Ešte len devätnásťročný Banskobystričan Patrik Matejčík hrá volejbal iba necelé dva roky, ale už si vypýtal prestup z ŠVK Tatran do Verony. Talianska liga sa radí k najlepším na svete, no šancu v nej si musí ešte poctivo vybojovať. Čaká ho kariérny, ale aj životný skok, prvýkrát bude žiť vo veľkom svete sám, bez rodiny a kamarátov. Bude to ťažká skúška, ale verí si, hovorí v našom rozhovore.
Verona je známa príbehom Rómea a Júlie. Svoj príbeh tam chce napísať aj Patrik Matejčík. Ak by sa chalan, ktorého sme len nedávno mohli sledovať v malej hale v Slovenskej Ľupči a viac rokov svojho života hral basketbal ako volejbal, presadil v jednej z najlepších líg sveta, bola by to veľká vec. Je len na ňom, či šancu premení na splnený sen.
Nie, hráč posledného celku slovenskej extraligy nejde do aktuálne šiesteho najlepšieho tímu talianskej SuperLegy ako posila do základnej rotácie. Bol by to obrovský skok. Vo Verone v ňom však vidia potenciál do budúcna. Dostane šancu trénovať s prvým tímom a rozvíjať sa. „Je to pre mňa veľký krok vpred. Sám neviem, čo očakávať. Prídem tam a tréner uvidí, čo so mnou, či ma zapojí rovno do tréningu s tímom, že budem nejaký ich náhradník, alebo ma pošlú na hosťovanie, napríklad do Poľska či inej krajiny. A keď sa tam napríklad zraní univerzál, čo je moja pozícia, tak môžem ísť do tímu Verony. Tréner rozhodne. Ja sa tam ukážem prvé týždne a zistí sa, čo so mnou ďalej. Pochybujem, že by som hral v juniorskom tíme Verony. Buď ma tréner pošle k mužom, alebo na hosťovanie,“ vysvetľuje v rozhovore pre BBonline.sk Patrik Matejčík.
Osem rokov hral basketbal
Prestup do Verona Volley je skvelou vizitkou aj pre ŠVK Tatran Slovenská Ľupča – UMB Banská Bystrica. Klub razí, aj na úkor výsledkov, inú cestu ako ostatné celky v extralige. Minulá sezóna bola pre Tatran prvou medzi slovenskou elitou a pre väčšinu jeho hráčov prvou medzi mužmi. Tím je plný odchovancov, ktorí v minulom ročníku ovládli juniorské majstrovstvá Slovenska. Najstarší hráč mužstva sa narodil v roku 2002. „Prvá sezóna v extralige mi dala skúsenosti a vyhratosť, v Tatrane som mal možnosť hrávať. Vo Verone si budem musieť to miesto vybojovať, je to úplne iný level,“ pokračuje Matejčík.
Pred pár rokmi, keď brázdil basketbalové palubovky, sa mu ani nesnívalo, že už čoskoro bude baliť kufre kvôli volejbalu. O jeho talente hovorí fakt, že zvládol prechod z basketbalu k volejbalu takým spôsobom, že si vypýtal pozornosť a záujem zahraničného klubu. „Volejbal hrám necelé dva roky, mal som medzitým aj zdravotné problémy. Predtým som hral osem rokov basketbal, čiže mal som pohybové základy, veľmi mi to pomohlo. Len som musel zmeniť nejaké technické veci, lebo predsa len, volejbal je trochu iný ako basketbal. Ale povedal by som, že sa mi to celkom darí.“
Príkladov, kedy športovec v dnešnej dobe zvládol prechod zo športu do športu takto bravúrne nie je veľa, no po jeden nemusíme chodiť ďaleko. Banskobystričanka Tereza Podhradská začala kariéru v basketbalovej extralige a teraz sa môže pýšiť titulom majsterky Slovenska vo volejbale aj pozvánkou do ženskej reprezentácie.
Je to veľký svet
Späť však k Patrikovi Matejčíkovi. Do Verony nejde prvýkrát. „Bol som tam dvakrát. Ešte s bývalým trénerom Tatrana Martinom Nemcom sme tam boli na letnom kempe a hlavný tréner Radostin Stoychev si ma sám zavolal do Verony, chcel ma vidieť. Druhýkrát som tam bol štyri-päť mesiacov dozadu, absolvoval som s nimi štyri tréningy, trénerovi som sa páčil. Potom to už bolo len o zmluvných veciach, ťahalo sa to dlho, ale som rád, že to dopadlo. Je to veľký svet. U nás volejbal nie je príliš rozšírený. Taliani tým žijú, majú vášeň pre ten šport. Je to niečo ako u nás hokej, volejbalistov tam berú za hviezdy, je to super.“
Na palubovke je už ako doma, no o tom, či uspeje vo veľkom svete, rozhodne aj to, ako sa popasuje so životom v zahraničí ako takým. „Po tej volejbalovej stránke sa nebojím, ale idem tam sám. Doteraz som býval s rodičmi a idem tam bez nich, bez rodiny a kamarátov. S tým, že neviem taliančinu. Viem po anglicky, takže dorozumiem sa, no bude to ťažké, bude to veľká skúška pre mňa, ale verím si,“ hovorí odhodlane 19-ročný volejbalista. Učí sa taliančinu aj pomocou známej jazykovej aplikácie? „Áno, asi dva týždne som to hral, potom už aplikácia plakala, že nehrám. (smiech) Ale hovorí sa, že taliančina sa dá ľahko naučiť,“ odpovedá.
Okrem svetového volejbalu ho čaká aj krásne mesto, ktoré má približne 260 tisíc obyvateľov. „Zo začiatku by som mal zdieľať apartmán s viacerými spoluhráčmi, ale potom bude možnosť, že mi prispejú na bývanie a budem tam môcť byť s priateľkou,“ dodáva.
Za ŠVK Tatran Slovenská Ľupča – UMB Banská Bystrica, materský klub Patrika Matejčíka, sa pre BBonline.sk vyjadrila k prestupu PR manažérka Katarína Konská: „Veľmi sa tešíme, že po Tomášovi Badáňovi, ktorý je na univerzite v Amerike a má možnosť študovať aj hrať univerzitný volejbal, sa brány volejbalového sveta v jednej zo svetových volejbalových mocností otvárajú Patrikovi. Je to mladý, silný a talentovaný športovec. Tak ako na prvú lásku, nezabúda sa ani na prvý klub, prvú partiu v kabíne, prvú extraligovú sezónu, víťazstvá, ale aj prehry. Veríme, že všetko, čo sa naučil v Tatrane je dobrý základ pre ďalšie napredovanie a prajeme si, aby nikdy nezabudol na svoj materský klub. Určite ostaneme v kontakte a z diaľky budeme sledovať jeho nádejnú kariéru. Prajeme mu hlavne veľa zdravia a žiadne zranenia.“
Volejbalisti ŠVK Tatran budú hrať najbližšie v piatok 22. novembra od 18.00 h v Slovenskej Ľupči proti Prešovu.
