Štyria ľudia, dve manželstvá a dve darované obličky. V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici sa v októbri podarilo uskutočniť výnimočnú skríženú transplantáciu obličiek, pri ktorej si navzájom pomohli dva manželské páry. Hoci každý z darcov chcel pôvodne pomôcť vlastnému partnerovi, zdravotne si nevyhovovali. Riešenie napokon našli vďaka vzájomnej výmene darcov. Takýto zákrok sa v nemocnici podarilo uskutočniť prvýkrát od roku 2009.
Vladimír z Prievidze musel každý druhý deň dochádzať na dialýzu. Liečba určovala rytmus jeho života, obmedzovala cestovanie aj plánovanie voľného času. Pavlína z Trenčína zase zápasila s dedičným ochorením obličiek. Hoci dialýzu ešte nepotrebovala, jej začatie už bolo čoraz reálnejšie.
Obom chceli pomôcť ich životní partneri. Zuzana Betáková chcela darovať obličku manželovi Vladimírovi, Rudolf Červeňan zase svojej manželke Pavlíne. Vyšetrenia však ukázali, že v rámci manželských párov nie sú darcovia a príjemcovia vzájomne vhodní.
Lekári Transplantačného centra Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici napokon našli riešenie. Oba páry mohli podstúpiť skríženú transplantáciu, pri ktorej darca z jedného páru poskytne obličku príjemcovi z druhého.
Zuzana Betáková tak darovala obličku Pavlíne Červeňanovej a Rudolf Červeňan pomohol Vladimírovi Betákovi. Vďaka tomuto rozhodnutiu dostali obaja pacienti šancu na život bez dialýzy.
Dve rodiny spojila ochota pomôcť
Keď lekári manželom z Prievidze predstavili možnosť skríženej transplantácie, prijali ju s nadšením. Vladimír dnes verí, že si po rokoch obmedzení bude môcť opäť naplánovať aj dovolenku.
Pre Pavlínu znamenala transplantácia možnosť vyhnúť sa dialyzačnej liečbe úplne. Jej manžel Rudolf sa rozhodol darovať obličku, keď videl, ako ochorenie zasahuje do jej každodenného života. Ani zistenie, že jej nemôže pomôcť priamo, ho neodradilo. Na otázku, či by sa pre darcovstvo rozhodol opäť, odpovedal jednoznačne: „Neváhal by som znova.“
Podľa lekárov pritom nájdenie dvoch vhodných párov predstavuje len začiatok náročného procesu. Rozhodujúca je aj ochota darcov podstúpiť zákrok a dôvera, že ich blízky dostane potrebnú pomoc.
„Nájsť dva páry, ktoré si môžu navzájom pomôcť, je do istej miery otázkou náhody, ale predovšetkým ochoty a dôvery. Darcov orgánov, žijúcich aj nežijúcich, máme málo. Rozhodnutie vstúpiť do skríženej transplantácie pritom nie je jednoduché,“ vysvetlila nefrologička Martina Konkoľová z pracoviska nefrologických transplantácií II. internej kliniky SZU.
Ako dodala, prirodzené sú aj obavy darcov, či transplantácia od iného človeka ich blízkemu skutočne pomôže. O to výnimočnejšie je podľa nej rozhodnutie oboch rodín podstúpiť tento proces.
Na výnimočnom zákroku pracovali odborníci celé mesiace
Príprava skríženej transplantácie trvala niekoľko mesiacov. Vyžadovala si podrobné vyšetrenia všetkých štyroch účastníkov, posúdenie ich vzájomnej imunologickej kompatibility aj presnú koordináciu jednotlivých operácií.
Do príprav sa zapojili nefrológovia, imunológovia, urológovia, transplantační chirurgovia, anestéziológovia, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci. Spoločne posudzovali zdravotný stav darcov a príjemcov, výber obličiek na odber aj načasovanie zákrokov.
„Samotné transplantácie prebehli bez komplikácií, rovnako aj následné pooperačné obdobie. Pre nás operatérov pritom transplantácia od žijúceho darcu prináša osobitný pocit zodpovednosti – voči príjemcovi aj zdravému človeku, ktorý sa rozhodol darovať svoj orgán,“ uviedol Radoslav Kminiak, zástupca prednostu Kliniky transplantačnej chirurgie SZU.
Kminiak transplantoval obličku jednému z príjemcov, druhý zákrok vykonal prednosta kliniky Július Janek.
Obličky obom darcom odobrali pomocou robota
Osobitnou zaujímavosťou celej transplantácie bol spôsob odberu obličiek. V oboch prípadoch ich urológovia odobrali roboticky asistovanou operáciou. Rooseveltova nemocnica je podľa svojich informácií jediným transplantačným centrom na Slovensku, ktoré túto metódu pri odbere obličiek od žijúcich darcov využíva.
Robotický systém pomáha chirurgom vykonávať mimoriadne presné a šetrné zákroky. Jeho výhody sa prejavili aj pri jednom z októbrových odberov, keď bolo potrebné odobrať pravú obličku.
„Pri odbere uprednostňujeme ľavú obličku, ktorá má dlhšiu obličkovú žilu. Stáva sa, ako aj u terajšieho darcu, že sme odoberali pravú obličku, pri ktorej je žila výrazne kratšia,“ priblížil urológ Jozef Babeľa.
Pri takomto zákroku je podľa neho dôležité zachovať čo najväčšiu dĺžku obličkovej žily, aby bolo možné následne orgán bezpečne transplantovať. Robotický systém umožňuje vykonať aj technicky náročné kroky s vysokou presnosťou.
Nová šanca na život bez dialýzy
Transplantácia od žijúceho darcu má oproti čakaniu na orgán od zosnulého darcu viacero výhod. Umožňuje zákrok vopred naplánovať a pacientovi môže výrazne skrátiť čakanie. V niektorých prípadoch, ako pri Pavlíne, dokonca umožňuje podstúpiť transplantáciu ešte pred začatím dialýzy.
Skrížené darcovstvo navyše otvára cestu k transplantácii aj pacientom, ktorým ich najbližší nedokážu darovať orgán priamo pre vzájomnú nekompatibilitu. Lekári zároveň pripomínajú, že možnosti transplantačnej medicíny závisia predovšetkým od dostupnosti darcovských orgánov.
„Darovanie orgánu od žijúceho darcu je výnimočným prejavom lásky, solidarity a dobrovoľného rozhodnutia pomôcť druhému človeku. Väčšinu orgánov však získavame od nežijúcich darcov, pričom každý takýto odber si vyžaduje náročnú koordináciu a úzku spoluprácu zdravotníckych tímov,“ pripomenula Eva Kušíková, zástupkyňa prednostu Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU.
Všetci štyria účastníci októbrovej skríženej transplantácie sa podľa nemocnice majú dobre. Dve rodiny, ktoré spojilo vážne ochorenie ich blízkych, tak vďaka vzájomnej pomoci získali to, čo im pôvodne nedokázalo poskytnúť ani priame darcovstvo medzi manželmi – nádej na zdravší a slobodnejší život.
