Matúš Kucbel je klinický psychológ a psychoterapeut, ale zároveň aj titulárny organista v rímskokatolíckom kostole Premenenia Pána v Španej Doline. Práca psychológa je náročná, a preto je hra na organe aj akousi formou psychohygieny a uvoľnenia.

V rozhovore s Matúšom Kucbelom zistíte, prečo začal hrať práve na takom netradičnom hudobnom nástroji, nazreli sme do histórie organárstva, prečítate si príbeh o záchrane organa v Španej Doline a reč bola aj o medzinárodnom organovom festivale Vivat vox organi.

Od gitary k organu

Poznáme množstvo hudobných nástrojov, ale tým najväčším je organ. Prečo ste sa rozhodli, že sa naučíte hrať práve na ňom?

Práve preto, že organ je ako nástroj unikátny. Naozaj je to najväčší hudobný nástroj. Je úchvatný svojou dispozíciou a disponuje širokou paletou zvukov. Od tých máličko intenzívnych zvukov jednotlivých registrov až po mohutný zvuk organového pléna, ktorý dokáže pohľad človeka upriamiť vertikálou k nebu. Táto široká paleta možností a dispozície je to, čo ma oslovilo a priviedlo k myšlienke, aby som sa naučil na takomto hudobnom nástroji hrať. Ale organ je výnimočný ešte v jednej veci. Okrem toho, že ide o hudobný nástroj, ide aj o významný európsky prvok, ktorý sa v priebehu dejín stal symbolom európskeho umenia a jeho existencia aj v našom zemepise, je indikátorom našej príslušnosti k západnej európskej kultúre.

Pôvodne ste ale hrali na gitare. Nezdala sa vám táto zmena priveľká?

Zdala, ale nemohol som inak. Zvuk organa ma doslova očaril. Gitara je, v porovnaní s organom, maličký a komorný hudobný nástroj, zatiaľ čo organ ma oslovil veľkosťou svojho zvuku. Vymenil som šesť strún za päťdesiatšesť kláves čiernej a bielej farby. Ale napríklad v Španej Doline mám len štyridsaťpäť kláves, lebo tamojší historický organ disponuje takzvanou krátkou oktávou.

Kedy ste sa hraniu na organe začali venovať?

Pomerne neskoro, mal som šestnásť rokov a ako ste už spomínali, predtým som sa venoval hre na gitare. Tú mám zabalenú a dobre schovanú a len občas si zahrám svoj obmedzený repertoár z klasiky a zase ju odložím. Možno sa k nej niekedy vrátim, lebo je škoda nechať bez povšimnutia, čo som aspoň trošku študoval. Ale samozrejme, najväčšiu časť svojho voľného času venujem organu.

Začali ste s hrou na organe úplne sám?

Áno, pretože som musel dohnať určité meškanie, ktoré som nadobudol. Nemal som žiadne základy klavíra, takže som sa najprv ako samouk učil hrať približne dva roky. Tiež som musel rozlúštiť basový kľúč, ktorý sa číta inak ako husľový. No a potom zapojiť pedále a tak trochu pripravený som sa prihlásil do Základnej umeleckej školy na štúdium pre dospelých. Po ukončení som pokračoval v štúdiu na vysokej škole pod vedením môjho profesora a teraz už aj priateľa a inšpirátora Stanislava Šurina. Prostredníctvom neho som spoznal aj svojho ďalšieho pedagóga a už tiež priateľa Davida Di Fiore, s ktorým sa stále vzdelávam formou supervízie, a ktorý je taktiež mojou veľkou inšpiráciou.

Ako by ste svoju hru na organe zhodnotili?

Myslím si, že na nejakú vysokú špeciálnu úroveň interpretácie hudby som sa nedostal a ani sa dostať nemôžem. Začal som neskoro a musel som popri štúdiu pracovať. Virtuóz zo mňa nebude, ale som veľmi rád, že sa poslucháči mojej hre zväčša potešia.

Kde a na akých organoch zvyknete hrávať?

K pravidelnej dispozícii mám historický organ v Španej Doline, dva malé organy v Jakube a menší pedálový organ v Radvani. Pre tieto organy sa snažím vybrať každý týždeň nové organové miniatúry, väčšinou z obdobia baroka a renesancie, a týmto spôsobom hudbu prinášať svojim poslucháčom. Pôsobím a vypomáham tiež v evanjelických kostoloch na Lazovnej v Bystrici a v Badíne. Na organové misie, ako žoviálne hovorím, si rád zájdem aj k evanjelikom do Kokavy a Tisovca. A rád chodím hrávať aj k môjmu priateľovi Danielovi Pastirčákovi do Kaplnky Cirkvi Bratskej v Bratislave.

Čo vám hra na organe a stretávanie sa s ľuďmi prináša?

Toto všetko je pre mňa najdôležitejším poslaním a potešením, že pomocou organa môžem vytvárať vzťahy, budovať povedomie o organovej hudbe a organovej kultúre, stretávať ľudí, diskutovať s nimi o hudbe, umení, hudobnej meditácii a využívať k nej samotnú hudbu organa. Celkovo sa vnímam najmä ako popularizátor organovej hudby. A som rád, že prostredníctvom medzinárodného organového festivalu Vivat vox organi, ktorý organizujem už dvanásť rokov, môžem svojim poslucháčom predstaviť aj ozajstných majstrov, ktorí k nám do Banskej Bystrice a okolia každoročne prichádzajú.

História organárstva a príbeh organa v Španej Doline

Ste titulárnym organistom v rímskokatolíckom kostole Premenenia Pána v Španej Doline. Ako ste sa dávnejšie vyjadrili, Špania Dolina, kde na unikátnom organe hrávate, získala týmto organom jedinečnú historickú atrakciu, ktorá nemá páru. Prezraďte nám o barokovom skvoste a o histórii organárstva viac.

Banská Bystrica bola kedysi doslova klenotnicou organárstva. V 18. storočí sa firma Banskobystričanov, dvojgeneračnej organárskej rodiny Martina a Michala Podkonických, preslávila tými najznámejšími zachovanými organovými klenotmi. Prvým je práve organ Martina Podkonického v Španej Doline z roku 1751 a výkladnou skriňou jeho syna Michala bol organ vo Farskom kostole v Banskej Bystrici. Rozdiel medzi týmito dvoma organmi je ten, že organ v Španej Doline je kompletne zachovaný a od roku 2019 aj kompletne zreštaurovaný. Na druhej strane z organu vo Farskom kostole je žiaľ zachovaná iba organová skriňa a niekoľko píšťal. Zvyšná časť je už o dosť novšia, len z minulého storočia.

Je organ v Španej Doline naozajstným unikátom?

Môžeme povedať, že je celoslovenským unikátom a z európskeho hľadiska významným autentickým pamätníkom slovenského barokového organárstva, pretože sa zachoval v prakticky intaktnom stave.

Spomínali ste, že je organ v Španej Doline od roku 2019 kompletne zreštaurovaný? Aký príbeh sprevádza reštaurovanie?

Ten príbeh by bol veľmi dlhý. Tak to skrátim. Bola to príjemná práca najmä v tom, že som sa mohol stretnúť s množstvom odborníkov a s ľuďmi, ktorí mi umožnili nahliadnuť na organ ako na historický artefakt, poklad, či monument. Ale samozrejme je tu aj druhá strana mince a to sú podmienky na území Slovenska, ktoré stále viac nefungujú ako fungujú.

S čím ste sa museli pri reštaurovaní popasovať?

Najmä s komplikovanými pamiatkovými nariadeniami a s diskrimináciou zahraničných reštaurátorov, hoci právo Európskej únie nariaďuje voľnosť a slobodu trhu. A boli sme v našej snahe často aj brzdení rôznymi, až nelogickými nariadeniami a opatreniami. Dokonca hrozilo, že o dotáciu, ktorú sme vyhrali, ktorú pre nás vyhlasovali naši priaznivci v hlasovacej súťaži, prídeme. A to len pre často rigidné nariadenia, byrokraciu a nerešpektovanie už spomínanej slobody trhu. Z tohto hľadiska je to na Slovensku dosť smutné, ale stále za tým všetkým žiari slnko dobrej správy, že napriek prekážkam sa to podarilo a to tak kvalitne, že je organ v Španej Doline vlajkovou loďou a výkladnou skriňou toho, ako by mali reštaurovania historických organov na Slovensku vyzerať. Často našim návštevníkom hovorím, že ten deň, keď počúvajú náš autentický barokový organ v Španej Doline, si môžu spokojne zapísať do svojich životopisov.

Čo na organ hovoria odborníci, ostatní organisti?

Nemusíme byť umelecky či hudobne vzdelaní. Ak sa započúvame do zvuku organa v Španej Doline, zostaneme fascinovaní. Pamätám si dodnes vyjadrenia našich organistov, ktorí pravidelne prichádzajú na festival do Španej Doliny. Každý jeden je unesený naším zvukom. Napríklad Johannes Skudlik z Nemecka, keď si prvýkrát zahral na organe, povedal, že tento organ nemôže nikdy nikoho nudiť. A to sa stalo aj takým špaňodolinským heslom. Organ, ktorý nikdy nenudí. „Never boring,” hovoríme turistom zo zahraničia.

Výlety za organmi po celom svete

Láskou a vášňou k organom priťahujete k sebe aj iných organistov. A dokonca organy a organistov aj vyhľadávate. Akým spôsobom?

Hovorí sa, že na to, aby som sa skontaktoval s kýmkoľvek na svete, mi v dnešnej dobre zosieťovanej dobe, stačí sedem kontaktov. O to viac, keď organistov nie je až tak veľa. Stretávam sa s tým, že keď cestujem po Európe, nie je problém nájsť na organistov kontakt. Či už cez spoločných známych alebo priamo kontaktujem organistu, aby mi svoj organ predstavil. Avšak rád spoznávam predovšetkým tie historické.

Otvoril vám festival Vivat vox organi dvere k organom a k majstrom organistom?

Vďaka festivalu Vivat vox organi mám po Európe viacerých známych organistov a viacero pozvaní na návštevy ich historických nástrojov, z čoho mám obrovskú radosť. Teší ma, že sa môžem stretávať s majstrami šikovnejšími odo mňa a spoznávať ich príbehy, vnímať ich interpretáciu, pohľad na umenie, diskutovať a samozrejme reagovať na pozvania a spoznávať nové miesta a nástroje. Tieto inšpirácie považujem za najväčší osobný prínos z organizovania organového festivalu.

Sústredíte sa pri hľadaní iných organov na niečo špeciálne?

Vďaka Španej Doline som sa začal špecializovať na tieto nádherné historické nástroje, na ich príbehy, farby zvukov, obnovu a krásu. To, čo ma na začiatku motivovalo, bola veľkoleposť zvuku. Dnes je to viac o farbe než o veľkosti a sile nástroja a inšpiruje ma tiež vzácnosť nástrojov, ich vek a opäť samozrejme neskutočne krásne farby, ktoré veľkí majstri v minulosti dokázali vytvoriť a doslova týmto nástrojom vpečatiť.

Existuje nejaký organ, ktorý by ste označili za váš najobľúbenejší?

Milujem organ nachádzajúci sa u môjho priateľa Gerauda vo Francúzsku. Nachádza sa v regióne Champagne. Je to kúzelný kraj, obohnaný zeleným viničom, ale zároveň sa tu nachádza organ z roku 1695. Nástroj, ktorý je v porovnaní s naším barokovým organom v Španej Doline trikrát väčší. Disponuje geniálnou historickou zvukovosťou, ktorá je jedinečnou a typickou pre francúzske barokové organárstvo 17. storočia, s ktorým sa to slovenské nedá porovnávať. Ale ani to francúzske sa nemôže porovnávať so slovenským, pretože sú to dve odlišné proveniencie.

Čo vás na organoch priťahuje najviac?

Pre mňa je pri organoch vo svete, ale aj pri tých slovenských, príťažlivá a inšpirujúca najmä ich špecifickosť. Historické organy, hlavne tie barokové, sú naozaj jedinečné hudobné nástroje. Majú svoje príbehy, čaro a reprezentujú ducha svojej doby. A čo sa týka zvukového registra, ten býva často akoby jedinečnou zvukovou osobnosťou, na ktorej by sa dal odohrať celý koncert. Moji festivaloví hostia zo sveta mi však to isté hovoria o organe v Španej Doline. Že na každom organovom registri by sa dal odohrať samostatný recitál. Taký pôvab majú zvuky nášho historického organa.

Medzinárodný organový festival Vivat vox organi

Organizujete už niekoľko rokov mimoriadne úspešný a obľúbený festival Vivat vox organi. Koľký ročník v apríli odštartoval?

Festival prebieha v Banskej Bystrici a jej blízkom okolí už dvanásť rokov. A od minulého ročníka v spolupráci s Banskobystrickým krajom a s jeho županom sme práve na jeho iniciatívu festival posunuli aj do ďalších regiónov. Myslím si, že decentralizácia umenia z veľkomesta bola dobrým krokom. Osvedčila sa, a tak budeme aj tento rok festivalom tešiť nielen Banskobystričanov, a nielen v Španej Doline, ale aj v ďalších krajoch Slovenska.

Aprílové koncerty máte za sebou. Kam sa s festivalom okrem Banskej Bystrice a okolia vyberiete ďalej?

Pôjdeme do Ružomberka, do Rimavského Brezova, Jelšavy, ale aj do Kokavy nad Rimavicou. Gemer je krásny kraj, ale trošku zabudnutý. Vrátime tak umenie do krásnych gotických malebných kostolíkov. Ako ožíva náš festival, ožívajú aj zašlé historicky významné duchovné priestory miest a obcí všade, kam festival zavíta.

Koncertovať budete až do Vianoc, kedy sa festival ukončí už tradične Vianočnou Pastorellou. Dovtedy nás však čaká ešte niekoľko nádherným koncertov…

Vďaka festivalu v trvaní od apríla do konca decembra sa uskutoční približne dvadsať koncertov, čo dáva tušiť, že sa môžeme tešiť na poriadnu nádielku jednak starej, historickej, ale aj súčasnej, no predovšetkým hlavne organovej hudby. Čakajú nás spojenia organa s panovou flautou, gajdami, spevom, spojenie organa a nemého filmu, spojenie organa s meditáciami a výtvarným umením, literatúrou, dokonca spojenie organa s gastronómiou. Pripravujeme tiež faustovský cyklus tematických koncertov, ale aj uvedenie najnovšieho CD Davida di Fiore. Toto všetko nás čaká v roku 2024. Skutočne bohatý program. Sám som veľmi zvedavý, ako sa to našim poslucháčom a návštevníkom bude páčiť.