Ak sa príde na finále Slovenského pohára, na súboj úradujúceho majstra s obhajcom pohára, pozrieť 2653 divákov, je to hanba Banskej Bystrice a dôkazom totálnej apatie ľudí voči slovenskému futbalu. Alebo jednoducho iba dôkazom apatie.
Zvykli sme si, že súčasné návštevy na ligových zápasoch Dukly atakujú niekdajšie neslávne divácke rekordy Interu Bratislava. Bystričania si odvykli chodiť na futbal a zašlo to do takého extrému, že ich nepriláka ani finálový súboj najväčších gigantov slovenského futbalu – Slovana Bratislava a MŠK Žilina. Asi jediných celkov v lige, ktoré predvádzajú, na naše pomery, atraktívny futbal.
Problémom je, že Bystričania už nechodia nikde. Tretí najlepší hokejový tím Slovenska mal v základnej časti priemernú návštevu 2085 divákov. Jediným pozitívom je, že Zimný štadión má ešte menšiu kapacitu ako v minulosti, preto aj malý počet fanúšikov vytvára dojem plného hľadiska. Pamätníci môžu len so slzou v oku spomínať ako ťažko sa zháňali v 90. rokoch lístky na derby so Zvolenom, kedy sa ľudia tlačili ešte aj pri mantineloch. Teraz sa súboj dávnych rivalov vypredal iba vo štvrťfinále. A keď sa ešte raz vrátime k futbalu, človek nemusí byť ani veľkým pamätníkom, aby si spomenul na zaplnené Štiavničky v sezóne 2003/2004, kedy sa Banská Bystrica hrdila najvyššou návštevnosťou zo všetkých klubov – v priemere 5612 ľudí na zápas.
Kde zmizli všetci ľudia? V hudobných kluboch na koncertoch nie sú. V jedinom kine v meste, ak nejdete na kasový trhák, sa vám poľahky stane, že divákov spočítate na prstoch rúk. Záujem o divadlá nevzrástol, na každom predstavení stretnete tie isté tváre. Presun športových nadšencov ku kultúre sa zjavne nekoná.
Dá sa polemizovať. O slabej infraštruktúre štadiónov, o nekultúrnom prostredí, o vulgarizmoch. V tomto smere sa oproti minulým rokom zmenilo len málo. No v minulosti negatíva neprevážili a nezabránili tomu, aby sa štadióny zaplnili. Čo sa radikálne zmenilo, je prístup k televíznym prenosom zo zahraničných líg. Sledovať umenie hráčov, ktorých ročné platy sú vyššie ako rozpočty našich TOP klubov, a to všetko z neprekonateľného pohodlia domova. Ale je toto skutočne to pravé? Je už pre nás komfort a pohodlie najvyššou hodnotou?
Je to skutočne lepší zážitok ako sa osobne stretnúť so starými známymi? Dať s nimi pivo, dozvedieť sa čo je nové v ich životoch? Na štadióne prejaviť kúsok emócie, uvedomiť si, že nie som žijúca mŕtvola zacyklená v každodennom stereotype, alebo robot, ktorý bude do smrti slúžiť systému. Byť na moment ten najlepší tréner a stratég sveta, najlepší rozhodca. Nasať atmosféru zvláštnej spolupatričnosti, ktorú zdieľa celý štadión.
Pri účasti tisícky fanúšikov belasých a troch stoviek Žilinčanov, si v nedeľu, o 13:30, v krásnom slnečnom počasí, našlo na Štiavničky cestu cca 1300 domácich. Tí zažili strhujúci športový zápas. Snáď mal aj zvyšok Bystričanov porovnateľný zážitok, už je jedno z akej oblasti, hlavne vypadnime aspoň v čase voľna zo stereotypu a žime.
