Quantcast

Banskobystričan Miroslav Kapusta je rodák z Tepličky nad Váhom (aj keď sa narodil v žilinskej pôrodnici). Kedy to bolo? No, tohto roku oslávi životné jubileum. Ale o tom až potom…

Dnes budeme s ním hovoriť o poézii. Mohli by sme aj o bojovom umení Iaido, ktorému sa venuje od mladosti, alebo o hudbe – dlhé roky hral na basgitaru v „dedinskej“ big beatovej kapele The Frogs, pre ktorú tiež skladal texty k piesňam. Ako sme však už povedali, bude to o poézii. Nielen preto, že je členom literárneho klubu LITERA 2. V decembri uzrela svetlo sveta jeho nová básnická zbierka Nulová gravitácia. Štvrtá v poradí. Predtým to boli zbierky Tŕne a lupene (2008), Nula (spoločná zbierka siedmich autorov, 2011) a Iný už nebudem (2011).

Zbierku Nulová gravitácia predstavil Miro Kapusta na minuloročnej poslednej Ars Poetica Neosoliensis. (Poslednej doslova, aj o tom bude reč). A oficiálne ju pokrstí v stredu 9. januára (17. hod.) v Galérii v podkroví banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnice.

Keď už sme spomenuli Ars Poetica Neosoliensis, naozaj skončila?

Tento neformálny projekt vznikol v júni 2011. Jeho cieľom bolo preniesť poéziu z klubov do ulíc, na námestie. Hneď v prvom ročníku sa pri verejnom čítaní prezentovalo viac ako 60 účinkujúcich – autori poézie, hudobníci, výtvarníci, v podstate z celého Slovenska. V roku 2012 ich bolo už 77. V  priebehu rokov 2011 a 2012 to bolo 15 „pouličných“ vystúpení v rámci Banskobystrického kultúrneho leta a šesť večerných predstavení v Cikkerovej sieni mestskej Radnice.Ako každý väčší projekt, aj tento sa rodil s počiatočnými bolesťami, ale postupne sa Ars Poetica Neosoliensis vyčírila, dostala sa do povedomia nie iba banskobystrickej verejnosti a stala sa takpovediac celoslovenským fenoménom. Mnohí sa ma po decembrovej Ars Poetica Neosoliensis pýtali, či bola posledná v roku alebo definitívne. Zámerne som sa nevyjadril jednoznačne. Po každej takejto akcii vidím, že to má zmysel, dokazujú to takmer plné sály. Ale ak chcem vo vlastných očiach ostať človekom, musím to skončiť! Totiž, ak vám priateľ z iného kúta Slovenska, príjme raz pozvanie s tým, že je uzrozumený, že mu nie ste schopný preplatiť ani cestovné, to som ešte ako tak zniesol. Dokázal som to s problémami zniesť i druhý krát a aj keď to dotyční priatelia nevyžadujú, ďalej sa im už do očí nedokážem ako človek v tomto smere pozerať. To pivo, káva, či iný druh občerstvenia, ktoré som im vo vlastnej réžii bol schopný zaplatiť za niekoľkohodinové cestovanie a „pár minút slávy“, nie je hodné ich obete. Ak teda chcem ostať človek, musím to skončiť, lebo nedisponujem súkromnými prostriedkami na dotovanie, povedzme – mestskej kultúry! Neviem, či budem pochopený, ale všetkým sa ospravedlňujem! Ďakujem za krásne chvíle s poéziou, hudbou a výtvarnom, lebo to nás spájalo! Ostáva iba dúfať, že sa snáď raz nájdu zdroje na financovanie i takejto kultúry.

Škoda… no ale ako vravíte, budeme dúfať. Poďme teraz k vašej tvorbe. Považujete sa za básnika?

Považujem sa za poeta, nazvať sa básnikom mi akosi neprislúcha. Venujem sa najmä poézii, tiež haiku ale aj tvorbe aforizmov a sentencií. Napísal som aj zopár textov k pôvodným slovenským šansónom, na hudbu môjho priateľa, hudobného skladateľa Pavla Janíčka. Poéziu si nevymýšľam, snažím sa ňou vyjadriť svoje postoje a názor, v pohľade adekvátnom môjmu veku a nažitému, v ktorom iba odrážam reálny svet, bez príkras a to i vo vzájomných vzťahoch. Nikdy som sa nezamýšľal nad tým, pre akú kategóriu píšem, ale je zrejmé, že je pre čitateľa, ktorý už dávno prešiel prvoláskami, prvosklamaniami a ktorý už od života dostal aj zopár faciek. V podstate je však moja poézia pre každého, ktorý je ju schopný pochopiť a to bez ohľadu na vek a pohlavie, aj keď nepopieram, je to poézia „mužská“!

Ako u každého autora určite aj vaša literárna tvorba prešla rôznymi vývojovými fázami…

Iste. Od nepublikovateľných hlúpostí, kvázi poézie a „žvástov“ začiatočníka, až po kecy a myšlienkové pokusy a hlúposti pokročilého poeta. Ale aj moje súčasné texty prešli samostatným vývojom. Po mojom prežití a mojich vekom získaných skúsenostiach, nech nik odo mňa nečaká romantické rozjímanie, pretože z toho som vyrástol niekedy na úrovni stredoškolských liet. Napriek tomu, moje texty sú o láske. Iba trochu inak!

Súťaž o zbierku Nulová gravitácia

„Keď poviem amen, to ešte nie je tma…!“ Týmito slovami uvádza Miroslav Kapusta svoju novú zbierku poézie Nulová gravitácia. Knihu, s takmer 90 básňami, s ilustráciami Petra Horniaka a s vlastnoručným podpisom autora, môžete vyhrať v našej súťaži. Do žrebovania zaradíme všetkých, ktorí do štvrtku 10. januára 12.00 h správne odpovedia na otázku: Aký je názov kapely, v ktorej hrával Miroslav Kapusta?

Súťaž je ukončená. Víťazkou sa stala Dana Garčárová.