Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici v rámci zákazu prevádzky v zariadení pre ubytovanie občanov v hmotnej a sociálnej núdzi Kotva v Banskej Bystrici, ktorý vydal 23. júla tohto roku, upozorňoval na možnosť vzniku a prenosu infekčných ochorení. Zariadenie až do odstránenia závad uzavrel z dôvodu rozsiahlej poruchy kanalizačného systému a nevhodných podmienok na osobnú hygienu. Odpadová voda aj s obsahom fekálií vytekala a hromadila sa v priestoroch spŕch, v práčovni, ako aj v priestoroch pre prípravu stravy.
Hroziace riziko nákazy nedalo na seba dlho čakať. Prvý prípad ochorenia na vírusovú hepatitídu (žltačku) typu A (VHA) sa vyskytol 16. augusta tohto roku u pacienta – bývalého obyvateľa Kotvy. „Hospitalizovaný bol od 19. augusta na infekčnom oddelení nemocnice F.D. Roosevelta vzápätí po tom, čo ho s príznakmi ochorenia- bolesti brucha, nutkanie na zvracanie, neskôr zvracanie, tmavý moč, zvýšené telesná teplota, odoslala do nemocnice jeho obvodná lekárka. K dnešnému dňu evidujeme celkove päť chorých osôb, ktorí sú tiež hospitalizovaní na infekčnom oddelení“, konštatuje MUDr.Viera Morihladková, vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica. Uviedla, že druhý prípad aktívne vyhľadala v ohnisku nákazy pracovníčka odboru epidemiológie RÚVZ pri vykonávaní protiepidemiologických opatrení v ohnisku nákazy. Ostatní nakazení na základe klinických príznakov ochorenia vyhľadali lekársku pomoc sami. Vek chorých sa pohybuje od šesť do 33 rokov. Niektorí pacienti boli ubytovaní v Kotve, niektorí už boli presťahovaní do náhradného ubytovania.
RÚVZ na základe vzniknutej situácie nariadil v prvom rade lekársky dohľad nad možnými infikovanými na VHA, ktorý vykonáva zmluvný lekár (anamnestické vyšetrenie, klinické vyšetrenie a v prípade potreby odber biologického materiálu na vyšetrenie), očkovanie proti VHA, dezinfekciu, ako aj poučenie všetkých bývalých, či terajších obyvateľov Kotvy. „Ochorenie na VHA je v podstate ľahkým ochorením. Neexistuje príčinná terapia, iba podporná liečba, s vitamínmi, diétou a kľudovým režimom a nezanecháva trvalé následky. Z terapeutických dôvodov vo väčšine prípadov nie je nutná hospitalizácia, ale to len v prípade, ak by chorí dodržiavali horeuvedený režim“, zdôrazňuje MUDr. Morihládková.
Žltačka typu A, tiež známa ako choroba špinavých rúk.
Ochorenie na infekčnú žltačku A sa prejavuje nechutenstvom, pocitom na vracanie, vracaním, môžu byť prítomné aj bolesti brucha, zvýšená teplota, neskôr sa objaví ožltnutie očných spojiviek a kože, tmavý moč, prípadne svetlá stolica. Inkubačný čas – čas od nakazenia do objavenia sa prvých klinických príznakov ochorenia, je priemerne 30 dní. Ochorenie spôsobuje vírus, odolný voči chladu, teplote a bežným čistiacim prostriedkom. Chlórové preparáty – Chloramín B, či Savo, ho bezpečne ničia. Prenos sa uskutočňuje tzv. fekálne orálnou cestou, čo znamená, že vírus sa z chorého človeka vylučuje stolicou a močom a do organizmu sa dostáva ústami, prostredníctvom kontaminovaných potravín ( ktoré sú znečistené výlučkami chorého) do zažívacieho traktu a krvou sa dostáva do pečene, kde spôsobí zápal. Nebezpečné je to, že chorý vylučuje do prostredia vírus už pred vlastným ochorením ( pred objavením sa klinických príznakov). Ochorenia sa neprenáša vzduchom a neprenášajú ho ani zvieratá.
Najdôležitejším preventívnym opatrením je dodržiavanie osobnej hygieny, riadne umývanie rúk mydlom a to najmä po použití toalety, pred prípravou jedla a jeho konzumáciou, pri príchode do bytu, po práci so zemou. Ďalším preventívnym opatrením je bezpečné odstraňovanie odpadu a ľudských exkrementov ( výkalov a moču) najmä tam, kde nie sú splachovacie WC. Jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení je očkovanie. Preventívne očkovanie mimo ohniska nákazy nie je hradené zdravotnou poisťovňou zo základného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa hradí očkovanie len úzkym rodinným kontaktom v ohnisku nákazy. Prenosu ochorenia sa však v mnohých prípadoch veľmi účinne dá zabrániť mydlom a vodou!
