Nuno Filipe De Campos Peixoto Guimaraes pochádza z Portugalska. Je vášnivým ekológom, výskumníkom a špecialistom na veľké šelmy. Miluje prírodu a tú našu, slovenskú, si doslova zamiloval.
Veľký sympaťák Nuno Guimaraes nám porozprával o svojom rodisku, o výskumoch, o tom, čo ho priviedlo na Slovensko, ale aj o tom, ako to v našej krajine vyzerá s ochranou prírody.
Portugalsko, krajina všetkých chutí
Pochádzate z Portugalska. Z akej oblasti a v akom meste ste sa narodili?
Pochádzam zo severu Portugalska z Bragy, z hlavného mesta regiónu Minho. Tento región sa nachádza sa medzi Portom a Španielskom. Približne 30 km od oceánu a 30 km od jediného národného parku v našej krajine.
Prezraďte nám niečo o Portugalsku, o svojom rodisku. Prečo by mali dovolenkári navštíviť práve túto krajinu?
Portugalsko je doslova kompletný balík pre dovolenkárov, ale aj pre turistov s batohom na chrbte, pretože tu nájdete atrakcie všetkých chutí. Vyberte si vietor a vlhko na severe alebo horúčavy a sucho na juhu. V podstate by sme mohli prejsť od studenej vody na severe až po teplejšiu na juhu Lisabonu, a ešte teplejšiu v regióne Algarve. Jedine zimné športy na snehu tu absolvovať nemôžete.
Sneh je už problém aj na Slovensku, tak ho pokojne vynechajme. Čo vzácne z histórie nájdeme vo vašom rodnom regióne?
Od severu na juh a od východu na západ má Portugalsko mnoho rôznych tradícií. Je to krajina plná hradov stredovekého typu. Krásny je napríklad hrad v meste Guimaraes, asi 20 km od môjho rodného mesta, ktoré bolo prvým mestom Portugalska. Ale moju rodnú krajinu môžete navštíviť aj pre duchovné zámery. Napríklad mesto Braga bolo v časoch rímskej ríše jedným z najdôležitejších miest, známe ako Bracara Augusta. Nájdete tu viac ako 140 kostolov. Od dverí jedného kostola určite uvidíte ďalší. Tiež sú tu pútnické mieste ako Fatima a cesta do Santiaga.
A čo portugalská príroda a more?
Príroda je tiež zaujímavá. Máme síce len jeden národný park, Parque nacional de Peneda-Gerês, ale za to rozsiahlu sieť prírodných parkov, rezervácií, chránených krajinných oblastí, prírodných pamiatok a súkromných chránených území. Na severe Portugalska žije vlk, na juhu zase rys iberijský. No a vodné športy sú u nás tiež veľmi obľúbené. Na portugalskom pobreží je veľa pláží, kde si môžete vyskúšať surfovanie alebo bodyboarding.
Poďme ku gastronómii. Čím by ste prekvapili gurmánov?
Množstvom úžasných jedál. Máme 1000 receptov na to, ako pripraviť tresku, morské plody, ale aj množstvo mäsových jedál, od hovädzieho po kuracie. A aj vínkari si prídu na svoje. V Portugalsku nájdete 9 vinárskych oblastí, z ktorých každá má iné chute vína vyplývajúce z rôznych biotopov a pôd. Známe je portské víno z mesta Porto, ale ak navštívite Portugalsko, môžete ochutnať aj ďalšie vína po celej krajine, a tiež na Madeire a na Azorských ostrovoch.
Milovník prírody a veľkých šeliem
Ste ekológom, ale aj veľkým ochranárom prírody už od detstva?
Vždy som prírodu miloval a rovnako aj pobyt v prírode. Je pre mňa naozaj výnimočný. Je to pocit „domova“, takže nie je asi prekvapením, že sú základom môjho štúdia environmentálne vedy a vidiecke zdroje.
Venujete sa výskumu veľkých šeliem. Môžeme si spresniť, ktoré zvieratá patria do tejto skupiny?
Sú to druhy, ktoré sú na vrchole potravinového reťazca a živia sa predovšetkým veľkými stavovcami a sú životne dôležité pre udržanie zdravého fungovania ekosystému. V Európe ich máme šesť. Sú nimi medveď hnedý, vlk vrátane poddruhov, rys ostrovid, vysoko ohrozený rys iberský, rosomák a šakal zlatý. V Afrike sa vyskytuje lev, gepard, leopard a africký divoký pes.
Ktoré z týchto zvierat sú vám najbližšie a prečo?
Celkovo mám veľmi rád mäsožravce, ale mojou vášňou sú psovité šelmy. V minulosti som pracoval so psami a urobil som si doktorát, kde som skúmal vlky. Posledné roky sa venujem aj výskumu šakalov. No rád by som skúmal psov hyenovitých. Možno raz.
Ako vlastne výskum zvierat prebieha? Z čoho pozostáva? Sledujete správanie šeliem vo voľnej prírode?
Výskum voľne žijúcich zvierat zahŕňa štúdium zvierat. Druhov, skupín alebo spoločenstiev v ich prirodzenom prostredí s cieľom pochopiť ich správanie, ekológiu a ochranu, minimalizujúc vyrušovanie. A samotný výskum sa môže vykonávať mnohými spôsobmi. Napríklad zberom pobytových znakov, čiže stôp a trusu alebo organického materiálu, trusu a moču. Na výskum sa používajú štúdie s fotopascami, aj nasadzovanie obojkov. Viac takýchto spôsobov výskumu naraz je najlepší spôsob, no je to veľmi nákladné a výskum môže trvať roky. A výskum ako taký závisí od toho, čo vlastne chcete zistiť. Ja osobne som veľmi rád, že sa mi podarilo pracovať aj s vlkmi v zajatí, čo je relatívne odlišné od divých jedincov. Ale esencia druhu je tam, takže mnohé správanie je zase podobné. Aj strach z človeka je dosť podobný, či už u divých alebo zajatých zvierat.
Ako dlho výskum trvá?
Záleží to od toho, čo potrebujete zistiť. Záleží to od otázky výskumu. Pretože výskum zahŕňa čas potrebný na dokončenie zberu údajov, analýzu a správne podanie výsledkov o zisteniach. Konkrétne trvanie je určené výskumným plánom, cieľmi a povahou skúmaných javov.
Prečo práve Slovensko
Kedy ste prvýkrát navštívili Slovensko a prečo? Prišli ste skúmať našich vlkov?
Bolo to v roku 2008 a prišiel som na Slovensko kvôli láske. Príležitosť študovať vlkov prišla až neskôr. V roku 2012 sme sa sem presťahovali a plán bol zostať na pár mesiacov. No do slovenských Karpát som sa rýchlo zamiloval. Bol som skutočne ohromený tým, že do piatich minút od dverí domu, som sa mohol ocitnúť hlboko v lese. Za prvý mesiac sa mi tu podarilo pozorovať viac ako 15 cicavcov, vrátane rysa. Čisté šťastie. Bolo to pravdepodobne viac ako za celý môj život v Portugalsku. A to jednoducho preto, že biodiverzita tu je fakt neuveriteľná. Druhou veľkou šelmou, ktorú som videl, bol medveď a párkrát som videl vlkov. No nie až tak veľa, ako by som chcel. Každopádne už len to, že na Slovensku máme všetky tri hlavné veľké šelmy, je absolútne skvelé.
Aktuálne pôsobíte na Katedre aplikovanej zoológie a manažmentu zveri na Lesníckej fakulte – Technická univerzita vo Zvolene, ale aktivity máte aj v Ekocentre Malá líška v Banskej Bystrici. Čo vyučujete na katedre a čomu sa venujete v Ekocentre?
Na katedre pracujem ako výskumný pracovník, nevyučujem. Avšak vediem prácu niektorých študentov bakalárskeho alebo magisterského štúdia a snažím sa inšpirovať študentov, aby sa zapojili do výskumu šeliem. Verím, že naša budúcnosť je v rukách našich najmenších, preto sa s Malou líškou snažím odovzdať posolstvo potreby pochopenia prírody. Spájať ľudí s prírodou a uvedomením, prečo sú veľké šelmy potrebné rovnako ako hmyz alebo vtáky. Som presvedčený o tom, že sa oplatí inšpirovať malé hlavičky tým, že im ukážem, čo robím ja, čo robia iní a čo môžu robiť oni. Snažím sa ukázať deťom a rodičom potrebu našej prírody, postupy pri výskume, stopovaní a monitorovaní. A predovšetkým chcem naučiť našu novú generáciu a budúcich lídrov všetko o biodiverzite a o tom, ako je všetko potrebné pre udržateľnosť zdravej planéty.
Páči sa vám na Slovensku? Našli ste si tu už svoje najobľúbenejšie miesta, kde sa rád vraciate?
Mám Slovensko úprimne rád. Je to vysnívaná krajina pre toho, kto miluje prírodu, pretože je všade na dosah. Mám tú výhodu, že môžem chodiť do prírody, a to nielen vo voľnom čase, ale aj v pracovnom. Na monitoring alebo kontrolu fotopascí. Takže vlastne chodím veľmi často na miesta, ktoré som si obľúbil. Z tých naj spomeniem miesta, z ktorých mám skúsenosti z doktorandského štúdia. Väčšina z nich je v srdci Národného parku Muránska planina alebo je to vrchol sopky Poľana a celkovo poľanské lazy, vďaka ktorým si spomínam na portugalskú krajinu. Všetko sú to miesta, ktoré ma pri každej návšteve naplnia energiou.
Komunikujete v rôznych jazykoch. Ovládate okrem portugalčiny aj španielčinu, angličtinu, taliančinu, francúzštinu a k svetovým jazykom ste pridali aj našu slovenčinu. Ako ste sa slovenský jazyk učili? Bolo to pre vás komplikované alebo sa vám dostala rýchlo pod kožu?
Stále sa učím, no je to komplikovaný proces. Slovenčina má veľmi zložitú gramatiku. V učení mi asi veľmi pomáha moja chuť, učiť sa jazyky. Najťažšie ale je, naučiť sa slovenčinu cez angličtinu, keďže som Portugalec. Niekedy si musím v hlave robiť dvojité preklady.
Ochrana prírody na Slovensku
Ako si na Slovensku vieme poradiť s ochranou prírody? Sme na dobre ceste alebo máme stále veľké medzery?
Uf, tak toto je veľmi, ale naozaj veľmi komplikovaná otázka. Totižto. V angličtine máte pri ochrane prírody dva rôzne výrazy. Sú to conservation a protection, ktoré majú v slovenčine jeden názov, a tým je ochrana. No význam je odlišný. A tu sa väčšinou zaseknem. Ale keď sa vrátim k otázke, musím vždy spomenúť, že som výskumník, a preto dúfam, že ma ľudia pochopia. Čistá ochrana je extrémizmus a my sme v Karpatoch, kde je koexistencia ľudí a prírody nevyhnutná. Nie sme v Yellowstone, ani na Aljaške, kde sú takmer dva milióny kilometrov štvorcových divočiny. Napríklad vlkom na Slovensku sa môže dobre žiť na 25 000 kilometroch štvorcových, ale miera fragmentácie územia je dosť veľká.
Na čo by sa mala ochrana prírody na Slovensku zameriavať?
Najmä na rozumné a udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Stále nám chýba kompromis a rešpekt, a stále máme veľa byrokracie. Môžem uviesť aj konkrétny príklad. Územie môjho štúdia zaberalo 98 % územia Banskobystrického kraja, a to v siedmich okresoch a päťdesiatich obciach, ale štátna ochrana prírody je tu rozdelená do piatich okrskov. Lesy Slovenskej republiky majú šesť hlavných pracovísk. Je tu päť poľovných revírov rozdelených na 46 poľovných oblastí. A to všetko na malom území 1 200 kilometrov štvorcových. Keď som potreboval nejaké údaje, musel som všetko riešiť s každým osobitne. A nič sa nemení. Takže nie je ľahké vyrovnať sa zo sto rôznymi názormi, keď ochranárske akcie potrebujú spoluprácu všetkých častí so spoločným cieľom. Je to všetko o zodpovednosti a odhodlaní.
Ako je na tom konkrétne výskum vlkov?
Mnoho ľudí nemá o vlkoch ani potuchy, dokonca ani ľudia na vysokých miestach. Normálna otázka bola vždy, koľko máme na Slovensku vlkov. Moja odpoveď na oplátku vždy rovnaká. Neviem. Pretože toto nemôže byť hlavná otázka, keď sa zaoberáte udržateľnosťou druhu. Otázka by mala znieť, koľko je svoriek. Prečo? Pretože vlky žijú vo svorke, ktorá má domovský okrsok, ktorý môže odpovedať na ich biologické potreby. A práve na vlkoch a šakaloch si môžeme nastaviť zrkadlo pre celú situáciu okolo ochrany prírody. Niekedy sa zdá, že ideme veľmi komplikovanou cestou.
V čom by malo Slovensko zmeniť svoje zmýšľanie, čo sa ochrany prírody týka?
Stále máme veľa ľudí s jedným videním, teda čiernym alebo bielym, a proti všetkému, čo má inú farbu. Hlavným bodom záujmu by však malo byť spolužitie ľudí a prírody, ktoré sa už na mnohých miestach vytráca, a to aj vrátane vidieka. Žijeme v karpatskej krajine a vždy sme žili spolu v jednote s prírodou. Je preto nevyhnutné, aby ľudia pochopili manažment ochrany prírody. Musíme sa viac riadiť vedeckými poznatkami a nie osobnými presvedčeniami alebo predsudkami. Veda je predsa nestranná, takže keď zverejňujeme výsledky, ukazujeme aj fakty, ktoré treba interpretovať na základe dôkazov.
V zaujímavom rozprávaní s Nunom Guimaraesom, aj o našej krásnej a výnimočnej slovenskej prírode, by sme mohli pookojne pokračovať ďalej. Dôležité však je konať a na Slovensku najmä zmeniť myslenie a prístup.
