Zníženie poplatkov za odvoz odpadu pre zodpovedných triedičov smetí je v súčasnosti nereálne. Musel by sa zmeniť celý systém zberu a odvozu, do ktorého by bolo nutné investovať milióny eur.
Náklady na zber a separáciu separovaných odpadov predstavujú v rozpočte mesta položku 516-tisíc eur. Za predaj takýchto odpadov (plasty, papier, sklo a kovy) získalo mesto minulý rok 83 853 euro, ďalších 54 294 eur prišlo do rozpočtu z Recyklačného fondu. „Separácia je ekologická záležitosť, nie ekonomická,“ vysvetľuje Peter Suchý, vedúci Oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev na Mestskom úrade. Najväčším problémom je nesprávne triedenie, ktoré zvyšuje náklady na odvoz a separáciu. Príkladom môžu byť plasty, kde sa z jednej tretiny vyváža vzduch. Preto pracovníci Mestského úradu pravidelne vyzývajú k stláčaniu fliaš pred ich vhodením do zberných nádob. Takisto aj pri zbere papiera dochádza k znehodnoteniu suroviny, keď niekto vyleje do kontajnera olej alebo inú látku. Znehodnotený papier sa následne nemôže recyklovať.
Práve papier je jednou z mála surovín (spolu s kovmi), ktorú vykupujú aj súkromné spoločnosti. Natíska sa otázka, či by túto úlohu nemohlo prevziať mesto a zo získaných prostriedkov znížiť dane za zber a odvoz odpadu. Suchý vysvetľuje, že takýto model je v súčasných podmienkach ťažko realizovateľný. Pri súkromných spoločnostiach si občania zvykli, že musia odovzdať papier zviazaný, nezabalený, takže odovzdávajú čistú surovinu. Naopak mesto pri zbere do kontajnerov musí separovaný odpad opäť na zbernom dvore triediť, ako bolo už spomenuté, častokrát je surovina nepoužiteľná. Súkromné spoločnosti sú však povinné nahlasovať množstvo vykúpeného odpadu a na základe tohto údaju si mesto nárokuje príspevok v Recyklačnom fonde.
Jediným riešením ako by bolo možné zvýhodniť zodpovedných triedičov odpadu, by bolo zavedenie krytých uzamknutých stojísk. Iba vtedy by sa dalo zmerať kto vyseparoval koľko odpadu a v akej kvalite resp. by sa zabránilo vyberaniu odpadu z kontajnerov. Systém stojísk funguje v menších mestách, príkladom je Žiar nad Hronom. Poplatníci platia iba za vyprodukovaný zmesový odpad. Mesto Banská Bystrica by však, podľa vedúceho Oddelenia odpadového hospodárstva, potrebovalo vybudovať okolo 700-800 stojísk. Otázkou navyše je, kde by sa pre ne na sídliskách Sásová alebo Radvaň našlo miesto.
Napriek vyššie spomenutému má Banská Bystrica najnižší poplatok za komunálny odpad spomedzi krajských miest. V súčastnosti sa pripravuje rozpočet na ďalší rok, na základe neho sa uvidí, či sa výška dane udrží v pôvodnej sume alebo dôjde k jej zvýšeniu.
