TS RÚVZ BB (M. Tolnayová), foto: il. BBo | 17.8.2013

Odborníci radia: Pred otravným hmyzom sa musíme mať na pozore

Muchy, komáre, osy, kliešte, sršne, drobný lietajúci a štípajúci hmyz- to všetko nám v týchto dňoch znepríjemňuje život na dovolenkách, či výletoch v prírode. Môžu prenášať vážne či menej vážne choroby a ako sa môžeme pred nimi chrániť? Tu je niekoľko informácií a rád zo strany epidemiologičky MUDr. Viery Morihladkovej, vedúcej oddelenia infekčnej epidemilógie z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica.

komarNiektorý zo spomínaného hmyzu pôsobí na nás len dotieravo, prípadne musíme znášať jeho následné nepríjemné príznaky uštipnutia, prípadne sa uplatňuje ako mechanický prenášač ( napr. na nohách prenáša nečistoty spolu s baktériami). Niektoré sú však aj prenášačmi rôznych – často veľmi vážnych, ochorení. Ide napr. o Lymeskú boreliózu, ktorú okrem kliešťov môžu prenášať aj komáre, prípadne iný krv sajúci hmyz. „Táto choroba sa neprejaví hneď po poštípaní. Potrebuje na to istý inkubačný čas, aby sa prejavila klinickými príznakmi, približne je to 14 a viac dní. V prípade, že ide o opuchy nielen v mieste vpichu, začervenané s centrálnym takzvaným výbledom, ktoré sa sťahujú a vytvárajú na rôznych častiach tela, je potrebné ísť k odbornému lekárovi – kožnému alebo infektológovi,” konštatovala vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Viera Morihladková. Dodala, že niekedy toto štádium ochorenia chýba a môže sa prejaviť až v druhom či treťom štádiu ochorenia. Závažnými príznakmi ďalších štádií ochorenia môže byť poškodenie centrálneho nervového systému či kĺbov. Toto ochorenie sa dá liečiť antibiotikami, no očkovať sa zatiaľ proti nemu nedá.

Najznámejším druhom otravného hmyzu je u nás komár piskľavý (Culex pipiens), ďalším rodom komárov je Anopheles. Anofeles škvrnitokrídly (Anopheles maculipennis) je najznámejším zástupcom a zároveň prenášačom malárie. Krv sajú len samičky, ktoré po vpichu uvoľňujú látky potláčajúce zrážanlivosť krvi a bolestivosť miesta vpichu. Krv teplomilných živočíchov sajú samičky väčšiny zo skoro 3000 druhov komárov a teda práve komárie samičky sú zdrojom veľmi nebezpečných nákaz. (Samičky potrebujú bielkovinu z krvi pred znášaním vajíčok). Medzi inými už spomenutej Lymeskej boreliózy, či malárie. Tá sa už dávno netýka len určitých oblastí sveta, ale dnes, v dobe cestovania do exotických miest a čulého cudzineckého ruchu smerujúceho do obľúbených turistických destinácií do Európy, či iných krajín, je štatistika tohto ochorenia trochu iná, ako pred dvadsiatimi alebo päťdesiatimi rokmi. Navyše sa v blízkej budúcnosti, pri globálnom otepľovaní môže stať, že infikovaný komár, ktorý maláriu prenáša sa dostane do našich zemepisných šírok a prežije u nás zimu, môže toto ochorenie ďalej prenášať a nebudeme ho už poznať len ako importovanú nákazu.

Ďalšou z chorôb je kliešťová encefalitída. Vírus kliešťovej encefalitídy spôsobuje zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán. Najčastejší je prenos infikovaným kliešťom, ale sú známe aj alimentárnou cestou akvirované (získané) infekcie, kedy sa prenos uskutočňuje pomocou nepasterizovaného (tepelne neupraveného mlieka) infikovaných zvierat. Inkubačná doba tohto ochorenia sa pohybuje okolo 1 až 2 týždňov a medzi najčastejšie prejavy patrí malátnosť, únava a netypické chrípkové príznaky, ktoré sa vyskytujú na začiatku ochorenia a po prechodnom zlepšení klinického stavu nastupujú príznaky poškodenia centrálneho nervového systému, občas končiace aj obrnami. Na ochorenie neexistuje kauzálna liečba, teda liečba, ktorá by priamo zabila pôvodcu nákazy, ale iba liečba príznakov ochorenia. Kliešťová encefalitída je však jedno z mála ochorení, proti ktorým sa možno očkovať.

Rozhodne však podľa MUD. Morihladkovej platí, že proti chorobám, ktoré môžu komáre, kliešte, ovady, dotieravé malé mušky, ktoré vyliezajú vo vlhku a dusne hlavne ráno a podvečer, ale aj podceňované muchničky, sa dá chrániť očkovaním len proti klešťovej encefalitíde. Skladá z 3 dávok a treba naň myslieť už pred nadchádzajúcou jarnou a letnou sezónou, ale očkovať možno kedykoľvek. Preočkovanie sa vykonáva každé 3 roky. Medzi nešpecifické preventívne opatrenia patrí vhodné obliekanie, aj keď v parnom lete je to veľmi ťažké. Dlhé nohavice, košele s dlhým rukávom, pokrývky hlavy. Po každej prechádzke v prírode, práci v záhradke, či po pobyte v lese osprchovanie a dôsledná expektácia (poprezeranie sa) či nemáme prisatého kliešťa. S dĺžkou prisatia priamo úmerne rastie šanca prenosu nákazy.

Ďalšou formou ochrany sú rôzne druhy repelentov a odpudzovačov hmyzu, ktoré v týchto dňoch ako šmahom ruky takmer zmizli z pultov našich obchodov. Úlohou repelentov nie je tvora zabiť, iba odpudzovať, a tak mu znepríjemniť pobyt v našej blízkosti. Účinnou látkou, ktorá má schopnosť odpudiť väčšinu tohto dotieravého hmyzu vrátane kliešťov je diethyltoluamid. „Repelenty si treba vyberať podľa účinnej látky, ale aj podľa toho, či je určený na ochranu detí, alebo dospelých. V dnešnej dobe je už veľký výber chemických látok a výrobkov s týmito vlastnosťami, všetko o ich použití je v návode, ktorý si je potrebné dôkladne preštudovať. Rovnako tak sa stále vraciame k metódam našich predkov a čerpáme v nich inšpiráciu,“ konštatovala k tejto téme Morihladková.