Ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká bola kedysi Bratislava. V Banskej Bystrici bude o starej Bratislave besedovať germanista Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky.
Na besede, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 23. marca v banskobystrickom Literárno-hudobnom múzeu Štátnej vedeckej knižnice, Jozef Tancer v rozhovore s Nadežnou Zemaníkovou (Katedra germanistiky FF UMB) predstaví pestré jazykové, etnické a náboženské prostredie starej Bratislavy, o akom píše vo svojej knihe Rozviazané jazyky – Ako sme hovorili v starej Bratislave.
No nielen o Bratislave sa bude hovoriť. Veď aj Banská Bystrica bola v minulosti mestom, v ktorom sa hovorilo viacerými jazykmi. Takže ak máte priateľov a známych, či poznáte niekoho, kto viacjazyčnú Banskú Bystricu zažil, alebo si pamätá, ako sa tu kedysi hovorilo, pozvite ho na besedu, aby sa podelil o svoje skúsenosti a spomienky. Beseda, ktorú organizuje Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a Goetheho inštitút v Bratislave,sa začína o 15. hod.
Súťaž o knihu: Rozviazané jazyky – Ako sme hovorili v starej Bratislave
Literárny vedec a historik Jozef Tancer, ktorý prednáša nemeckú literatúru na FFUK v Bratislave, v úvode svojej knihy píše: „Táto kniha je doslov. Doslov k starému, dohasínajúcemu príbehu bratislavskej viacjazyčnosti, ktorý sa po stáročia rozvíjal vďaka polohe Bratislavy na križovatke ciest a kultúr…“
Kniha prináša spomínanie obyvateľov medzivojnovej Bratislavy na jazykové prostredie, v ktorom vyrastali. Aké jazyky používali bratislavské rodiny v domácnosti? Ako komunikovali obyvatelia mesta na verejnosti? Aké jazyky sa učili bratislavské deti v škole, v jazykových kurzoch či u súkromných učiteľov? Dvadsať rozhovorov s Bratislavčanmi predstavuje prierez pestrým jazykovým, etnickým a náboženským prostredím mesta. Nemci, Maďari, Slováci, Židia alebo jednoducho starí Prešporáci či Bratislavčania, ročníky narodenia od roku 1916 do roku 1930, približujú množstvo konkrétnych každodenných situácií, v ktorých sa vytvárali priaznivé podmienky na rozvíjanie jazykových znalostí alebo naopak situácie, v ktorých sa jasne uprednostňoval jeden jazyk pred ostatnými. Ich spomienky ukazujú, že tzv. typická bratislavská viacjazyčnosť vôbec nebola taká samozrejmá, ako si dnes myslíme. A naopak: tá existujúca viacjazyčnosť mala omnoho viac podôb, než je známe.
Rozhovory sú doplnené o autentické historické pramene – rodinné fotografie, osobné dokumenty, denníkové záznamy atď. Rozprávanie o jazykoch tak predstavuje špecifický pohľad na dejiny každodennej komunikácie a kultúry typicky stredoeurópskeho mesta.
Do žrebovania o knihu Rozviazané jazyky – Ako sme hovorili v starej Bratislave (SLOVART, 2016) zaradíme všetkých, ktorí do stredy 22. marca odošlú vyplnený súťažný formulár.
Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Zuzana Necpálová.
