Quantcast

Peter Karvaš, slovenský prozaik, dramatik, teatrológ oslavuje 100. výročie narodenia. Narodil sa 25. apríla 1920 v rodine Karoly Skuteckej-Karvašovej, dcéry banskobystrického maliara Dominika Skuteckého, a Ferdinanda Karvaša.

Intelektuálno-umelecké rodinné prostredie mu zabezpečilo, že sa jeho schopnosti začali rozvíjať už v detstve. Sám si spomína na prvé takéto zážitky v knihe V hniezde: „Ak sa nemýlim, je to vôbec moja najstaršia zreteľná spomienka. Posadili ma na vysoký vankúš na stôl a kázali nehýbať sa. V nepravidelných prestávkach ma potom roztržito napomínali, aby som len pekne sedel. Neskôr som pochopil, že mamka maľovala. Spomínam si na otca, ktorý bedlil, aby som nespadol zo stola, a zároveň láskavo a v akomsi žartovnom napätí hľadel na matku v svetlej blúzke a tmavej sukni. V nasledujúce rána som znovu ‚sedel‘. Mamka mlčky maľovala a hľadela na mňa pritom, akoby som čosi mal na brade, na nose, na čele, sadzu alebo vlások, čakal som, že vstane a príde mi ho odfúknuť, no neprišla.“

Napriek rodinnej súhre a podnetnému prostrediu sa Peter Karvaš vyrovnával s množstvom životných tragédií. Medzi prvými sa dostavili okolnosti 2. svetovej vojny, najmä rasové otázky. Židovský pôvod rodiny Karvašovcov im znemožnil existovať vo verejnom, profesijnom a bežnom živote. Rodičia sa usilovali o získanie prezidentskej výnimky. To sa im podarilo. Vyhli sa tak deportácii, no napriek tomu ich neskôr zatkli a odvliekli do Nemeckej. Tu ich spolu s ďalšími surovo zavraždili. Peter Karvaš sa po príchode z hôr, kde pôsobil ako partizán, ocitol takmer úplne sám. V neskoršom období sa vo svojej tvorbe zameral i na sprostredkovanie vlastných zážitkov z tohto obdobia, tiež ich tematicky spracoval v mnohých prozaických a dramatických textoch.

Zmena situácie mu však nepriniesla výraznejšie uvoľnenie a pokoj pre prácu v oblastiach rozhlasu, divadla a literatúry. Nástupom sedemdesiatych rokov stratil možnosť publikovať i vyučovať na Vysokej škole múzických umení pre otvorene prezentované názory na udalosti v roku 1968 a pokusy o liberalizáciu spoločenských pomerov na prelome týchto rokov. Stal sa tak po druhýkrát zakázaným autorom. Nezáujem a nemožnosť ponúknuť texty divadlám zvládal veľmi ťažko.

Napriek tomu máme dnes od Petra Karvaša rad diel, ktoré výrazne prispeli k vývinu slovenskej prózy a drámy. Z najznámejších pripomeňme najmä divadelné hry Bašta (1948), Návrat do života (1946, knižne vyšlo v roku 1949), Pacient sto trinásť (1955), Diplomati (1955), Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana (1960), Antigona a tí druhí (1962), Veľká parochňa (1964, knižne vyšla v roku 1965), Experiment Damokles (1966, knižne vyšla v roku 1967), Absolútny zákaz (1969), Súkromná oslava (1986, knižne vyšla v roku 1987), Zadný vchod (1987), Vlastenci z mesta Yo (1988) a i.

Z prozaických diel môžeme spomenúť Polohlasom (1947), S nami a proti nám (1950), Čert nespí (1954), Konfety a leporelá (1961), Nedokončená pre detský hlas (1968), Kniha úľavy (1970), Noc v mojom meste (1979), Humoresky a iné kratochvíle (1984), Posledné humoresky a iné kratochvíle (1989), V úvodzovkách (1995), Intímne dialógy (1995), Tajomstvo sfingy (1997) a mnohé ďalšie.

100. výročie jeho narodenia tak prináša nielen pripomienku jeho významného umeleckého odkazu, no aj okolností doby a ich následného dopadu na existenciu človeka. Napokon, jeho diela prezentujú práve snahu nezabudnúť na to, čo svojim konaním (spoločenským či individuálnym) spôsobujeme.