Z klasickej astrológie poznáme štyri živly, oheň, voda, vzduch a zem. Banskobystrickú výtvarníčku Adrianu Jánošovú Bútorovú ovplyvňuje aj piaty zmysel. Vníma ho ako miesto, čas, moment. V živote aj v tvorbe. A má ho aj v názve svojej autorskej výstavy Päť živlov. Jej vernisáž sa koná v sobotu 1. apríla vo VD Laboratóriu súčasného umenia v Banskej Bystrici.
Sympatickú umelkyňu Adrianu Jánošovú Bútorovú poznajú (nielen) Banskobystričania najmä vďaka jej originálnym smaltovaným šperkom. Hrajú všetkými farbami a pripomínajú záhradu plnú kvetov, zvierat a vtáčikov. Aj tým, čo nemajú vzťah k šperkom, pri pohľade na ne pookreje duša.
V poslednom čase sa však Adriana intenzívne venovala predovšetkým maľovaniu obrazov. Priznala, že už dlho túži podeliť s priateľmi, ale nielen s nimi, o krásne zážitky a podnety, ktoré nachádza na svojich cestách v blízkych aj ďalekých krajinách. A tak vznikla výstava Päť živlov. Jej vernisáž sa uskutoční v sobotu 1. apríla podvečer v galérii VD Laboratórium súčasného umenia na Hornej ulici v Banskej Bystrici. Dátum to nie je náhodný. Práve 1. apríla Adriana oslavuje narodeniny.
Páči sa mi byť byť vypočutá, vnímaná a chápaná
Rozhovor s Adrianou Jánošovou Bútorovou sme začali otázkou o už spomenutých piatich živloch. No nájdete v ňom aj odpovede na otázky o jej detstve, vzťahu k prírode, o cestovaní, umení, tvorbe, obrazoch aj šperkoch… aj o láske.
Vaša výstava má názov Päť živlov. Aké živly ovplyvňujú vašu tvorbu a váš život?
Vždy ma fascinovali prírodné živly, ich veľkoleposť. Pri tej predstave si uvedomujem ľudskú „maličkosť“. Tiež ma zaujíma prepojenie štyroch živlov so zverokruhom. Osobnosť človeka ovplyvňuje práve jeden zo štyroch živlov. Oheň, voda, vzduch alebo zem. Ja som ohnivý živel a do bodky to na mňa sedí. Piaty živel vnímam vo svojom živote ako miesto, čas, moment. Rovnako pri tvorbe okolo mňa vzniká akási dimenzia. Neviem to opísať slovami, je to pocit…
K výstave sa ešte vrátime. Poďme teraz na začiatok. Narodili ste sa v Lučenci, ale už takmer dvadsať rokov žijete v Banskej Bystrici. Ako si spomínate na detstvo v Lučenci?
S úsmevom a som zaň vďačná. Napriek tomu, že som vyrastala v paneláku, hlboko v sebe som mala zakorenený pozitívny vzťah k prírode. V rodnom domčeku môjho ocka pri Lučenci sme mali záhradku. Od jari do jesene sme tam trávili veľa času. V zime sme chodievali na sánkovačku a lyžovačku na neďaleké kopce. A spomínam si aj na letné kúpanie v Ružinskej priehrade.
Kde si užívate prírodu v Banskej Bystrici či jej okolí?
V Bystrici ma baví ten neustály kontakt s prírodou. Moje prechádzky väčšinou končia v parku, na Urpíne alebo pri Hrone. Obzvlášť obľubujem ľahkú túru na Panský diel, z ktorého je mimoriadne krásny výhľad nielen na Bystricu.
Na umeleckej škole vo Zvolene ste vyučovali dejiny výtvarnej kultúry. Čo vás z dejín výtvarníctva najviac zaujalo a ktorí umelci vás oslovili?
Dejiny výtvarnej kultúry boli jedným z mojich obľúbených predmetov už počas štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Vtedy to bolo hlavne obdobie gotiky a surrealizmu. Keď som ich vyučovala, zistila som, že v každom období alebo tvorbe umelca nachádzam obdiv a nadšenie. Keby som predsa len mala spomenúť konkrétnych autorov, sú to Rembrandt, Francisco Goya, Toulouse-Lautrec, Duchamp, Rippl-Rónai…
Máte v rodine umeleckú tradíciu?
Túto otázku som položila svojim rodičom aj ja. Totižto moja mamka k výtvarnému umeniu neinklinuje. Je hudobne nadaná a hrala kedysi na piano. Ocko je technicky a prakticky zameraný človek. Síce kreslil a rysoval projekty, a mňa to ako dieťa fascinovalo, no viac ma to ťahalo k fantázii a voľnému umeniu. Našli sme vo veľmi vzdialenej rodine maliara, ktorý žil a tvoril v Budapešti. Do veľkej miery ma v mojom smerovaní ovplyvnila moja staršia sestra, ktorá bola veľmi šikovné a talentované dieťa.
Dlhšiu dobu sa venujete šperkom. Čo bolo impulzom pre ich tvorbu?
Na impluz si presne nepamätám, ale začalo to niekedy v období, keď som prestúpila z Košíc na Akadémiu umení do Banskej Bystrice, kde som študovala v Ateliéri alternatívnej grafiky. V tom čase som stretla mnoho nových ľudí a nazbierala som veľa nových podnetov. Kamarát, ktorý pôsobil v kultúre, mi ponúkol možnosť odprezentovať sa na podujatiach. Vtedy som hlavne maľovala, ale práve vtedy začali vznikať aj moje prvé šperky. Skúšala som rôzne techniky. Drôtovanie, tepanie, maľovanie na drievko. Postupne sa začal u mňa tvoriť akýsi autorský rukopis, kedy som prepájala námety z mojich ilustrácií do šperkov.
Vaše šperky, to sú zvieratká, vtáčiky, kvietky. Kde objavujete námety na ich tvorbu?
Je to príroda. Fauna a flóra je veľmi silným motívom a inšpiráciou v mojej tvorbe. Ale priznám sa, že niektoré zvieratká si vymýšľam. Psíkovi niekedy pridávam krídla a často tvorím, napríklad, koníka s troma nohami.
Aký materiál používate pri výrobe šperkov?
Posledné roky sa venujem výlučne smaltovanému šperku. Ako podklad používam medený plech, na ktorý nanášam farebné smalty a vypaľujem v piecke pri vysokých teplotách.
Máte niektoré zvieratko, kvet či symbol v podobe šperku zvlášť obľúbený?
Určite jazvečíka. Baví ma obliekať ho do páskovaných alebo bodkovaných svetríkov, v lete dokonca do plaviek. Rovnako často a s nadšením pracujem so symbolom srdca. Je to večný symbol, ktorý neomrzí, no zároveň mu skúšam dávať aj inú formu, často i atypickú farebnosť.
Prečo práve jazvečík?
Je to rozkošné stvorenie. Trochu aj vtipné. Tvrdohlavé..
Šperky však na výstave Päť živlov vystavovať nebudete. Tá bude patriť vašim obrazom.
S myšlienkou urobiť výstavu obrazov som sa pohrávala už dlho. Vyplýva to z mojej veľkej vášne cestovať do rôznych, hlavne španielsky hovoriacich krajín. Takto postupne vznikol a stále vzniká môj akýsi osobný cestovateľský obrazový denník. Všímam a zaznamenávam si, v podobe kresby alebo fotografie, pre niekoho možno banálne veci ako jedlá, mraky, sušenie bielizne v úzkych uličkách a podobne. Tieto drobnosti ma oslovujú a rada by som sa prostredníctvom nich podelila o svoje krásne zážitky aj s inými. Pracovala som na veľkých ale aj menších plátnach svojimi obľúbenými maliarskymi technikami, akvarelom a akrylom.
V súvislosti s cestovaním… Čo naposledy pribudlo do vášho cestovateľského obrazového denníka? A uvidíme to aj na aktuálnej výstave?
Nedávno sme s manželom boli v Madride a Tolede. Určite si tieto významné mestá zaslúžia byť zvečnené na obrazoch. Samozrejme, mojou nekonvenčnou optikou.
Takže niektoré obrazy na výstave budú zrejme aj úplne „čerstvé“, inšpirované Španielskom. Maľovali ste aj priamo tam?
Na cesty si vždy pribalím aj akvarelové farby a papiere. Niekedy som však tak vtiahnutá do života miestnej kultúry, že zabudnem, respektíve, ani mi nenapadne maľovať. Len si tak užívam miesto a atmosféru. Aj posledne som si vymedzila čas na vnímanie génia loci. Bol to úžasný relax a pokoj.
Váš manžel Martin Jánoš je sochár. Ako sa umelecky dopĺňate? Radíte si, chválite sa, hodnotíte či kritizujete navzájom?
Pre mňa je obrovský benefit mať po boku človeka, ktorý cíti a niekedy aj myslí podobne. Máme si vždy čo povedať. Niekedy sa názorovo rozchádzame, ale to je v poriadku. Zo začiatku sme mali spoločný ateliér, ale nevyhovovalo to ani jednému z nás. Martin potrebuje okolo seba hlučné podnety, hudbu, je fajčiar, jeho tvorba produkuje okrem úžasných sôch aj veľa neporiadku… a u mňa je to naopak. Dnes tvoríme každý zvlášť, máme svoje ateliéry. Priznám sa, že častejšie ma navštevuje Martin v tom mojom. Aj bez opýtania mi všetko skritizuje a hľadá hlavne nedostaky. Potom si to uvedomí a začne ma prehnane chváliť. Ja chodievam do jeho ateliéru, keď potrebuje poradiť, posunúť, alebo sa chce podeliť o radosť z nového počinu.
Ešte prv, ako otvoríte výstavu Päť živlov, predstavíte spoločne svoju tvorbu na podujatí Jánoš+ová Pop Up ateliéry. Vernisáž aj finisáž v jeden deň, utorok 28. marca. O čom to bude?
Nakoľko aj manžel pripravuje autorskú výstavu sôch, mesiac marec sme premenili priestor galérie VD Laboratórium súčasného umenia na akési otvorené ateliéry, kedy mohli návštevníci vidieť tvorbu sochárskeho alebo maliarskeho diela v rôznych jeho etapách, procesoch. Na uvedenom podujatí odprezentujeme výsledok nášho mesačného úsilia.
„Láska sa dá vyjadriť mnohými spôsobmi… bozkom, šperkom alebo aj obrazom“. To sú vaše slová. Akým spôsobom vyjadrujete lásku vy a aký spôsob vyjadrenia lásky sa páči vám?
Pre mňa sú to spoločné chvíle. Vyjadrujem ju časom, ktorý venujem milovanému človeku. Je jedno, či ho trávime pri spoločných raňajkách, prechádzke alebo pri jazde autom, počúvajúc obľúbené pesničky. Mne sa páči byť vypočutá, vnímaná a chápaná…
Vernisáž výstavy Päť živlov sa uskutoční v sobotu 1. apríla o 18.00 h vo VD Laboratórium súčasného umenia v Banskej Bystrici (Horná 36). Výstava potrvá do 28. apríla 2023 (finisáž 27. apríla).
