Ktovie, ako by to dopadlo s umeleckou dráhou skvelého maliara a drevorezbára Mariána Mikloša, keby sa ako malý desaťročný chlapec nezamiloval do divadla. Jeho rodné Brusno v tom čase navštívil divadelný súbor Anderlovcov a vášeň z vyrezávania bábok, či maľovania divadelných kulís, prerástla do celoživotnej lásky k umeniu.
Maliar a drevorezbár Marián Mikloš si so sebou nosí už 8 krížikov, ale energie má na rozdávanie. Rozprávať sa s ním, bol skutočný zážitok. V Galérii v podkroví (Lazovná 9), kde sú až do 23. februára vystavené jeho diela, sme sa pristavili pri každom obraze a vrátili sa k momentu, kedy vznikal. Charizmatický umelec srdcom aj dušou rozprával, čo ho k drevorezbe a maľovaniu priviedlo.
Ako som začal maľovať…
„Mal som desať rokov, keď do Brusna na pltisko, kde sa splavovalo po Hrone drevo, zavítali divadelníci Anderlovci. Prišli v troch maringotkách, postavili si šapitó a hrali. Aj my deti sme chceli hrať divadlo. Pre mňa však bolo záhadou, ako sa bábkam môžu otvárať ústa, tak sa mi raz na májovej pobožnosti podarilo vykšeftovať za tri hrušky hlavu čerta. Keď som prišiel domov, rozrezal som ju, uvidel dva drôtiky a hneď som pochopil, ako to funguje. S chlapcami sme na školskom dvore vyliezli na lipu, aby sme si odrezali drevo na bábky. Dostali sme dvojku z chovania, lebo nás videl riaditeľ a bál sa, že spadneme. Nezastavilo nás to. Vzali sme nožíky – rybky a vyrábali Jánošíkov. Mama alebo stará mama nám ušili kroje na bábky a namaľovali sme si aj divadelné kulisy. Takto to celé začalo.“
Detstvo plné radosti a šťastia sa odráža aj v obrazoch Mariána Mikloša. Zachytáva v nich čarovnú atmosféru starých miest a ľudí, z ktorých cítiť rovnako príjemnú človečinu ako z autora výnimočných diel. Na škole mal z maľovania najlepšiu známku bez akéhokoľvek zdedeného rodinného talentu.
Slobodný umelec
Marián Mikloš sa výtvarnému umeniu venuje približne od svojich desiatich rokov. Má za sebou desiatky výstav a jeho obrazy vlastnia aj zahraničné galérie napriek tomu, že výtvarníctvo neštudoval. Vysokú školu síce v Košiciach vyštudoval, ale hutnícku. Naučil sa odlievať z bronzu a hliníka. Neskôr pracoval vo Výrobnom družstve invalidov Rozkvet, kde si dal ako vedúci výroby podmienku, že si bude môcť odlievať plastiky.
„Aj na vysokej škole ma stále veľmi bavilo maľovať, tak som sa v Banskej Bystrici snažil dostať medzi výtvarníkov. Našiel som skupinu banskobystrických amatérskych výtvarníkov BAV, kde bol predsedom vynikajúci výtvarník Fero Kuska a mojimi lektormi akademický sochár Jaroslav Kubička a jeho manželka. Slobodným umelcom som sa stal až vo svojej päťdesiatke, keď robilo družstvo reorganizáciu. Ostal som bez roboty. Nebolo to jednoduché, ale neľutujem.“
Medzinárodné sympóziá
„Ako som chodieval po sochárskych a rezbárskych sympóziách v zahraničí, uvedomil som si, že keď to ide vo svete, pôjde to aj u nás doma. Založil som Medzinárodné maliarske a sochárske sympózium. Niekoľko ročníkov sa konalo v Španej Doline. Potom som si povedal, že najkrajšie to bude v mojej rodnej obci. V Brusne som zorganizoval desať ročníkov a nechcem sa chváliť, ale účasť bola naozaj medzinárodná. V mojom rodisku sa za tých desať rokov stretlo okolo 150 výtvarníkov asi z dvadsiatich štátov Európy. Prišli Ukrajinci, Poliaci, Maďari, Rumuni, Bulhari, Rusi, dokonca aj Francúzi, Švédi, Slovinci, či Srbi. Časom však neboli peniaze, aj keď to boli krásne akcie. Organizoval som ich s láskou.“
Najobľúbenejšie objekty
Marián Mikloš maľuje najradšej banské mestá. Najmä preto, aby ten miznúci svet navždy nezmizol.
„Viete, všetky tieto staré krásne mestá pomaličky končia a ja ich chcem svojím srdcom zachytiť a sprístupniť ľuďom. Maľujem aj krajinu, tú mám veľmi rád. Ako chlapec som vyrastal na dedine medzi vrchármi, na salašoch a s ovcami. Radosť z prírody je v mojich obrazoch cítiť. Príďte sa presvedčiť sami. V Lazovnej ulici, v Galérii v podkroví ešte pár dní potrvá výstava mojich obrazov. Nájdete na nich Kremnicu, Banskú Štiavnicu, Španiu Dolinu, ale aj iné mestá. A pravdaže Banskú Bystricu. Pozývam všetkých Bystričanov, a nielen ich. Všetkých, ktorí majú radi umenie. Môžu sa prísť pozrieť na obrazy a plastiky, ktoré robím láskou a srdcom.“
Štátna vedecká knižnica tvorbu Mariána Mikloša prezentovala už niekoľkokrát. Naposledy v roku 2018, kedy vystavoval autor aj so svojim synom, akademickým sochárom Marekom Miklošom. Aktuálna výstava Marián Mikloš – Životom cez obrazy a sochy potrvá do 23. februára.
