História plánovaného hospodárstva za bývalého režimu si pamätá rozličné paradoxy, ktoré sa vo väčšej či menšej miere prejavovali v dostupnosti často základných tovarov na pultoch.
Pamätníkov týchto udalostí síce ubúda, no len rok pred Nežnou revolúciou riešili obyvatelia Československa prozaickejšie, než politické problémy. Nešlo len o to, že banány ste neraz kúpili len na sviatky. Problémy boli s dlhodobou dostupnosťou základných tovarov akými boli toaletný papier či hygienické vložky pre ženy. Viete si dnes predstaviť stáť v rade pred obchodmi na toaletný papier?
Neslávne slávnu úlohu v príbehu z roku 1988, nad ktorým sa dnes už každý len zasmeje, zohráva pritom aj náš región a tunajšie Harmanecké papierne. Práve tie totiž vo veľkej miere zabezpečovali dodávku toaletného papiera na území takmer celého vtedajšieho Československa.
Nebolo to prvýkrát, čo v socialistickej republike obyvatelia riešili problémy chýbajúceho tovaru, vrátane toaletného papiera. Na konci 80-tych rokov sa však problém prejavil už takmer plošne.
Harmanecké papierne boli najväčším producentom toaletného papiera, lenže i tak napäté a nedostatočné dodávky narazili na požiar, ktorý na jar v roku 1988 poznačil nielen skladové zásoby, ale dočasne pozastavil aj výrobné linky v obci pod Šturcom.
Harmasan, toaletný papier z Harmanca, tak jednoducho začal na pultoch chýbať a v domácnostiach sa začalo riešiť, čo má toaletný papier nahradiť. Nedostatkovým tovarom sa totiž rýchlo stali aj servítky či papierové vreckovky. Poslúžiť tak museli napríklad noviny, vata a pamätníci dodnes spomínajú aj na ďalšie sofistikovanejšie pomôcky, ktoré núdzovo poslúžili k hygiene na toalete.
Ani komunistický režim nemohol toto zlyhanie zastierať, naopak mimoriadne kvôli tejto situácii zasadlo aj predsedníctvo ústredného výboru komunistickej strany. To prebehlo 17. júna 1988 a rozhodlo o krokoch k posilneniu výroby nielen v Harmanci, ale aj na ďalších miestach. A už predtým muselo rozhodnúť aj o vtedy nepopulárnom kroku dovozu nedostatkového tovaru spoza hraníc – Rakúska alebo Číny.
Paradoxne, Harmanecké papierne vystrašili požiarom Slovákov aj neskôr. Keď plamene Harmanecké papierne zachvátili v roku 1995, išlo o dovtedy najväčší požiar v histórii mladej Slovenskej republiky.
Napriek už otvorenému trhu sa aj vtedy medzi verejnosťou začala šíriť nákupná panika z možného nedostatku papierových hygienických potrieb na trhu. Nič také sa však nepotvrdilo, aj keď sa výpadok niektorých technológií podpísal na zvýšenej cene papierových výrobkov. Hlavný papierenský stroj sa totiž miestnym hasičom vtedy podarilo z veľkej časti zachrániť a po niekoľkých mesiacoch bol znovu v plnej prevádzke.
Aj v súčasnosti však ešte o nedostatku toaletného papiera v médiách počujeme. Našťastie nie v našom regióne. Len v roku 2013 narazili na problémy plánovaného hospodárstva v juhoamerickej Venezuele, pričom sa opäť skloňoval najmä nedostatok toaletného papiera.
Prvý kotúčik prišiel práve z Harmanca
História papierní v Harmanci siaha až do roku 1829 a o jej vybudovanie sa postaral banskobystrický kupec František Zikmund Leicht. Novodobá história papierní sa píše od roku 1972, kedy tu do prevádzky uviedli papierenský stroj na výrobu hygienických papierov a zároveň sa tu začalo aj so spracovaním zberového papiera.
Práve v Harmanci sa vtedy začal prvýkrát na území bývalej Československej socialistickej republiky vyrábať toaletný papier navinutý na kotúčik. Predtým sa predával toaletný papier vo forme hranatého a skladaného tenkého papiera.
Harmanecké papierne patria medzi poprednú papierenskú fabriku v regióne strednej Európy dodnes. Do dnešných dní pritom existuje aj tradičná značka toaletného papiera Harmasan.
