Na základe projektu Riešenie migračných výziev v meste Banská Bystrica získalo mesto z eurofondov 2,27 milióna eur. Financie, ktoré boli na účel kompenzácie nákladov vynaložených na pomoc v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pomoc odídencom za obdobie minulého roka, boli samosprávam určené na základe fixného vzorca.
Mestskí poslanci sa teraz vďaka týmto prostriedkom mohli vrátiť k uvoľneniu niektorých zastavených investičných projektov, ktoré pre škrty pôvodne z tohtoročného rozpočtu vypadli. Rezonovala však aj téma chýbajúceho vynaloženia týchto prostriedkov v súvislosti so samotnou témou pomoci Ukrajincom.
„Pre mňa je nevysvetliteľné, že napriek mojej žiadosti na Mestskej rade dodnes nebolo vyčíslené, aké boli reálne náklady mesta na boj s krízou a tieto informácie neboli do dôvodovej správy doplnené,“ uviedla poslankyňa Diana Javorčíková (Bystrica má na viac).
Mesto v samotnom materiáli rozpočtovej zmeny uvádza, že vynaložilo nemalé prostriedky na pomoc postihnutým – od šatstva, cez stravu, ubytovanie, až po edukáciu detí v mestských školských zariadeniach, ale aj rodičov (tlmočenie, jazykové vzdelávanie).
„Priame dopady kvantifikovať vieme. Mesto, vrátane rozpočtových organizácií, vlani preinvestovalo 1 163 000 eur, tento rok je to ku dnešnému dňu 870 000 eur. Nevedieme ale napríklad samostatnú analytiku na to, aby sme vyčíslili, koľko stáli mzdy mestských zamestnancov na to, aby sme vedeli procesne riešiť ukrajinskú krízu. Čo sa týka nepriamych dopadov, na všetkých a všetky samosprávy mala ukrajinská kríza dopady v podobe celospekrálneho zdražovania. Preto z roka na rok platíme dvakrát toľko za energie,“ upresnila Zuzana Detková, poverená vedením ekonomického odboru MsÚ.
Kompenzačné prostriedky získané z výzvy však nie sú viazané na tento účel, ale samospráva ich už môže minút ľubovoľne.
„My sme posielali materiál z oddelenia krízového riadenia na ministerstvo vnútra. Tieto zdroje však boli prideľované pre všetky samosprávy podľa jasného vzorca. Vo mne teda vyvstáva otázka, či to skutočne je správny dôvod alebo je to iba pomenovanie tak, aby sa k samosprávam dostali peniaze, ktoré nám legislatíva v predchádzajúcich obdobiach z rozpočtu orezala,“ reagoval primátor Ján Nosko.
Emócie vyvolal spôsob zmeny rozpočtu
V zastupiteľstve však rezonovala aj téma prípravy zmeny rozpočtu, ktorá o prerozdelení získaných mimorozpočtových prostriedkov rozhodla. Opozičným poslancom totiž chýbala väčšia komunikácia pri príprave návrhu na prerozdelenie uvoľnených prostriedkov.
„Orgánmi samosprávy, ktoré vzišli z demokratických volieb, sú poslankyne, poslanci a primátor mesta, preto títo majú rozhodovať o smerovaní mesta a podieľať sa na tvorbe jeho vízie. Napriek uvedenému sme dlhodobo len štatistami mestského úradu, nie sme informovaní o tvorbe podobných materiálov, primátor nás ako kluby neoslovuje o pripravovaných návrhoch alebo mimoriadnych očakávaných príjmoch do mestského rozpočtu,“ uviedla poslankyňa Ivana Figuli (Bystrica má na viac).
„Pri akejkoľvek zmene rozpočtu, tak ako keď sa pripravuje celý rozpočet a prechádza všetkými komisiami, tak by bolo veľmi prospešné, aby aj návrh zmeny rozpočtu išiel nielen cez finančnú komisiu, ale všetky komisie, ktorých sa dotýka. Každá komisia sleduje svoje ciele a vízie, má spracované rôzne koncepcie,“ doplnila k téme Hana Kasová, podpredsedníčka klubu Banskobystrická alternatíva.
Podľa koaličných poslancov je to však len vecou prístupu samotných poslancov k jednotlivým témam. „Mesto najlepšie vie, kde tie peniaze má dať a investovať. Nie je pravdou, že o tom nevieme. Tie poslanecké kluby, ktoré pracujú a tí ktorí sa snažia dostať k informáciám, k tým informáciám sa dostanú. Vždy vieme, kde tie peniaze idú. Nedá sa sedieť len pri počítači a riadiť poslanecký klub, treba ísť aj na úrad, treba proste za vecou chodiť,“ povedal predseda poslaneckého Klubu nezávislých poslancov Milan Smädo.
„Materiály do mestskej rady boli odoslané včas, v zmysle rokovacieho poriadku. Mali by sme byť konštruktívni. Pokračuje tu duch predvolebného boja a kritiky,“ reagoval primátor Ján Nosko.
Prostriedky mesto využije v tomto i budúcom roku
Napriek rozporom, zapracovanie nových financií do rozpočtu mesta poslanci schválili. Najväčšiu položku vo výške 1 milióna eur investuje samospráva do výstavby nájomných bytov na Ďumbierskej ulici. K investícii však má dôjsť až v budúcom roku.
Približne 315-tisíc eur mesto vyčlenilo na prípravy projektových dokumentácií k plánovaným zámerom. V oblasti sociálnych služieb pôjde o ďalšiu etapu rekonštrukcie priestorov Zariadenia pre seniorov KOMUCE na Krivánskej ulici (10 360 eur), dofinancovanie výdavkov potrebných na vybudovanie oddychovej zóny Magnólia pri Zariadení pre seniorov Jeseň na Internátnej ulici (4 000 eur) a údržbu objektov v sociálnej oblasti v objeme 69 000 eur. Zo získaných financií chce samospráva pokračovať v už avizovanej rekonštrukcii zanedbaného úseku vozovky – slepej ulice na Poľnej ulici (130 000 eur). Na stavebnú údržbu miestnych komunikácií mesto investuje ďalších približne 138 000 eur. Mesto tiež o 60-tisíc eur navýši rozpočet ZAaRES-u.
Suma približne 300-tisíc eur pôjde na externé zaistenie výkupu a samotný výkup pozemkov pod plánované cyklotrasy. Ďalších vyše 35-tisíc eur poputuje na údržbu cyklotrasy na Huštáku. Suma 32-tisíc eur pôjde na prvú etapu záchrany niekdajšieho detského ihriska Hexagon v parku pod Pamätníkom SNP, dofinancovanie súťažného dialógu revitalizácie Námestia slobody (22 000 eur), odstránenie havarijného stavu strechy na bašte v Lazovnej ulici (12 000 eur), opravu kotercov v karanténnej stanici (cca 8 200 eur) i nákup krmiva pre zvieratá (6 000 eur).
