Pre mužskú časť čitateľov sledujúcu banskobystrickú futbalovú miniligu je známy ako útočník Torpéda. Ženskej časti by sa jeho meno mohlo spájať s účinkovaním v súťaži Muž roka. Sympatický, usmievavý mladý muž v súčasnosti pracuje v súkromnej firme, venuje sa športu, svojej priateľke a modeling už u neho nehrá takmer žiadnu rolu. O futbale, zákulisí súťaže, ale aj o ženskej kráse sme sa porozprávali s Petrom Špirkom.
Ako ste sa dostali k futbalu?
Priviedol som sa k nemu sám. Chcel som byť športovcom, ale rodičia zo mňa chceli mať niečo iné. V podstate, futbal hrávam od svojich šiestich rokov. V detskom veku pre mňa znamenal všetko, teraz sa mu venujem len z pasie, idem si ho zahrať s kamarátmi.
Chceli ste sa týmto športom živiť?
Určite áno. Každý človek, ktorý raz začne so športom alebo sa ním aj živí, sníva o kariére profesionálneho športovca. Keď som však dorástol do istého veku a videl som, čo všetko sa v športe deje, prešla ma chuť živiť sa ním. Odvtedy to beriem len ako hobby.
Hrávate miniligu, predstavte nám svoje mužstvo…
Torpédo vzniklo zhruba pred jedenástimi rokmi. Momentálne som jediným hráčom, ktorý je v mužstve od jeho začiatku. Teda, ešte s jedným, ale ten má zdravotné problémy a nemôže teraz hrávať. Začínali sme v štvrtej lige, z roka na rok sme postupovali čoraz vyššie a prepracovali sme sa až do Extraligy. Všetci sme veľmi spokojní s tým ako hráme a stále sa držíme na tých najvyšších priečkach tabuľky.
Torpédo vyhralo zimnú ligu MÚMF. V čom spočíval úspech?
Istým spôsobom sme mali aj trošku viac šťastia, ale to k športu patrí. Myslím si, že boli aj lepšie mužstvá ako to naše. Čo je však hlavné, sme super kolektív, a práve to je niekedy viac ako kvalitnejší káder.
Aká je podľa vás úroveň miniligy v našom meste?
Povedal by som, že dosť dobrá. Mužstvá sú vyrovnané, hráči sa väčšinou medzi sebou poznajú, dokonca máme v rámci Slovenska najväčšie zastúpenie v minilige. Úroveň by však mohla byť trochu lepšia čo sa týka rozhodcov.
Pristavme sa pri súťaži krásy. Čo bolo podnetom prihlásiť sa do súťaže Muž roka?
Podnet nebol v podstate žiadny, do tejto súťaže ma prihlásili moji známi a keďže som v tom období nemal robotu, študoval som, povedal som si, že to skúsim. No a dostal som sa až do samotného finále. (úsmev)
Aké ste mali očakávania a čo vám to dalo?
Nič konkrétne som si od toho nesľuboval. Išiel som do súťaže s tým, že chcem spoznať nových ľudí a zistiť, ako sa správajú ľudia z tejto brandže. Určite mi to dalo veľa, hlavne som získal skúsenosti a spoznal nových ľudí.
Priblížte nám priebeh súťaže. Čím ste museli prejsť?
Na začiatku bol prvotný casting, ktorý sa konal v Bratislave. Práve tam vyberali osem chalanov, Slovákov, z veľkého množstva prihlásených. Následne sme absolvovali prípravu na samotnú súťaž, nejaké akcie, a potom sme sa stretli s ďalšími súťažiacimi, ôsmimi Čechmi. Spolu sme v susednom Česku absolvovali generálky, po ktorých sa uskutočnilo veľké finále.
Vnímali ste po súťaži, že sa ľudia za vami otáčajú? Najmä ženy…
Ani nie, záujem o moju osobu sa nezvýšil. Možno si ma všimlo pár ľudí a opýtali sa ma, či som bol v tej súťaži, pretože o tom čítali niekde v novinách. No o výraznom záujme nemožno hovoriť. Taktiež som sa nestretol s tým, že by mi niekto závidel, alebo sa mi azda vysmieval.
Darmo, Muž roka nie je tak známy ako Miss. V čom vidíte príčinu?
Dôvod je jasný. Nedáva sa do toho toľko peňazí, a potom celá tá súťaž tak aj vyzerala. V podstate, okrem ubytovania, sme si všetko museli riešiť na vlastné náklady. V tomto smere podľa mňa organizácia súťaže dosť zlyhala. Zhodnotil by som to asi takto: nedostatok peňazí a propagácie v médiách či reklame.
Ako sa staráte o svoj vzhľad?
Každé ráno, keď vstanem, umyjem sa…(smiech) Ale nie, teraz vážne. Občas si chodím zacvičiť, športujem, pretože nechcem extra priberať. Starám sa o seba tak, aby som sa páčil priateľke, ktorú teraz mám. Ide o normálnu bežnú starostlivosť o seba, nič prehnané.
Koľko času vám teda zaberá úprava zovňajšku?
Už z roka na rok menej a menej. (úsmev) Napríklad, keď ráno vstanem, umyjem sa, nagélujem vlasy a idem do roboty.
Vy a nakupovanie. Ide to dokopy alebo nie?
Môj vzťah k nakupovaniu je kladný. Pokiaľ sú peniaze, veľmi rád nakupujem. Ale povedzme si, keď sú finančné prostriedky, kto rád nenakupuje. (smiech)
Je aj niečo, na čo si extra potrpíte?
Nie, nemám žiadne maniere, že by som nosil niečo výnimočne drahé. To určite nehrozí. Snažím sa chodiť upravený a slušne oblečený.
Prejdime k nežnejšiemu pohlaviu. Aké ženy sa vám páčia a čím vás musia zaujať?
Nemám konkrétny typ ženy aká by sa mi mala páčiť. Určite ma v prvom rade musí zaujať vzhľadom, a keď sú sympatie obojstranné, tak to ostatné príde časom. A môj typ ženy? Taká, akú mám. Normálna, rozumná, pekná, citlivá, vtipná, zodpovedná a verná.
Nemyslíte si, že práve tá vonkajšia krása je až príliš nadhodnocovaná?
Súhlasím, určite je. Pritom tá vnútorná je omnoho dôležitejšia. Vezmime si to však takto. Ak medzi dvoma ľuďmi preskočí iskra, vnútorná krása príde až po čase. Tá sa nedá zistiť pri prvom stretnutí. Človek sa zo začiatku stretne s niekým, kto sa mu páči na základe vonkajšej krásy, až neskôr zistí, či sa mu páči aj vnútorne, alebo nie.
Ktoré vlastnosti si na ženách najviac ceníte?
Úprimnosť, vernosť, zodpovednosť a starostlivosť. Nemala by byť príliš žiarlivá, samozrejme, žiarlivosť patrí ku vzťahu, ale len v normálnej miere.
Skúste sám seba charakterizovať piatimi slovami…
Vytrvalý, vtipný, zodpovedný, verný a šťastný.
