S príchodom jesene avizovalo banskobystrické Divadlo Štúdio tanca experimentálny formát (P)ohyby slov, v ktorom plánovalo spojiť poéziu banskobystrického literárneho zoskupenia Generácia Nula s tancom domáceho súboru. 

Pri experimentoch človek nikdy nevie, čo prinesie záver. Môže to byť fiasko ale aj úspešný pokus. Dnes už môžeme povedať, že pokus sa zmenil na prekvapujúco úspešné podujatie, o reprízu ktorého návštevníci prejavili okamžitý záujem.

Pri prvotnom podnete podujatia (P)ohyby slov stál člen Generácie Nula, básnik Marcel Perecár, ktorý už v období pred pandémiou oslovil Divadlo Štúdio tanca ako jeho stály a dlhoročný návštevník.

„Bol to taký náš pokus skúsiť niečo nové a nevídané. Prostredníctvom online porady Generácie Nula sme si rozdelili úlohy. Keďže Divadlo Štúdio tanca je moja srdcovka, oslovil som vedenie divadla a zakrátko vznikol koncept programu, ktorý by mal spojiť poéziu s tancom. Predstava aj termín boli, no nakoniec nám ich vyfúkla pandémia. O trištvrte roka neskôr sme si opakovane sadli s tanečníkmi za stôl a dali plánovanému programu konkrétne obrysy. Nasledovala generálka, premiéra a povzbudivé reakcie obecenstva aj odhodlanie pokračovať,“ hovorí Marcel Perecár.

Divadlo Štúdio tanca pôsobí na pôde mesta od roku 1998, literárne zoskupenie Generácia Nula od roku 2011. Tanečníci aj literáti majú za sebou množstvo podujatí nielen v Banskej Bystrici, no pre obidve umelecké skupiny išlo o nové prepojenie.

Ako interpret tvorby členov Generácie Nula Petra Papša, Pavla KorbuĽuda Majera sa v programe (P)ohyby slov predstavil herec a moderátor Peter Magurský, pre ktorého spolupráca s Nulou nebola prvá. Experiment prepojenia tanca s čítanou literárnou tvorbou na pôde Divadla Štúdio tanca vníma ako pozoruhodnú skúsenosť. „Vždy som tak trochu vnímal slová ako hudbu. Či už na javisku, alebo za mikrofónom. Neustále hľadanie tej správnej melódie, ktorá slovu dodá farbu. Toto ale bolo naozaj niečo nové. Dokonca to vo mne vzbudilo rešpekt z toho, či to nebude pre diváka príliš abstraktné. Ale opak bol pravdou. Tanec dal nášmu slovu nový rozmer. Každej slovnej metafore pridal možnosť pochopiť ju inak. Jeden obraz si mohlo desať divákov interpretovať na desať spôsobov, každý podľa vlastných životných skúsenosti. A o tom to umenie je. Dať divákovi paletu farieb, z ktorej si maľuje sám. A myslím si, že tu sa to podarilo.“

Generácia Nula sa po lete rozrástla o dve literárne autorky. Najmladšou v nuláckom tíme je aktuálne gymnazistka Lucia Vlčeková, ktorá má za sebou už aj úspešnú knihu. Tanec ako taký je Lucii bytostne blízky, preto podujatie (P)ohyby slov prijala s nadšením: „Tanec som milovala už odmala a literatúrou v podstate žijem, takže spojenie týchto dvoch, na prvý pohľad možno úplne odlišných svetov, si ma získalo okamžite. Nápad, aby slová tancu na chvíľu prepožičali ľudskú reč a aby tanec slová zobrazil a dal im skutočnosť, považujem za jedinečný. Myslím si, že táto nevšedná kombinácia v podaní Divadla Štúdio tanca a Generácie Nula je milým dôkazom, že aj napriek rozdielnosti je umenie, nech už je akékoľvek, niečím, čo spája. A svojou rozmanitosťou spája nielen umelcov, ale všetkých nás.“

Prepojenie a nový experiment uvítal pozitívne aj Pavol Gajdoš z vedenia divadla. „Spoluprácu s Generáciou Nula vnímame ako prejav odvahy a dôvery, vzájomné obohacovanie umeleckého slovníka a ako ďalší krok smerom k rozširovaniu povedomia o súčasnom tanci. Pre väčšinu ľudí je to stále veľká neznáma, stojaca niekde v tieni folklóru, spoločenských tancov, diska… Boli by sme radi, aby každý, kto sa v Banskej Bystrici a okolí zaujíma o umenie a kultúru, vedel, že tu máme už skoro štvrť storočia etablovanú inštitúciu, aká nie je nikde na Slovensku. Účinkujú v nej profesionálni umelci z celého sveta a spoločne tu denne pracujú na tvorbe celovečerných tanečných inscenácií. A práve takéto spojenia, ktoré robíme, či už s pohybovou pedagogikou, s hudobným koncertom, či v tomto prípade literárnym prednesom, sú ideálnym nástrojom, ako túto správu o „inom“ tanci vyslať smerom k otvorenému divákovi. Spájať ľudí nás teší, baví a motivuje! V takom malom meste a malej scéne je potom vtipné sledovať, kto sa s kým pozná, kto je koho spolužiak, sused, učiteľ… Aj to je krása lokálnosti a sila potenciálu miestnej komunity. Takže tešíme sa z veľmi vydareného nultého vydania a pozývame na všetky ďalšie.“

Rozhlasová moderátorka, no vyštudovaná herečka a skúsená recitátorka Gabriela Tomajková precízne interpretovala poetickú tvorbu členiek Generácie Nula Janky OlejovejMiroslavy Košťálovej. Aj podľa Tomajkovej išlo o jedinečnú výzvu. „Ešte nikdy som nezažila situáciu, aby verše, ktoré prednášam, niekto zobrazil pohybom. Myslím si, že toto spojenie bolo prospešné pre poéziu i tanec rovnako. Básňam dodalo trojrozmernosť a súčasnému tancu zasa jednoznačnosť. Magická a mrazivá bola presnosť, ktorá z toho vychádzala, napriek tomu, že išlo o improvizáciu. Spojenie súčasného tanca a poézie osloví aj diváka, ktorý sa za milovníka ani jedného z týchto žánrov nepovažuje.“

Generácia Nula ponúkla v programe (P)ohyby slov pestrý pohyb slov z pohľadu žánrov aj tém. Člen Nuly Michal Várošík vtiahol publikum do inej doby, v ktorej mala sloboda zviazané ruky, aby tak symbolicky ukázal zdvihnutý prst aj súčasníkom. Čítal zo svojej novej publikácie Nič neodvolám! „Ide o obdobie totality, v ktorej žila novinárka Československého rozhlasu Ota Plávková. Celý svoj život bojovala za pravdu a spravodlivosť a naprávanie krívd. Za to ju režim vyhodil z práce a vyhostil z Banskej Bystrice. Až do pádu socializmu bola nemilosrdne prenasledovaná Štátnou bezpečnosťou a zaradená do prvej kategórie nepriateľských osôb. Je to mrazivý životný príbeh, ktorý Plávková zvládla s „rovnou chrbticou“. Pri čítaní som sa snažil preniesť emócie, ktoré stále zažívam, keď sa ponáram do jej príbehu, na diváka.“

Po predstavení odchádzala spokojná aj tanečníčka Divadla Štúdio tanca Michaela Mirtová, ktorá literárno-tanečný experiment zhodnotila jednoducho, ale výstižne. „Ohýbame slová, ohýbame telá. Krásne spojenie poézie, prózy a súčasného tanca. Momenty ticha, spoločného dychu a rovnakého cieľa. Rozosmiať, rozplakať, precitnúť a byť.“

Jedinečným momentom sa stal aj prednes aforizmov najstaršieho člena Generácie Nula Ľudovíta Majera, ktorý patrí k slovenskej aforistickej špičke. Pri jeho aforizmoch výnimočne tancovali všetci tanečníci, zatiaľ čo samotný autor sedel ako súčasť scény na stoličke uprostred pódia a pozoroval hudbu, hru svetiel, tanca a interpretáciu svojich aforizmov v podaní Petra Magurského. Samotný aforista Ľudo Majer tiež neskrýval nadšenie. „Bolo to niečo nové. A to, čo je nové, je vždy zaujímavé. Prekvapil ma značný záujem divákov o predstavenie. Spojenie tanca s prednesom poézie či prózy ma určite zaujalo a o tanečnom stvárnení aforizmov ani nehovorím. Svoje aforizmy som osobne neprednášal, tak som mohol z pozície účinkujúceho diváka sledovať tanečníkov, ako sa im to darí. Predstavenie malo u divákov úspech, o čom svedčil veľký potlesk po jeho skončení.“

Pôvodne malo ísť o experiment, pri ktorom tvorcovia na jednej aj na druhej strane počítali s možnosťou, že pôjde o jednorazovú záležitosť. Avšak už krátko po podujatí bolo jasné, že bude potrebná repríza. Tá je naplánovaná na 19. novembra 2021. Viac sa priebežne dozviete na stránkach Divadla Štúdio tanca.

Generácia NULA pozýva ešte predtým na Jesenný SLOVOMfest, ktorý sa uskutoční v utorok 19. novembra o 18:00 h v Robotníckom dome.