Quantcast

Mgr. Ivan Šabo, riaditeľ Správy športových a telovýchovných zariadení mesta Banská Bystrica je jedným z kandidátov na poslanca Mestského zastupiteľstva za obvod č. 7 – Sásová, Rudlová.

Kto je Ivan Šabo?

Mám 45 rokov, som bývalý aktívny športovec. Dnes sa zaujímam o šport a kultúru. Mnohí nevedia, že kultúra popri športe vôbec nie je druhoradá. Veď koniec koncov nič nové nemusíme vymýšľať. Všetko vymysleli v starom Grécku od spojenia kalokagatia – spojenie ducha a tela. K tomuto treba smerovať aj náš život, naše deti. Myslím si totiž, že keď sa venujeme len športu, to nás deformuje. Samozrejme to platí aj naopak. Je dobré, keď je to vo vzájomnom súbehu a vtedy sa osobnosť človeka rozvíja. Momentálne sa to snažím presadiť v mojej práci. Keď je našou úlohou správa športovísk, vytvorenie filozofie športu, organizovanie športu. A celkovo smerujem to k tomu, aby fungovalo aj prepojenie s kultúrou.

Kde ste si vytvorili vzťah k športu?

Profesionálne som lyžoval, v detstve som sa venoval lyžovaniu, futbalu. Ako Bystričan som sa v tomto meste, ktoré nazývam mestom športu, venoval všetkým športom. Rekreačne tenis, squash, hokej, basketbal. Nedá sa zameriavať na šport jednostranne.

V mladosti ste v Banskej Bystrici mali možnosti na šport. S prihliadnutím na dnešnú dobu, majú mladí kde športovať dnes?

Tých športovísk máme, ale nie je o ne postarané tak, aby sa rozvíjali, aby sa udržiavali. My sme ich aj vystavali, ale dnes nie sme schopní ich udržiavať v takom stave, aby nám vyhovovali. Až vtedy môžeme stavať nové športoviská, keď ich budeme vedieť zabezpečiť. Tu je príklad telocvične v Rudlovej, ktorá ani nie je tak stará a museli sme ju predať, pretože bola totálne zdevastovaná. Tí čo ju spravovali predtým, sa o ňu nevedeli postarať. Bol to majetok občanov a my sme boli radi, že sme našli niekoho, kto to chcel dať do prevádzkového stavu, nakoľko mesto toho nebolo schopné. Najväčším problémom je teraz zimný štadión, osvetlenie na futbalovom štadióne. Ani o to sme sa nevedeli v minulosti postarať.

Zo Sásovej, respektíve Rudlovej ste spomenuli telocvičňu, sú tam rôzne ihriská, v posledných rokoch sa to pomenilo. Majú v tejto časti mesta ľudia možnosti pre šport?

Tie možnosti sú, ale nie sú adekvátne počtu obyvateľov. Je tam hokejbalové ihrisko, školské telocvične, súkromník vlastní Kia arenu, sú tu Saleziáni. A tu je vidieť, že privátny sektor a cirkev sa vie postarať o svoj majetok, ktorý prekvitá. A aj tam som hľadal inšpiráciu, ako sa my máme postarať o naše ihriská. Tie sú zatiaľ bezprizorné. Jedine občianski aktivisti ich svojpomocne zveľaďujú. Ale nie je to to, čo je vonku. Ja som  prešiel s lyžovačkou celý svet a sledoval som zabezpečenie športovísk aj na sídliskách, ako to tam žije. Štát a mesto sa o športoviská v zahraničí vie postarať. My nie.

Čo je náplňou Správy športových a telovýchovných zariadení mesta, ktorej ste riaditeľom?

Škoda, že takáto organizácia neexistovala už dávno. Nejde o moju osobu, ale väčšina miest už takúto organizáciu má roky a tým aj tvoria celú filozofiu športu v týchto mestách. Takéto organizácie vznikali už pred revolúciou. A je jedno aký je režim, ale ten šport tu bol a bude vždy. Keby tu organizácia tohto druhu bola, bol by tu úplne iný stav so zimným a futbalovým štadiónom, s telocvičňou na Rudohorskej, osvetlením na ihriskách a podobne. Mesto Banská Bystrica v súčasnosti ani len nemá vlastný futbalový štadión. To na Slovensku neexistuje. Mesto platí za prenájom iným.

Najväčšie problémy športu sú teda vo vrcholových športoviskách. Hokejisti nemajú dôstojné podmienky, futbalisti nemajú dôstojné podmienky…

Vidíme k čomu to dospelo. Keby sa minulý rok nenašla odvaha na rekonštrukciu zimného štadióna, tak by tá strecha jednoducho padla. To nie je z mojej hlavy, ale rekonštrukciou sme predišli jednej tragédii, čo povedali aj statici. Na tomto príklade môžeme uviesť, ako je postarané o športoviská v našom meste. Istý čas zimný štadión spravovalo mesto, potom hokejový klub. Mám na mysli ešte bývalý klub, ktorý ho založil. V exekučnom konaní mesto prišlo o štadión, keďže hokejisti nesplácali dlhy. Neskôr štadión dostalo znovu mesto, neskôr ho dalo ďalšej organizácii a takto dookola si to pohadzovali, ako horúci zemiak z rúk do rúk.

Pohadzovali, ale neurobilo sa nič…

Nikto nemal záujem. Jedine sa urobila rekonštrukcia strojno-technologického zariadenia. To je všetko. Od roku 1966 sa nerekonštruovala elektrika, strecha okrem tohto zariadenia, ktoré sa rekonštruovalo pred štyrmi rokmi. Dopadlo to tak, že to stálo ohromne veľa prostriedkov a máme energeticky najnáročnejšiu výrobu ľadu na Slovensku. I keď ekologicky čistú. Máme šťastie, že tu hokej prebrali noví ľudia a s ich vstupom prišiel aj nový impulz do štadióna. Ale my ako mesto sme povinní týmto súkromným podnikateľom, ktorí dávajú do toho športu peniaze, vytvorili adekvátne podmienky, kde budú môcť šport prevádzkovať.

To je v poriadku, ale mesto na to nemá prostriedky. Za čo sa to má robiť?

SŠaTZ sa podarilo zvýšiť príjmy zo zimného štadióna o 213%. Je to najmä vďaka maximalizovaniu využitia ľadovej plochy, organizovaním kultúrno-spoločenských podujatí a výberom poplatkov výhrade cez registračnú pokladňu a bankový účet.

Keby tu existovala jasná filozofia, naplno naša organizácia, keby tu bola koncepcia športu, ktorú sme minulý rok pripravili, tak by to fungovalo. Ak by sa každý rok do štadióna vyčlenilo päť miliónov korún, tak za dvadsať rokov je to sto miliónov. Päť miliónov korún mesto znesie. Mali by sme ich na postupnú rekonštrukciu a opravy. Presne tak, ako my zariaďujeme svoje byty, alebo tvoríme fond opráv a podobne. Keby sa do toho sústavne dávali menšie prostriedky, tak dnes nie sme v situácii, že je to na pokraji prevádzky schopného stavu. To teraz platí aj o futbalovom štadióne, kde je problém s osvetlením. Ide o to, že takisto od postavenia nebolo rekonštruované. Povymieňali sa maximálne svietidlá, ale s kabelážami sa nerobilo nič. Je to na pokraji zrútenia. Aktuálne sú na každom zápase prítomní elektrikári, aby sa boli schopní zasiahnuť a opravovať za behu.

Keby sme mali veľký športový stánok na úrovni, vieme tam robiť aj kultúru.

Určite. V prvom rade na zimnom štadióne, kde je aj podľa odborníkov skvelá akustika. V Banskej Bystrici nemáme iný kultúrny stánok s počtom ľudí nad tisíc, okrem zimného štadióna.

No bol by ideálny, keby…

Keby sme našli prostriedky ako mesto Brezno, zas nemusíme chodiť po príklady ďaleko,  kde sa počas kultúrneho podujatia dá počas koncertu sedieť v krátkom tričku, pretože halu vykúria na 24 stupňov. Stavali to dlhé roky, ale v poslednom období zabojovali a dostavali to. Stálo to 220 miliónov. My sme dali do tribúny 50 miliónov, ale neurobili sme vlastne nič, len sme zabránili tragédii. Rozhodli sme sa pre rekonštrukciu súčasného štadióna, pretože spolu je to vždy suma okolo 200 miliónov korún. Nová výstavba stojí 600 miliónov. Žiaľ my sme zastali na nedostavanej tribúne juh. Momentálne je to stále len stanovisko, ale treba sa jednoducho pripraviť na to, že jedna veľká investícia okolo tých dvesto miliónov bude musieť čoskoro prísť. Získame tak priestor pre šport aj kultúru.

Kandidujete za poslanca v Sásovej a Rudlovej. Čo týmto častiam ponúkate?

Tak priamo by som chcel presadiť, aby sa začala budovať športovo-relaxačná zóna v Rudlovej, budem presadzovať postavenie skate-parku. Nakoľko tento aj je vybudovaný, bol umiestnený medzi panelákmi a teraz ho chceme umiestniť za ihriská, kde to bude odhlučnené a nebude ľuďom zavadzať a určite aj menší bicrossový areál. Ďalej je veľmi pekný priestor na menší športový komplex na Javorníckej ulici, kde treba vybudovať ihriská pre občanov, kde vyvíjajú dobre svoju činnosť miestni aktivisti. Žiadali o podporu aj nás, ale žiaľ v súčasnej situácii sme im nevedeli pomôcť, ale ako poslanec by som v tomto chcel byť nápomocný. Určite budem podporovať riešenia parkovacích systémov v Sásovej, pretože toto je neúnosné. Keď prídem večer do Sásovej, nemám kde zaparkovať.

Mgr. Ivan Šabo kandiduje na poslanca Mestského zastupiteľstva vo volebnom obvode č. 7 – Sásová a Rudlová s číslom 47.