vďaka udeleným výnimkám.

Zaujímavý príklad v Ostrave

Ostrava-Vítkovice_stadiumBanskú Bystricu možno s českou Ostravou v mnohom porovnávať. Sú to mestá s bohatou futbalovou i altetickou tradíciou. Aj tam pred časom riešili problém s dokonca dvomi zastaralými štadiónmi a výsledok našli v kompromisnom riešení. Aj kvôli poprednému svetovému atletickému mítingu zrekonštruovali vítkovický štadión. Ten pre havarijný stav slávnych Bazalov prichýlil od aktuálnej sezóny už aj futbalistov Baníka. Samozrejme, s ohľadom  na potreby Zlatej tretry či veľkého záujmu miestnych priaznivcov o futbal, štadión pojme až vyše 15-tisíc divákov a celková investícia dosiahla až okolo 32-miliónov eur. Futbalových fanúšikov síce ani tu vzdialený kontakt s hráčmi nenadchol, no ani výrazne väčšia Ostrava si v súčasnosti netrúfla na modernizáciu dvoch vonkajších štadiónov.

Slovenský futbalový zväz v rámci vládneho projektu vyčlenil pre banskobystrický štadión pôvodne 2,4-milióna eur, mesto malo výstavbu spolufinancovať do výšky 1,6 miliónov eur. Rozpočet nového projektu, na ktorý by mali smerovať financie nielen skrz futbalové hnutie, ale aj atletiku a vlastníka štadióna, zatiaľ nie je známy.

V hre boli aj iné varianty

Chátrajúci športový stánok s tradíciou v centre mesta trápi športovú verejnosť Banskej Bystrice už niekoľko rokov. Posledná výraznejšia obnova prebehla v areáli pred dvanástimi rokmi, pri posledných väčších úspechoch tunajšieho futbalu. Samotný klub vtedy investoval do nových sedačiek, zázemia, tréningových plôch. Poslednou väčšou investíciou bola obnova osvetlenia v roku 2011 za zhruba 130-tisíc eur, ktorú financovalo mesto.

Aj roztrieštené vlastnícke vzťahy jednotlivých súčastí areálu spočiatku komplikovali jednania medzi zainteresovanými stranami. Mesto dokonca v závere roka 2013 pripúšťalo, že pre potreby futbalu by sa za participácie vládnej dotácie mohol vybudovať úplne nový štadión výlučne pre futbalistov. Hovorilo sa napríklad o rozšírení areálu v Kremničke. Mesto vtedy plánovalo odpredaj prebytočného majetku vtedajšej Správy športových a telovýchovných zariadení mesta, konkrétne športovísk v Radvani či telocvične na Tatranskej ulici. Získané prostriedky mali slúžiť ako spolufinancovanie na vybudovanie nového futbalového štadióna s kapacitou do 5-tisíc divákov.