Obnovená renesančná pamiatka v budúcnosti poslúži ako produkčné centrum Akadémie umení a umožní predviesť svoje nadanie divadelníkom, filmárom, hudobníkom i výtvarníkom. Stavebné práce sa v týchto dňoch zameriavajú najmä na prestrešenie objektu.
Rekonštrukcia banskobystrického klenotu, ako zvyknú obyvatelia mesta nazývať kaštieľ Radvanských, je od apríla v plnom prúde. „V súčasnosti sme v prvom štádiu rekonštrukcie. Máme k dispozícii niečo vyše milióna eur a v prvej etape riešime predovšetkým strechy. Je to objekt, ktorý chceme v budúcnosti sprístupniť širokej verejnosti. Najzásadnejšia vec, ktorá tento priestor posúva k vytvoreniu produkčného centra je prestrešenie nádvoria. Bude to ústredný priestor, kde by sa mohli v budúcnosti organizovať koncerty, divadelné predstavenia a iné spoločenské podujatia,“ hovorí prorektor Akadémie umení Matúš Oľha.
Vo fáze čistenia strechy je prítomný aj archeológ. V rámci zásypov sa našli útržky novín z roku 1896 v maďarčine, obálky z listov, zlomok novovekej kachlice i mince, pravdepodobne z čias rekonštrukcie kaštieľa v 50-tych rokoch 20. storočia. Podľa reštaurátora Ivana Škandíka sa bude musieť upresniť aj vek jednotlivých traktov, pretože odhalenie strechy ukázalo nové skutočnosti.
„Pri prvej etape rekonštrukcie kaštieľa Radvanských postupujeme v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Na severnom krídle historického klenotu sme použili, na Slovensku unikátnu, technológiu prestrešenia pôvodnej strechy. Zabránili sme tak zatekaniu vody do objektu a poškodeniu renesančných fresiek na stropoch. Túto technológiu sme museli doviesť z Českej republiky. Vznikli nám tak ďalšie neočakávané náklady,“ hovorí Jaroslav Valko, konateľ spoločnosti Prima Invest – zhotoviteľa stavby.
Roboty je veľa, financií málo. Akadémia umení z tohto dôvodu založila Občianske združenie kaštieľ Radvanských, ktoré vyhlásilo verejnú zbierku na jeho obnovu a rekonštrukciu. O získanie ďalších finančných prostriedkov sa bude snažiť aj samospráva.
„Prvý milión berieme ako štartovací balíček, ktorý má slúžiť na sanačné práce a záchranu kaštieľa. Chceme zabrániť ďalšej devastácii, vysušiť ho tak, aby sme po prestrešení mohli začať práce vo vnútri, prestrešiť nádvorie a začať ho postupne užívať. Verím, že sa nám podarí získať aj ďalšie finančné prostriedky, či už cez Ministerstvo kultúry SR alebo rokovaniami s vládou. Budeme hľadať aj mimorozpočtové zdroje,“ dopĺňa primátor mesta Ján Nosko.
