BBonline.sk (F. Roháček), foto: @_kmil | 5.6.2018

Filip Lehotský: Najlepšie na Nepále sú príroda a ľudia, to je všetko zadarmo

Meno Filipa Lehotského ste už možno začuli v súvislosti s tunajšou kapelou Christmas. Mladý hudobník z Banskej Bystrice sa však pred časom vybral do sveta a nie práve na organizovaný zájazd k moru. Navštívil totiž Nepál či Indiu.

Prečo sa človek po vysokej škole, copywriter, hudobník z Banskej Bystrice rozhodne pre cestu do Nepálu?

Lebo je to frajerina a je to lacnejšie ako týždeň v egyptskom rezorte. Himaláje sú také Tatry na steroidoch a tiež sa pomaly kazia turizmom. Chcel som to zažiť skôr, než budú všade dôchodcovia na segvejoch a narobím si decká.

Otázka na úvod ešte z iného súdka, koľko taká cesta človeka vyjde? A aký “komfort” si si mohol na ceste dovoliť?

Spiatočná letenka okolo 300 €, víza na celý mesiac 50 € a zvyšok je na tebe. Najlepšie na Nepále sú príroda a ľudia, to je všetko zadarmo. Potom je to o ubytovaní, jedle, prevozoch. Môžeš ísť tú istú vzdialenosť lokálnym busom za 0,25 €, alebo turistickým jeepom za 6 €. To isté platí pri ubytovaní a jedle. Povedal by som, že za celý mesiac tam človek roztopí od 500-2000 €. Dobrý nepálsky mesačný plat je okolo 200 €.

V rámci tejto cesty si navštívil Nepál, prechádzal sa po Himalájskych kopcoch, ale zažil si aj kultúru Indie. Ktorá oblasť ťa zaujala najviac a čím?

V Nepále som absolvoval 15-dňový trek okolo Annapurien (cca 200 km), v indickom Varanasi som sa prechádzal okolo odkrytých horiacich mŕtvol, v McLeod Ganj som stretol Dalaj Lámu a zavrel sa na 10 dní do chrámu. Neviem vybrať jedno miesto, ale všeobecne platí paradox, že najkrajšie miesta boli tie čo mi pripomínali Slovensko.

Dajú sa vôbec porovnať mentalita ľudí tam a tu? V čom sú ľudia tam odlišní?

Keď motorkár vidí, že ti zdrhol bus, zoberie ťa zadarmo kam potrebuješ. Keď blúdiš, vždy ti niekto ochotne poradí a odprevadí ťa až do cieľa. Ľudia sú ochotnejší a priateľskejší k cudzincom. Ale toto máme aj doma – hneď prvý deň po návrate mi rovnako pomohla paní na stanici vo Vrútkach. Všade sú dobrí aj zlí.

Svoju cestu si popisoval priebežne v pravidelných blogoch, ale skús nám na BBonline.sk priblížiť také naj tvojej cesty. Aké sú tvoje najpozitívnejšie zážitky?

Na toto neviem ani odpovedať. Dalaj Lama mal napríklad skvelý lasicovský humor. Na veľa som prišiel zavretý v chráme, keď nám zobrali mobily a nemohli sme 10 dní rozprávať. Zažil som si aj rasizmus v izolovanejších dedinách a sila bola ako som reval pri prechode cez Thorung La Pass (najvyšší horský prechod na svete 5400 m n.m.). Tam sme sa všetci objímali, pusinkovali a padali na kolená.

Zažil si množstvo z nášho pohľadu, a možno aj tvojho na mieste, až nebezpečných situácií, čo si určite navždy zapamätáš?

Sprievodca mi zachránil život, keď sa na mňa valila skala, utekal som feťákovi so železnou tyčou, riešila ma mafia v najrasistickejšej dedine na svete. Určite som ale nijak naschvál nepokúšal šťastie. Keby sa mi malo niečo stať, stane sa aj doma.

Cestovanie sám popisuješ ako útek za niečím. Bude teraz už nasledovať pokojné posedávanie doma, v práci a vyhrávanie s kapelou alebo už plánuješ znovu odskočiť na druhý koniec sveta?

Vlastne už za 2 týždne letím na Mallorcu a odtiaľ sa chcem cez Európu prestopovať nazad len s gitarou. Potom plánujem zložiť kosti v Brne a venovať sa viac hudbe, či komerčnému písaniu. Inak si predsa na motorku a USA nezarobím 🙂

Čo by si mi poradil, keby som chcel tiež niekam takto “vypadnúť”?

Príďte tento štvrtok 7.6. do Klubu 77 v Banskej Bystrici, budem premietať fotky a môžeme o tom pokecať. Prípadne robím aj 6.6. Trnavu a 11.6. Bratislavu. Potom sa zas vyparím a sem-tam sa ozvem mame cez blog Jánošík na úteku.

Fotogaléria