Na základe analýzy hlásení 52 percent všetkých lekárov pre deti a dorast a 44 percent lekárov pre dospelých z Banskobystrického kraja môžu epidemiológovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica konštatovať, že sme do rok 2014 vstúpili s pomerne nízkym výskytom akútnych respiračných ochorení (ARO), ale aj chrípky (CHPO).

foto: iStockphoto/Thinkstock
foto:  iStockphoto/Thinkstock

V medzitýždňovom porovnaní sa ARO udržuje približne na rovnakej úrovni, výskyt CHPO je nižší o 14 percent. Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška je o 11 percent menej chorých na rôzne respiračné ochorenia, výskyt chrípky je však vyšší až o 64 percent. Epidemiológovia nezaznamenali v tomto regióne zatiaľ ani jeden prípad ochorenia na novú chrípku AH1N1.

RÚVZ v rámci celého Banskobystrického kraja aktuálne eviduje v na prelome rokov v absolútnych číslach 2091 prípadov akútnych respiračných ochorení a 172 prípadov chorých na chrípku. Chorobnosť v prípade bežných zimných ochorení horných ciest dýchacích tak aktuálne predstavuje 675 prípadov na 100 tisíc obyvateľov kraja (údaj, ktorým sa relevantne dá porovnať chorobnosť v porovnaní s inými krajmi SR), chorobnosť na chrípku na 100 tisíc obyvateľov je 56 na 100 tisíc obyvateľov. Ochorenia na ARO však tomto týždni najviac postihujú v absolútnych číslach vekovú skupinu detí od 0 do 5 rokov (729), adolescentov (519) a seniorov (346).

Najnižší počet chorých je na rozdiel od uplynulých týždňov medzi obyvateľmi v produktívnom veku, teda od 20 do 59 rokov a žiakmi základných škôl Najmenej chorých na ARO v Banskobystrickom kraji je tentoraz medzi najmenšími deťmi. Choroby respiračného systému- čo sa týka počtu chorých, takmer zhodne postihli okresy Lučenec, Žarnovica, Revúca a Žiar nad Hronom ( približne po 280 chorých). Chorobnosť na chrípku je najvyššia v okrese Lučenec, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota a Žiar nad Hronom. V porovnaní s uplynulým týždňom mierne stúpol počet komplikácií z uvedených ochorení- na 1,4 percenta. Najčastejšie sa im zápalové ochorenia horných ciest dýchacích, ako aj chrípky skomplikovali zápalmi dutín (12 prípadov), v 10 prípadoch zápalom pľúc a v 8 prípadoch zápalmi stredného ucha. Epidemiológovia však očakávajú, že s nástupom detí z prázdnin do škôl a pracujúcich občanov z dovoleniek na svoje pracoviská, bude chorobnosť v kraji stúpať.

Čo robiť, aby sme neochoreli?

Aby sme mali bezproblémový vstup do roku 2014, je tu niekoľko rád odborníkov. Z hľadiska ochrany pred infekciami šíriacimi sa vzdušnou cestou má veľký význam častá a účinná výmena vzduchu vetraním a to rovnako doma, ako v škole. Vetranie slúži k regulácii teploty a vlhkosti vzduchu v miestnosti, ale aj k znižovaniu koncentrácie nežiaducich mikroorganizmov a alergénov a tým k obmedzovaniu možností prenosu nákazy. V zimnom období pri vonkajších teplotách pod bodom mrazu sa vetrá každú hodinu otvorením okien na niekoľko minút bez priameho ťahu na ľudí, až do zreteľného pocitu ochladenia ovzdušia v celom rozsahu miestnosti. Významnú úlohu v prevencii ochorení napr. aj chrípky, má stav odolnosti organizmu. Pod ňou sa rozumie stav humorálnej a celurálnej imunity, ktorá zabraňuje prenikaniu infekcie do organizmu.

Významný v ochrane dýchacích ciest proti oxidantom a radikálom v znečistenom ovzduší má v týchto dňoch zvýšený príjem rýb, ako aj ovocia a zeleniny, ktoré sú významným zdrojom antioxidantov. Antioxidanty – vitamín C a radikálny “upratovač” vitamín E, sú obsiahnuté v mimobunečnej a v bunečnej membráne epitelu dýchacích ciest. Nízky príjem týchto účinných látok má za následok ich nízku hladinu v mimobunečnej a bunečnej tekutine, čo oslabuje ochranu proti oxidatívnym a radikálnym atakom zo znečisteného ovzdušia. Vo všeobecnosti sa pravidelný výživový režim a rovnomerné rozloženie jedál počas dňa považuje za optimálny stav pre správnu fyziologickú rovnováhu, ako aj psychickú výkonnosť.