Charitatívna akcia Vyčarujme deťom úsmev, do ktorej sa zapojilo desať klubov a niekoľko hráčov hrajúcich za hranicami Slovenska, pokračuje v napĺňaní svojho posolstva.
Vianočný čas už klope na dvere. Ruka v ruke prichádza s nakupovaním darčekov, prostredníctvom ktorých obdarujeme svojich najbližších. Teplo domova, čaro vianočného stromčeka a vôňa upečených dobrôt čaká na väčšinu z nás. Avšak, nie na všetkých. Niektoré detičky bojujúce so zákernou chorobou v priestoroch Kliniky pediatrickej onkológie a hematológie v Banskej Bystrici ich musia tráviť v nemocnici. Nie každému momentálny zdravotný stav dovoľuje odísť domov.
Práve týmto detským pacientom sa rozhodli hráči, zástupcovia troch klubov (FK Dukla Banská Bystrica, MŠK Žilina a Viktoria Plzeň), splniť tajné želania a priniesť im to, po čom túžia. Hoci, zdravie, po ktorom ich srdcia prahnú, sa kúpiť nedá. Bohužiaľ… Hráči dvoch slovenských a jedného českého klubu sa rozhodli kúsok svojho času venovať obdarovaniu a vyčarovaniu úsmevu na tvárach detí. Za prítomnosti organizátorov, Vladimíra Ivana z New Faces a novinárky Michaely Urban, navštívili nemocničné priestory Viktor Pečovský, Michal Ďuriš, Marek Bažík a Jakub Považanec.
Už od úvodného okamihu sa vianočná akcia niesla v duchu plnenia túžob. Keď štrnásťročný chlapec, pred niekoľkými dňami zmietajúci sa v boji o život, zbadal vytúžený akordeón, hneď ho chcel vyskúšať. Za pomoci mamy, ktorá mu ho pridržiavala, nakoľko nemá dostatok síl, zahral pesničku Kohútik jarabí, pri ktorej sa všetkým tisli do očí slzy. Následne hráči za sprievodu lekárky Evy Pukančíkovej odovzdali darčeky deťom vo veku osemnásť mesiacov až sedemnásť rokov. Vidieť iskričky šťastia v očiach, úsmev zdobiaci tvár poznačenú chorobou a počuť slovo ďakujem, bolo najväčším zadosťučinením a hrialo pri srdci všetkých, ktorí sa podujali zúčastniť sa tejto vianočnej akcie. Každý z futbalistov si odnášal so sebou vlastné pocity, dojmy a mal možnosť zamyslieť sa nad tým, aký vie byť život niekedy krutý.
Na ihrisku tvrdí chlapi vedúci osobné súboje, po návšteve detskej onkológie muži ťažko hľadajúci vhodné slová a vyrovnávajúci sa s tým, čo zažili. Každý sa však aspoň niekoľkými slovami podelil s vlastným zážitkom.
Michal Ďuriš, hráč úradujúceho českého majstra, Viktorie Plzeň, sa na detskej onkológii objavil už druhýkrát, vlani bol jedným z “futbalových Mikulášov“. Na margo dobročinného podujatia povedal: „Som veľmi rád, že som mal možnosť zúčastniť sa dnešnej vianočnej akcie. Darčeky, čo sme deťom priniesli, vyčarovali úsmevy na ich tvárach a to hovorí za všetko. To sú krásne momenty. Bol som tu druhý rok po sebe a dúfam, že sa z tohto stane tradícia nielen u mňa, ale aj u ďalších hráčov. Verím, že sa do celej charitatívnej akcie na budúci rok zapojí viac hráčov a vyzbieraná suma bude oveľa vyššia, aby sa deťom mohlo kupovať ešte viac darčekov.“
Z domáceho klubu, Dukly Banská Bystrica, prišli dvaja zástupcovia. Starší a futbalovo skúsenejší, Marek Bažík, tiež odchádzal spokojný: „Myslím si, že bolo veľmi dobrou myšlienkou prísť sa pred Vianocami podeliť o darčeky s deťmi, ktoré majú ťažké zdravotné problémy. Verím, že sme im aspoň trochu spríjemnili tento predvianočný čas a že sa stane z takýchto návštev tradícia. Ako som si všimol, na oddelení pracuje kolektív veľkých profesionálov, detičky sa tam určite cítia vcelku príjemne, hoci nie tak, ako keby boli doma. Určite by chceli Vianoce stráviť v domácom prostredí, ale, bohužiaľ, nie všetkým to bude umožnené.“ So zmiešanými pocitmi sa k nemu pridáva spoluhráč Jakub Považanec. „Celkovo mám z akcie dobré pocity, na niečom takomto som bol prvýkrát, premiérovo. Veľmi ma teší, že som aj ja mohol pomôcť dobrej veci a veľmi rád ešte k deťom prídem,“ rozhovoril sa reprezentant do 21 rokov a po chvíli na margo detských pacientov dodal: „je mi tých detí ľúto, ale bohužiaľ, aj takéto prípady existujú. Priznávam, bol som dojatý a do očí sa mi tlačili slzy.“
Mužstvo spod Dubňa, MŠK Žilina, malo tiež na akcii svojho zástupcu. S bývalými spoluhráčmi prišiel detičky potešiť aj Viktor Pečovský, na ktorom taktiež pohľad na choré deti zanechal hlbokú stopu a k svojej rodine sa domov vracal s množstvom myšlienok víriacich sa hlavou. „Človek si pri takejto návšteve oddelenia uvedomí, že želanie veľa zdravia, nie je len fráza. Bez zdravia v živote nie je nič, ani to šťastie. Aj ja som rád, že sme aspoň malými darčekmi potešili deti a videli úsmevy na ich tváričkách. Je to pre nás obrovským zadosťučinením,“ nechal sa počuť v súkromnom živote otec dcérky Viktórie a charitatívne popoludnie uzavrel slovami: „ťažko mi je hovoriť, sám som otec. Jednoducho, tí rodičia musia pri pohľade na svoje choré dieťatko trápiace sa doslova v mukách, strašne trpieť.“
