TS organizátorov, Záhrada CNK (Milan Zvada) | 14.4.2018

Pozvánka do CNK Záhrada: Odkedy človek zliezol zo stromu, migrácii sa nevyhol

Zasľúbené zeme – diskusia, výstava a tri premiéry za deň. Apríl v banskobystrickom kultúrnom centre Záhrada je bohatý na novú tvorbu aj tematické návraty a výzvy. V najbližších dňoch sa v Záhrade uskutočnia podujatia na tému migrácie.

Už túto nedeľu, 15. apríla, to bude výstava a diskusia o hraniciach ľudských a občianskych práv s názvom „Domov pre susedov“ – oxymoron? V stredu 18. apríla Záhrada v rámci projektu Terre Promesse – METROPOLIS v premiére uvedie tri mikrodrámy (nielen) na tému slobody pohybu.

„Domov pre susedov“ – oxymoron?

Nedeľná verejná diskusia ako aj tematická výstava, ktorú kurátorsky pripravil Adam Engler,  je venovaná fenoménu migrácie. S hosťami a hostkami diskusie – právničkou Evou Kovačechovou, režisérkou Petrou Kovalčíkovou, filozofom Jakubom Švecom a dramaturgom projektu Terre Promese – METROPOLIS Milanom Zvadom, sa moderátor Rado Sloboda bude zhovárať o hraniciach ľudských a občianskych práv. Diskusia sa dotkne neustále sa reprodukujúceho rozdeľovania na „nás“ a „tých druhých“ v kontexte utečeneckých kríz. Hovoriť sa bude o tom, kedy a komu prináležia ľudské, a kedy občianske práva, ako môžeme filozoficky a právne uchopiť postavenie utečencov, ktorých situáciu nevieme často adekvátne riešiť, ale zároveň stojíme za tým, že ľudské práva sú univerzálne a nescudziteľné, aj o tom, či existuje medzi národným štátom a ľudskými právami nevyhnutná väzba. Diskusia v Záhrade, v nedeľu 15. apríla, sa začína o 18:00 h.

Zasľúbená zem – METROPOLIS

Medzinárodná spolupráca, ktorej je kultúrne centrum Záhrada súčasťou, prebieha už od minulého roka v rámci projektu Terre Promesse – METROPOLIS. Projekt iniciovala Vysoká divadelná škola Paola Grassiho v Miláne. Je pokračovaním a rozšírením pilotného projektu Bussole Rotte (Pokazený kompas) z roku 2016, vďaka ktorému nadobudli realizátori metódu, ako pracovať s tímom tvorcov z viacerých krajín pri príprave krátkych dramatických textov a inscenácií, tzv. mikrodrám, na tému migrácie. Viac informácií nájdete na webe CNK Záhrada.

Projekt METROPOLIS bol rozdelený na niekoľko realizačných fáz. Hlavným momentom bol proces písania a inscenovania pôvodných koprodukčných hier od mladých autorov, ktorých vzniklo celkom štrnásť. Tento proces sprevádzala reflexia o vývoji mesta, politikách a medziľudských vzťahoch pod vplyvom migrácie s cieľom premeniť jej silu v prospech spoločenských a globálnych zmien. Vďaka formátu projektu sa podarilo prepojiť divadelný tréning, štúdium súčasných reálií a snahu o nové formy sociálnej inklúzie ľudí – označovaných ako cudzinci, migranti či utečenci.

Kým dramaturgia talianskej časti projektu reflektovala najmä vzťah medzi divadlom, komunitnou prácou a sociologickým výskumom v spolupráci s humanitárnymi centrami, dramaturgický prístup v slovenských reáliách sa sústredil viac na tunajšie sekundárne aspekty fenoménu migrácie. Ide napríklad o témy ako zobrazovanie cudzincov v médiách, fake news, politická rétorika v kontexte verejnej diskusie o iných kultúrach a náboženstvách, dehumanizácia jazyka na sociálnych sieťach či otázka miery solidarity a zodpovednosti za podobu Európy a sveta, v ktorom žijeme, či v akom chceme žiť.

Skúsenosť s účasťou na projekte približuje dramaturgička Katarína Vozárová: „Ako autorka krátkeho dramatického textu som si vybrala tému, ktorá priamo s migráciou nesúvisí, ale má veľký dopad na celý svet, a teda aj na migračnú krízu. Je to sila médií. Prekvapilo ma, ako sa k téme postavili ďalší autori – účastníci projektu z celej Európy. Každý tím mal rovnaké zadanie, ale vytvorili si vlastný koncept a špecifikovali tému svojej mikrodrámy. Bolo zaujímavé sledovať finálnu podobu mikrodrám. Líšili sa v nich príbehy, podtémy i pohľady. Vždy ich však spájala jedna jediná myšlienka. Boli to príbehy ľudí, ktorí sa snažia spolunažívať v dnešnej spoločnosti.“

Ďalšia z účastníčok projektu, Veronika Burgerová, zdôrazňuje význam takýchto spoluprác v súčasnej dobe: „Projekt ponúkol mladým umelcom priestor na tvorbu v medzinárodnom tíme. Pre mňa to bola prvá skúsenosť tvoriť mimo Slovenska, aj keď toto nebol najdôležitejší aspekt. Danou témou bola aktuálna migračná kríza, ktorá sa týka viac-menej celej Európy, avšak Slovenska len okrajovo. Práve preto bolo veľmi cenné získať informácie a najmä skúsenosti s ľuďmi, ktorých sa týka migrácia osobne. Pri snahe o vytvorenie diela, ktoré hovorí o tejto téme, sme boli nútení hlbšie skúmať a uvažovať. Vcítiť sa. A sprostredkovať svoje poznanie divákovi. Najsilnejším momentom bolo účinkovanie migrantov v predstaveniach. Vidieť ich, ako zvládajú v predstavení opakovane prežívať traumatické situácie, aby ich ukázali divákovi. Téma migrácie sa týmto projektom pre mňa zmenila z neosobnej na osobnú. Už to nie je niečo, čo sa deje ďaleko odo mňa, ale niečo, čo sa ma týka.“

Tvorcovia v rámci projektu využívajú divadelný jazyk, aby reflektovali témy, ktoré súvisia nielen s budovaním našej spoločnej budúcnosti, resp. identity cez poznávanie toho druhého, ale tiež s novými pohľadmi na kultúru, médiá a informačné technológie na pozadí fenoménu migrácie. Záhrada ako partner medzinárodného projektu podporeného v rámci programu EÚ Kreatívna Európa a Fondom na podporu umenia uvádza tri nové dramatické texty a inscenácie v spolupráci so študentmi a študentkami Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, hosťujúcimi profesionálnymi hercami a režisérkou Petrou Kovalčíkovou.

„Veľkým prínosom bola tvorba divadelných projektov v medzinárodných tímoch. Multikultúrny dialóg, ktorý v rámci spolupráce vznikal, priniesol štrnásť mikrodrám a štrnásť rôznych pohľadov na migračnú krízu. Participáciou na projekte sa môj pohľad rozšíril o ďalšie témy, ktoré so sebou migrácia prináša. Bolo zaujímavé diskutovať o vplyve migrácie na iné krajiny a konzultovať riešenia, ktoré v tejto súvislosti krajiny vyvíjajú,“ uviedla Petra Kovalčíková na margo svojej účasti na projekte, vďaka ktorému sa podarilo poskytnúť mladým ľuďom študujúcim umelecké odbory cenné skúsenosti a kontakty do ďalšej práce.

Tri premiéry v jeden deň

V rámci slovenskej časti aktivít projektu Zasľúbená zem – METROPOLIS Záhrada v stredu 18. apríla v čase od 19:00 do 22:00 h, v réžii Petry Kovalčíkovej a dramaturgii Milana Zvadu, uvedie premiéry troch inscenácií – mikrodrám.

Bianca Trifan (Rumunsko): Melodia Confusa

Hrajú: Adriána Gandžalová, Katarína Gurová, Andrej Polakovič

Tak ako človek neprestal hľadať liek proti vypadávaniu vlasov, neprestal ani s túžbou po poznaní. Filozofia relativizmu a dekonštruktivizmu jasne naznačuje, že nie je možné opísať realitu bez vzťahu k jej zažívaniu, bez osobnej skúsenosti. Zakaždým, keď sa snažíme pochopiť udalosť, rekonštruujeme ju alebo zostávame stáť niekde uprostred – zachytávajúc zvuk, ktorý vychádza z rôznych, do seba narážajúcich uhlov pohľadu.

Matteo Caniglia (Taliansko): No Border Machine

Hrajú: Dominika Kňažková, Peter Butkovský, Samuel Borsík, Michal Ďuriš (hlas), Andrej Polakovič (hlas)

V akom štádiu procesu osídľovania našej planéty sa nachádzame dnes? Vytvorili sme kozmos? Každý ste si dôkladne označkovali a usporiadali svoj životný priestor? Alebo nám začínajú byť hranice jednoducho pritesné? Čo sa stane v momente, keď tieto hranice životného priestoru zmiznú? Dokáže človek „byť či nebyť“ bez hraníc? To je otázka… Každému Hamletovi nech slúži ako odpoveď táto mikrodráma.

Katarína Vozárová (Slovensko): Ticho v mase

Hrá: Filip Hajduk

Krátke správy: V posledných rokoch je na tom srdce Európy stále horšie a horšie. Bojí sa, aby ho náhodní okoloidúci príliš nepošliapali. Údajne nie je dosť veľké na to, aby zdieľalo svoje hodnoty s ostatnými. Dajú sa očakávať nepredvídateľné intermuskulárne strety. Naďalej zostáva otázne, kde berie spomínané srdce toľko síl na nenávisť voči tým, ktorí sa utopili v mori, alebo postupne zadusili v dodávkach. Každopádne – prítomní veria, že sa raz niekedy všetko vydá tým správnym smerom…

Viete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal článok, čo práve čítate? Kto je to? Veríte mu? Prehodnocujete? A čo médiá? Majú moc zmeniť myslenie más? Informácie sa ukladajú do našej mysle v tichosti. Nik nepočuje tok myšlienok. Necítite ich. A čo vy viete, možno raz jediný článok úplne zmení váš pohľad na svet. Veríte, že táto inscenácia je o tom, čo ste si práve prečítali? Veď neviete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal tento text…

Fotogaléria