Quantcast

Koncom novembra si Banskobystričania zvolili svojho nového primátora. Stal sa ním 43-ročný hovorca štátneho podniku LESY SR Mgr. Peter Gogola, ktorý sa už v pondelok ujme svojho nového kresla. Hoci kandidoval ako nezávislý, získal si aj podporu vládnych strán. Napriek tomu by chcel, aby sa zrušilo pravo-ľavé delenie poslancov a privítal by, keby všetci spoločne pracovali v prospech mesta. Cieľom tohto rozhovoru ale nie je predstaviť Petra Gogolu ako komunálneho politika, ale ako človeka.

Čo Vám najviac utkvelo v pamäti z vášho detstva?

Spoločné výlety s rodičmi do okolia Banskej Bystrice, chuť nanukovej torty a prázdniny u babky.

Máte, alebo mali ste vo svojom živote niekoho, koho považujete za svoj vzor?

Určite áno. Tých vzorov mám viac. Svojich rodičov, ktorí ma naučili to najdôležitejšie – žiť slušne. Potom Vincent Seduch, slepý učiteľ klavíra v hudobnej škole, ktorý mi vštepoval poznanie, že za každým úspechom je poctivá práca. Bývalý generálny riaditeľ štátnych lesov Karol Vinš, excelentný manažér s charizmou. A bývalý kolega, lesník a publicista Ján Mičovský, od ktorého som sa učil odvahe a pokore. A v neposlednom rade je mojím vzorom kapelník Pražského výběru, excelentný muzikant Michael Kocáb. Rocker, ktorý vstúpil do politiky, ale zachoval si svoju tvár i divokosť v srdci.

Aké vlastnosti si u ľudí najviac vážite?

Čestnosť a otvorenosť.

Keďže ste sa stali primátorom, ako na Vás pôsobí vaša popularita? Zmenila nejako Vašu osobnosť?

To neviem sám posúdiť, ale dúfam, že nie. Popularita má dve stránky, niekedy je príjemná a niekedy lezie na nervy. Našťastie stačí prejsť pár kilometrov a vo Zvolene už nie som ničím výnimočný. (úsmev)

Keby ste mali možnosť, chceli by ste byť primátorom v inom meste? Ak áno, tak v ktorom?

To je zvláštna otázka. Ja som sa nechcel stať primátorom preto, lebo som túžil stať sa ním. Ja som sa tak rozhodol preto, lebo chcem pomôcť meniť naše mesto. Zdôrazňujem „naše“, nie nejaké iné.

Ktoré miesta v Banskej Bystrici máte najradšej?

Mám rád atmosféru starého mesta, uličky ktoré vychádzajú z Námestia SNP. Kopce nad Fončordou, ktoré som prechodil krížom-krážom na bežkách či na bicykli. Vyhliadku z Urpína na staré mesto, pohľad z hodinovej veže na námestí, panorámu Banskej Bystrice z balkóna nášho bytu.

Ste viac fanúšikom banskobystrického futbalu, alebo hokeja?

Ako lokálpatriot fandím všetkým športovým disciplínam, ktoré sa rozvíjajú na území mesta. Nepreferujem žiadny zo športov.

Ostáva Vám vôbec v súkromí aj čas na nejaké hobby?

Voľný čas sa snažím venovať hlavne rodine, našim deťom – kým o to majú záujem. Milujem hudbu – hrám na bicích v rockovej skupine VZNCH (Voľné združenie nezáväzného charakteru) a šport – v zime sa venujem bežkám, v lete rád plávam. S manželkou chodíme na krátke prechádzky, vyvenčiť nášho virtuálneho psa, ktorý sa volá Doky.

Aký je Váš vzťah k tým „skutočným“ zvieratám?

Zvieratá vnímam ako súčasť prírody. Som poľovník, ale nevlastním pušku ani nelovím zver. Venujem sa pozorovaniu zveri, fotografovaniu. A poľovníckej hudbe – hrám na lovecký roh.

Aký hudobný žáner a skupina sa Vám páči?

To by bol veľmi dlhý zoznam. Počúvam (a hrám) rôzne žánre, rock&roll, blues, progresívny rock, world music, vďaka manželke aj folklór. Rád si vypočujem aj klasiku, posledne ma „chytili za srdce“ Dvořákove Slovanské tance.

Máte svojho obľúbeného autora, alebo knihu?

Milujem humor. Čokoľvek od Lasicu a Satinského. Mám veľmi rád izraelského humoristu Ephraima Kishona, vlastním asi všetky knižky, ktoré mu vyšli na Slovensku a v Čechách. Okrem toho mám rád poviedky Woodyho Allena, z domácich mi „pasuje“ Michal Hvorecký, Tomáš Janovic, kedysi som s chuťou čítal Saroyana, Čapka, Šikulu. A v detstve „verneovky“ a „mayovky“.

Aké jedlá najviac obľubujete?

Mám rád pikantné špeciality.

Cestujete rád? Ktoré krajiny ste už navštívili?

Európu krížom-krážom, okrem Portugalska, Nórska, Írska a Talianska. Jednak súkromne, pracovne, ale aj ako bubeník VZNCH, či Jej družiny, alebo bývalý člen speváckeho zboru Collegium Cantus.

Čo hovoríte  na súčasnú mládež?

Má veľa šancí, ale aj veľa lákadiel. Asi je ťažké nestratiť v tom orientáciu.

Riadite sa v živote nejakým mottom?

Ja viem, že to znie ako ošúchaná fráza, ale vyskúšal som si to na vlastnej koži, keď som absolvoval materskú dovolenku s dvojičkami: „Čo ma nezabije, to ma posilní.“