Na nádvorie Stredoslovenského osvetového strediska v nedeľu podvečer zavíta swing. Koncert zoskupenia kanadsko-slovenskej speváčky Nina Michelle Quintet nás prenesie do zlatej swingovej éry.
Skôr, než sa 21. augusta o 19.00 h rozoznejú trúbky, klavír, kontrabas a bicie, porozprávali sme sa so speváčkou Ninou Michelle nielen o hudbe, ale najmä o nej.
Narodili ste sa v Banskej Bystrici, neskôr ste sa presťahovali do Kanady a teraz žijete v Mníchove, ale k Slovensku a k Banskej Bystrici máte stále vrúcny vzťah. Vďaka komu alebo čomu?
Vďaka koreňom a láske. Slovensko je krásna krajina s úžasnými ľuďmi a špičkovými umelcami. Hoci som sa narodila v Banskej Bystrici, nežijem v rodnom meste ani na Slovensku od dvanástich rokov. Rodičia emigrovali. Najprv sme žili rok v Berne vo Švajčiarsku a potom sme sa rozhodli odísť do ďalekej Kanady. Keď som mala 26 rokov, brat ktorý už dlhšiu dobu pracoval pre televíziu v Mníchove, mi vybavil môj prvý európsky nahrávací kontrakt. To ma prvýkrát pritiahlo do Mníchova, kde som si našla môj múzický druhý domov. Jazzová pôda bola v Európe výhodnejšia než vo Vancouveri, tak som začala do Mníchova chodiť častejšie. Pobyty som si predlžovala, až som tu nakoniec neplánovane zakotvila. Rodičia po zamatovej revolúcii chodili na Slovensko pravidelne. Stretávali sme sa tam, ale aj vo Vancouveri. Otec popritom vždy vybavil aj nejaké koncerty. Ja som otca na oplátku zase pozvala koncertovať do Mníchova. Koncertovala som s ním veľmi rada. Bola to pre mňa nie častá, ale vždy obrovská radosť.
Váš otec, Ivan Nagy, bol vynikajúcim slovenským jazzmanom, profesionálnym klaviristom a trumpetistom. Priviedol vás k hudbe práve on?
Ďakujem. Áno. A som nesmierne vďačná, že som mala otca takého špičkového hudobníka, ale aj fantastického človeka. Otca, a takisto aj moju mamu, ktorá ma v mojom umení húževnato podporovala. Obaja boli umelci, ale aj vyštudovaní pedagógovia. Boli tiež maliari, talentovaní vizuálni umelci. Mama v muzike aktívna nebola, no otec bol multiinštrumentalista, ktorý nech chytil akýkoľvek hudobný nástroj do ruky, hral na ňom bravúrne. Už ako dieťa som otca obdivovala a chcela som žiť presne ako on. Cestovať po svete, zabávať sa s kapelou, užívať si muzikantskú dráhu plnými dúškami. Vtedy som ešte netušila, aké to je náročné. Ale jazz sa mi páčil už od narodenia.
Čo odštartovalo vašu hudobnú kariéru?
Asi to, že som začala spievať s otcom v podnikoch vo Vancouveri, kde on hrával. Bolo to najskôr len pre zábavu. Práve som si robila vodičák, tak som ho vozila na jeho kšefty a tam som si s ním aj zaspievala. V hoteli Ramada alebo Pacific Palisades sa to publiku veľmi páčilo. Začala som chodiť častejšie, otec začal vybavovať ďalšie koncerty, a tak to išlo ďalej. Aj keď som od piatich rokov študovala klasický klavír, otec chcel mať zo mňa jazzovú klaviristku. Mne sa však nechcelo cvičiť, spievať bolo jednoduchšie.
Cestujete s kapelou po celej Európe. Nahrali ste niekoľko CD nosičov a zvláštnosťou je, že spievate v piatich jazykoch. Angličtine, nemčine, francúzštine, portugalčine a slovenčine. Svoj talent predvádzate na malých aj veľkých pódiách, festivaloch a dokonca je vám blízky aj televízny svet. Kde sa cítite najlepšie?
Žijem môj sen a som za to vďačná a reči sa cez muziku učia ľahšie, aspoň ja si to myslím. Nuž a najlepšie sa cítim, keď robím hudbu, keď spievam pre ľudí. Kdekoľvek. Na veľkom alebo na malom pódium. Keď komunikujem s kapelou. Je to pre mňa vždy veľmi zaujímavé. Neviem ako by som to vedela vyjadriť najlepšie. Je to vždy veľké vzrušenie, lebo človek nikdy nevie aké momenty cez túto „jazdu“ nastanú. Stále je to nové a nepredvídateľné. A to je dôvod, prečo milujem jazz. Je to sloboda, komunikácia a tvorba.
Ste autorkou svojich skladieb alebo na textoch s niekým spolupracujete?
Texty aj kompozície sú moje. K pár skladbám ako “All you ever wanted” a “Safety Net” muziku zložili kolegovia a ja som napísala text. Píšem už od mala, strašne ma to baví. Píšem nielen texty, ale aj články a krátke príbehy. Niektoré sú aj uverejnené. Neskoršie chcem písať viac. Mám aj námety na knihy. No na to potrebujem čas. A ten príde s vekom. Aspoň dúfam.
V Banskej Bystrici už o pár dní odohráte pre milovníkov jazzu koncert, ktorý bude určite nezabudnuteľným umeleckým zážitkom. Čo ste si pre Banskobystričanov pripravili a kto vás na koncerte bude sprevádzať?
Je to pre mňa obrovská pocta a radosť, zahrať si v mojom rodnom meste. Repertoár som pripravila pestrý, aby si v ňom každý mohol nájsť niečo, čo má obľúbené. Budú tam aj moje kompozície, ktoré dúfam, že v tejto neľahkej dobe poslucháčov pozitívne inšpirujú. Milujem slovenské ľudové piesne a som nimi veľmi očarená a motivovaná, takže sa v programe určite objaví aj náš folklór, ktorý som jazzovo trochu upravila. Na koncert v Banskej Bystrici sa neskutočne teším. Hráme so špičkovou slovenskou kapelou Nothing But Swing. Andrej Farkaš na klavíri, Róbert Ragan na kontrabase a Peter Solárik na bicie. Hosťom na trumpete je môj trubkár Peter Tuscher z Mníchova, Nemecka.
Jazz lady Nina Michelle začala už ako päť ročná študovať klasický klavír. Štúdium ukončila s vyznamenaní a bolo jej udelené štipendium na pokračovanie v štúdiu hudby. Úspešne absolvovala hudobný a vokálny program na Capillano University v North Vancouver a okrem hudby študovala aj výtvarné umenie na Langara College a Emily Carr University of Art and Design.
Ak máte radi swing, ak je vám blízky jazz, nenechajte si ujsť jedinečnú príležitosť a príďte na nádvorie Stredoslovenského osvetového strediska. V nedeľu 21. augusta o 19.00 h vám zahrá Nina Michelle Quintet.
