Milan Benco má 23 rokov a pochádza z Banskej Bystrice. Už počas štúdia na Gymnáziu J. G. Tajovského čakal len na to, kedy škola skončí a konečne znova „nakopne“ svoju motorku. Už od svojich 15 rokov sa totiž venuje mototrialu, v ktorom dosiahol mnohé úspechy. Hoci si 
v poslednom čase na motorku málokedy nájde čas, kvôli štúdiu na vysokej škole a práci, rád by to zmenil.
Skákať na motorke vieš. Skúšal si to už aj na bicykli?
Áno skúšal. Na bicykli som jazdil odmalička, ako úplne malé deti sme s kamarátmi pretekali okolo panelákov, lietali cez mláky, hrkotali s rapkáčikmi, ktoré boli urobené z jogurtového obalu, flekovali sme… Ako väčšie deti sme už začali skúšať niečo rozumnejšie, ako jazdenie po zadnom kolese a skákanie cez obrubníky. Z nich sa prešlo na malé schody, väčšie schody a nakoniec sa skúšali rôzne otočky, skákalo sa z múrov. Lepenie defektov bola každodenná rutina. Bicykel som mal najprv horský, to boli také tie za 3000 Sk, a ten toho veľa nevydržal. Potom som jazdil na celoodpruženom horskom biku, neskôr som mal freestylovú BMX a nakoniec trialové bicykle, ktoré mám dodnes. Ale najazdené mám na nich veľmi málo, lebo som už v tej dobe jazdil na trialovej motorke. Určite ale môžem povedať, že bike je super vec a je dobrý ako základ na motorku. Keby som nemal motorku, tak jednoducho jazdím na ňom.
Spomínaš si, kedy si dostal svoju prvú motorku?
Keď som mal asi 11 rokov, tak sme upratovali garáž a vytiahli sme von staručkého pioniera, ktorý patril otcovi. Hneď sme ho naštartovali a dodnes si pamätám ten zvláštny pocit, že oproti bicyklu to išlo samé a vozil som sa dokolečka na parkovisku. To bol jeden z najväčších zážitkov na motorke. Neskôr sme kúpili už jazdené malé enduro. S ním sme ale mali viacej problémov ako radosti. Motorka bola slabá a nedalo sa na nej dokopy nič robiť. Bol úspech, keď som sa ňou dokázal vrátiť do garáže a ešte išla. To ma veľmi nebavilo, tak som pokračoval v jazdení na bicykli. Raz som bol na biku skákať v skateparku, kde som videl okolo preletieť trialovú motorku a rozhodnutie bolo jasné – to je taká motorka, aká ma bude baviť. Dva roky som o nej sníval a nakoniec sme ju kúpili. Bol to Gas Gas txt 280 Pro – prvá ozajstná motorka, silná, ľahká a dobre ovládateľná. Na začiatku bolo ale jazdenie trochu zložité, lebo vďaka tej sile ovládala motorka mňa, vláčila ma kade sa jej chcelo, občas aj po zemi. Po čase som ju začal ovládať ja a každý deň som sa naučil niečo nové. Nič iné ma na svete netrápilo, len či mám ešte benzín.
Aké boli tvoji začiatky v mototrialových súťažiach?
Začiatky boli dobré, jazdenie ma veľmi bavilo. Okolo trialu sa pohybovali priateľskí ľudia, ktorí mi radi pomohli naučiť sa niečo nové, no súťaže boli určite tým najlepším tréningom. S podporou môjho otca som sa zlepšoval a postupoval z kategórie C vyššie, do kategórie B a potom do A.
Máš len 23 rokov a už si absolvoval viacero pretekov s výbornými umiestneniami. Čakal si, že budeš takýto úspešný?
Nenazval by som to „úspešný“, pretože ide len o jazdenie na motorke, čo je hobby a za úspech považujem iné veci. Ale určite som nečakal, že niekedy budem tak dobre jazdiť. Moja predstava bola oveľa skromnejšia.
Ktoré víťazstvá si najviac vážiš?
Víťazstvom vždy bolo, keď som došiel do cieľa, najlepšie čím menej obitý a s pojazdnou motorkou, lebo to tiež nie je také isté, či človek nezostane visieť na niektorej skale. Musím spomenúť, že v jednotlivých pretekoch som prvé miesta väčšinou nezberal ja, ale hlavne kamarát z Nitry – Vlado Kothay – ktorý jazdil už v dobe, keď som ešte ani nebol na svete a je určite lepší. Aj napriek tomu to na prvé miesto v Majstrovstvách Slovenska v triale v roku 2006 vydalo mne, vďaka súčtu jednotlivých pretekov za celú sezónu. A keď mám spomenúť jeden konkrétny pretek, čo sa mi páčil najviac, tak to bolo v Maďarsku v Keszthely.
V čom bol pre teba tento pretek iný, ako tie ostatné?
Trate tam pre trial nie sú síce náročné, ale okrem trialu robili aj preteky do vrchu a speedtrial a toto bola super kombinácia, kde som sa mohol vyblázniť na plný plyn. Trial je pre mňa na väčšine tratí dosť pomalý, viacej ma baví lietať a toto bolo to pravé.
Venuješ sa súťažne aj iným športom?
Nie, ale rád by som sa, keby na to bol čas. Určite by to nemuseli byť len motorky, ale napríklad aj lyže, alebo niečo iné.
Máš ku svojim motorkám vytvorený nejaký vzťah? Koľko ich vôbec vlastníš?
No vzťah máme, najdôležitejšie je, že si vzájomne odpúšťame, keď jeden druhého niekde tresne o zem (úsmev). Motoriek mám celkom dosť, lebo jazdil aj otec, občas i sestra a tiež priateľka. Takže mám štyri trialky a jednu cestnú motorku – superšport. Ten superšport ale nebude na jazdenie po ceste, upravujem ho na stuntriding – to je to robenie somarín, ako jazdenie po zadnom kolese keď sedíš na nádrži s nohami pred volantom, jazdenie po prednom kolese, gumovačky… Chcelo to už trochu zmenu a po ôsmich rokoch státia na trialovej motorke oceňujem, že takáto motorka má aj sedadlo.
Skús opísať svoju športovú prípravu. Ako často trénuješ?
Teraz netrénujem a poslednú sezónu som nešiel ani preteky. Nezostáva mi na to veľmi čas. Predtým, keď som jazdil súťažne, som bol na motorke skoro každý deň. Popri tom som chodil aj do posilňovne, v zime som lyžoval. Príprava bola podľa toho, čo sa mi chcelo, prípadne ako sa mi nechcelo. Jedno 
leto som trénoval aj 6 hodín denne a to si pamätám dodnes, ako mi bolo v noci zl. Z mojej prípravy by som si určite veľký príklad nebral.
Takže nestíhaš skĺbiť tréningy, súťaže a školu?
Ako som už naznačil, nestíham skĺbiť ani tréning, prípadne súťaže so školou. Čo je však horšie, ani prácu so školou a už vôbec nie prácu s tréningom!
Čo na mototrial hovorí tvoja priateľka a rodina?
Rodina ma vždy podporovala, priateľka tiež, a preto všetci (okrem maminy) jazdili na trialkách popri mne.
Ako najčastejšie tráviš svoj voľný čas, ak sa nejaký nájde?
Voľného času veľa nie je. Väčšinou som s priateľkou, teraz v zime chodíme na lyže. Keď je teplejšie, aspoň okolo nuly, tak vyberiem von cestnú motorku, preveziem sa a potom ďalej pracujem na jej úprave. Možno je to už vekom a tiež určite aj tým, v akom prostredí pracujem, ale čím ďalej, tým viac mám rád prechádzky tam, kde je ticho a nikto naokolo. Okrem priateľky samozrejme (úsmev).
Stanovil si si do budúcej sezóny nejaké športové, alebo osobné ciele?
Športový cieľ je, že sa chcem na stuntridingovej motorke naučiť to, čo robím s trialkou na asfalte, čo asi nebude ani ťažké. Osobným cieľom je to, aby som sa lepšie zorganizoval v práci a mal aj dostatok voľného času na priateľku a na plnenie môjho športového cieľa.
