Quantcast

Na portáli BBonline.sk postupne predstavujeme zaujímavých ľudí z nášho mesta. Medzi takých určite patrí aj človek, hovoriaci si Panika71. Reprezentuje druh umenia, ktorý mnohí uznávajú a mnohí odsudzujú. Graffiti sú však súčasťou našej spoločnosti a nereprezentujú len druh umenia, ale aj životný štýl.

Kedy si začal a hlavne prečo si začal maľovať?

Začiatok sa datuje medzi rokmi 2000-2001, kedy som naozaj začal tak nejak maľovať. Dôvod prečo som začal, boli chalani z ulice. Chodievali sme hrávať hokej na ihrisko, oni tam vtedy začali pobehovať so sprejmi a bombiť domáci street. Zdravím Špeker a Miťo (úsmev). Ja som ich pozoroval a začal skúšať, pretože táto forma vyjadrenia sa mi zdala originálna a mala svoje čaro, ktoré iné prejavy alebo druhy umenia ani zďaleka nemajú. Som rád, že maľujem graffiti, pretože mojou galériou je ulica a priamo moje dielo so mnou pri tvorbe sa konfrontuje z ľudmi, ktorí na nej žijú alebo len prechádzajú. Preto nemusím byť odkázaný na nejakú galériu, kde tí ľudia musia prísť a hľadať, aby ťa videli. Aj to sú dôvody, pre ktoré to robím.

Čo ťa inšpiruje pri maľovaní?

Inšpirácia je všade naokolo, len si ju treba zobrať a správne nastaviť. Mňa v poslednej dobe inšpirujú ľudia a ich osudy, ktorých trápi láska, zdravie, drogy či peniaze. Keď ich sledujem mám pocit, že tu niečo nefunguje a treba na to nejakým spôsobom upozorniť, alebo tých ľudí len potešiť. A farba je na to výborný spôsob, aj keď možno len na malý okamih. No a ja na to používam spreje, počítačovú grafiku alebo len obyčajnú ceruzku.

Čo sú, alebo čo pre teba znamenajú graffiti?

Všetko. Momentálne sa celý môj život točí okolo nich, nakoľko som si začal aj na chleba zarábať maľovaním zákaziek. Hoci to nevynáša milióny (úsmev), ale na to čo potrebujem peniaze sú. Toto by som nazval takou technickou stránkou. Ešte je tu tá vnútorná, pretože môj život bol niekedy plný problémov, no a tie som si neventiloval drogami ale maľovaním. Hoci som videl sám na sebe, že tá hranica bola úzka, neskĺzol som tam, kde som nechcel a dnes presne viem, kde je moja cesta štýlu v graffiti.

V akých krajinách si už maľoval?

Maľoval som už v Nemecku, Rakúsku, Chorvátsku, Maďarsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine a samozrejeme v Českej republike.

Do ktorého štátu alebo mesta by si sa rád vrátil maľovať?

V Mníchove bolo naozaj dobre, kvalitné graffiti, dobré pivo a skvelé bývanie u Tinky 🙂 a ešte Belehrad, dobrý yard, lacný chľast a pekné baby v legínkach. Všeobecne povedané všade bolo fajn, ja som človek ktorý sa vie prispôsobiť.

Ako vidíš graffiti v budúcnosti v tvojom prípade?

Samozrejme prestať určite nemienim, čo ale plánujem, sú veľké Mural walls (veľké steny), otvorili sa nejaké možnosti a prvú už plánujem za nedlho. Potom je to práca v našom občianskom združení ARTTODAY, kde s Jankom Viazaničkom pripravujeme Urban Style jam a s ďalšími chalanmi rôzne iné akcie, ktorým zas pomáham ja. A na konci leta by som chcel ísť na Ukrajinu – Kyjev a Odessa, čo som chcel ísť už minulý rok ale kvôli problémom s políciou a následnými súdmi kvôli graffity sa to nepodarilo.

Ako vidíš graffiti scénu v Banskej Bystrici a na Slovensku? Pohla sa za tie roky alebo stagnuje?

Scéna v Banskej Bystrici je bohužiaľ taká malá, že sa to ani scénou nazvať nedá. Je tu pár ľudí ktorí ešte idú Maik, Dub CLub Crew, občas nejaký street art od Xane, ale to je asi tak všetko. Banská Bystrica skôr funguje z ľudí ktorých sem voláme z iných miest, to dáva niekedy dojem, že tu maľuje viac writers, ale opak je pravdou. A čo sa týka chalanov zo Slovenska, tak tam asi najviac fungujú mestá ako Nitra, Košice, Bratislava. Potom sú writers čo maľujú, ale na mesto sú sami alebo ojedinelí jazdci, ktorí maľujú viac ako iní ich domáci homeboys. Čo sa týka kvality, je jasné že posun viac vidieť u tých ktorí maľujú aktívne.