Historické pohľadnice, ktoré sa právom pýšia prívlastkom poslov minulosti existovali už za čias našich prarodičov. Nie je tomu inak ani u sviatočných veľkonočných pohľadníc, ktoré boli v minulosti veľkým hitom. Ich cesty boli veľmi pestré, pretože precestovali rôzne kúty nielen Slovenska, ale i celého sveta.
Boli jedinečné v tom, že málo kedy bolo viacero rovnakých kusov, ako je tomu v súčasnosti. V minulosti boli práve pohľadnice najčastejším prostriedkom medziľudskej komunikácie.
Pozdravy či pohľadnice vrátane aktuálnych veľkonočných patria medzi najdostupnejšie informačné pramene stavu a pomerov svojej doby. Správy na nich častokrát odkrývajú tajomstvo ľudských osudov, radostných, ale i smutných chvíľ minulých generácií.
Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že tradícia posielania pohľadníc sa spája so starovekou Čínou.
Rovnako pri pohľade do minulosti nemôžeme zabudnúť ani na súvislosť histórie pohľadníc a starého Egypta. Svoje pozdravy oznamovali na papyrusových zvitkoch. V Európe sa už od 15.st. vymieňali ručne vyrábané pozdravy.
Záhadná minulosť
Názory na presný rok vzniku prvej pohľadnice sa rozchádzajú. V mnohých hospodársky a spoločensky vyspelých štátoch sa nezávisle od seba objavili poštové karty a následne korešpondenčný lístok a pohľadnica súčasne. Na základe tejto skutočnosti vznikol spor a presný čas, kedy skutočne vznikla prvá pohľadnica. Niektoré historické pramene nám odkrývajú poznatok, že prvá poštová karta bola objavená už v roku 1841 v škótskom Edinburgu. Išlo o kartónový list, ktorý dal obchodník s knihami Charles Drumond vytlačiť na želanie šťastlivých sviatkov. Kartónový list vložil do ofrankovanej obálky.
S prvou tlačenou pohľadnicou býva spájaný rok 1843. Tento rok bol vo svete pohľadníc veľmi významným a prelomovým. Práve v tomto roku si v Londýne sir Henry Cole najal umelca Johna Calcotta Horsleyho, aby navrhol témy sviatočných pohľadníc, ktoré by mohol poslať príbuzným, priateľom a známym. V roku 1861 si J. Carlton a H.L.Lipman z Filadelfie dali patentovať poštovú kartu. Na prednej strane boli bodkami vyznačené tri linky na adresu, prázdny priestor vyhradený na nalepenie známky a vytlačený text o autorskom práve a registrovaní patentu. Zadná strana bola určená na písomnú správu adresátovi. Na poštových kartách vydávaných touto firmou neboli žiadne ilustrácie. Na tieto tzv. Lipmanove karty si niektoré firmy nechali tlačiť svoje reklamy.
Januárový večer roku 1869 priniesol vo večerných novinách Neue Freie Presse článok Dr. Emanuela Hemanna, profesora vojenskej akadémie vo Viedenskom Novom Meste, kde navrhol, aby bol na území Rakúsko – Uhorska zavedený do poštových služieb otvorený korešpondenčný lístok. Ofrankovaný mal byť dvomi grajciarmi. Tento návrh zožal úspech a bol prijatý s platnosťou od 1.10. 1869. Takto sa dostali do obehu poštové karty Corespodenz – Karte, ktorým dnes hovoríme korešpondenčné lístky. V Uhorsku sa za prvý deň predalo takmer 10 000 kusov a za šesť týždňov takmer milión. V tom istom roku sa korešpondenčný lístok objavil aj v mnohých ďalších krajinách sveta.
Osudový deň pohľadníc
Písal sa 16. júl 1870, keď poslal oldenburský kupec a tlačiar August Schwartz svokrovcom korešpondenčný lístok – prvú pohľadnicu? Vo vzduchu visel otáznik. Bolo obdobie prusko – francúzskej vojny a údajný korešpondenčný lístok prizdobil v ľavom rohu obrázkom delostrelca s kanónom. V tomto období ani samotný August Swartz netušil, ako významne sa zapisuje do dejín pošty, pretože prevažná časť odborníkov hodnotí práve tento moment za chvíľu, kedy sa zrodila skutočná pohľadnica.
Významným momentom bolo aj poslanie pohľadnice od Augusta Schwartza jeho priateľovi Künzeovi. Bola obzvlášť jedinečná. Na textovej strane mala drevoryt rakúskeho umelca Gubitza prevzatý z ilustrácie vtedy mimoriadne populárnej piesne 500 – tisíc čertov. Práve tento pohľadnicový kúsok vyvolal mimoriadny záujem a Swartz sa rozhodol vydať dve série týchto pohľadníc, ktoré vyšli na jeseň 1875. Tento dátum spustil chvíľu, s ktorou akoby sa pretrhlo vrece s pohľadnicami. Zaplavili celý svet a zároveň sa zrodil najpoužívanejší komunikačný prostriedok medzi ľuďmi na celom svete.
