Výstava Meteority – poslovia z vesmíru, ktorú 12. júna Stredoslovenské múzeum sprístupnilo v Tihányiovskom kaštieli, je prvá svojho druhu na Slovensku. Je to výnimočná príležitosť vidieť na jednom mieste viac než sto meteoritov z rôznych častí sveta.
Želáte si niečo, keď padá hviezda? A viete, že padajúce hviezdy sú meteority? Slovo meteorit pochádza z gréckeho meteoron, čo znamená „nebeský fenomén“. No a o týchto fascinujúcich kúskoch vesmíru, konkrétne aj o tých, ktoré uvidíte a ktorých sa môžete aj dotknúť na výstave v Tihányiovskom kaštieli, sme sa porozprávali kurátorkami výstavy.
Meteority sú svedkami vzniku Zeme. Každý z nich má svoj príbeh
Lucia Hrčková a Andrea Dianišková, kurátorky výstavy Meteority – poslovia z vesmíru, sa počas prípravy tohto výnimočného vesmírneho divadla navzájom dopĺňali. A dopĺňajú sa aj v našom rozhovore, plnom zaujímavých informácií nielen o samotnej výstave. Dozviete sa, napríklad, aj to, čo (a či vôbec niečo) si kurátorky želajú, keď padá hviezda.
Výstava Meteority – poslovia z vesmíru je prvá svojho druhu na Slovensku. Odkiaľ prišiel podnet na jej realizáciu v Stredoslovenskom múzeu?
Andrea Dianišková: Tému výstavy navrhla kurátorka Lucia Hrčková a mňa oslovila na spoluprácu ako druhú kurátorku. Vedenie Stredoslovenského múzea s nadšením podporilo myšlienku usporiadať túto výstavu. Danej téme sa venujem, dobre poznám komunitu hvezdárov aj prostredie, v ktorom pôsobia. Keďže v múzeu pracujem aj ako múzejná pedagogička, zároveň som sa podieľala na tvorbe vzdelávacích a sprievodných programov, ktoré výstavu dopĺňajú.
Lucia Hrčková: Výstavu venovanú meteoritom som mala už dlhšie v podvedomí. O tejto téme sme v Stredoslovenskom múzeu uvažovali dlhší čas. Uvedomovala som si, aké malé a neucelené sú zbierky meteoritov na Slovensku v porovnaní so zahraničnými inštitúciami. Keďže v Tihányiovskom kaštieli máme priestor na prezentáciu rôznych prírodovedne zameraných tém, začali sme hľadať partnera, ktorý by nám vedel zapožičať komplexnejšiu zbierku. Tak sa postupne začala formovať myšlienka vytvoriť výstavu, ktorá by návštevníkom priblížila fascinujúci svet meteoritov a ich význam pri poznávaní vesmíru.
Koľko času ste venovali príprave výstavy a kde ste inšpirovali?
Andrea Dianišková: Keďže sme na výstave pracovali dve kurátorky, jednotlivé úlohy a aktivity sme si rozdelili podľa našich skúseností a odborného zamerania. Vnímam to ako veľkú výhodu, pretože sme sa navzájom veľmi dobre dopĺňali. Príprava výstavy bola pomerne dlhodobý proces, približne rok, aj preto, že sme sa uchádzali o grantovú podporu. Museli sme mať celý koncept výstavy ako aj sprievodné a vzdelávacie aktivity premyslené s veľkým časovým predstihom. Výstavu podporil aj Fond na podporu umenia a taktiež Banskobystrický samosprávny kraj. Dôležitou súčasťou príprav bola spolupráca s Vladimírom Libantom, majiteľom zbierky meteoritov, ako aj s hvezdárňami. Inšpiráciu pre spôsob inštalácie a prezentáciu témy sme čerpali aj zo súkromných návštev zahraničných múzeí.
Lucia Hrčková: Príprava výstavy začínala prvotnou komunikáciou so spoluorganizátorom a množstvom stretnutí, počas ktorých sme si obe strany postupne definovali svoje predstavy a očakávania od výstavy. Následne sa začala realizácia projektovej časti, príprava textových a obrazových materiálov, tvorba koncepcie výstavy a jednotlivých prvkov prezentácie. Keďže nie som odborníčka priamo na meteority, pri príprave obsahu som čerpala najmä z odborných článkov, monografií a ďalších dostupných odborných zdrojov, ako aj z verejne prístupných prednášok venovaných tejto téme. Dôležitou súčasťou prípravy bolo aj konzultovanie odborných otázok so špecialistami, aby bola výstava spracovaná čo najpresnejšie a zároveň zrozumiteľne pre širokú verejnosť.
Venujete sa astronómii, meteoritom, hviezdam, vesmíru… už dlhšie?
Andrea Dianišková: Vesmír a príroda ako taká ma fascinovali už od útleho veku. Vždy som mala množstvo otázok „prečo“… Tento záujem ma neopustil ani neskôr a priviedol ma k pomaturitnému štúdiu astronómie v Hurbanove, po ktorom som absolvovala magisterské štúdium na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov som pôsobila ako odborná pracovníčka v Hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom a neskôr aj v Hvezdárni v Banskej Bystrici. Téma astronómie a meteoritov je mi preto veľmi blízka nielen profesijne ale aj osobne. O to viac sa teším, že máme túto výstavu v Stredoslovenskom múzeu, v Tihányiovskom kaštieli.
Lucia Hrčková: Nie, astronómii ani meteoritom som sa predtým profesionálne ani záujmovo dlhodobo nevenovala. S touto témou som sa začala intenzívnejšie zaoberať až v rámci prípravy výstavy. Musím však priznať, že ma meteority veľmi zaujali a doslova pohltili. Čím viac som sa o meteoritoch dozvedala, tým viac som si uvedomovala, aký fascinujúci príbeh v sebe tieto objekty ukrývajú a aký význam majú pre poznávanie vzniku a vývoja našej Slnečnej sústavy.
Fascinácia meteoritmi je nepopierateľná. Čím vás ešte fascinujú?
Andrea Dianišková: Je to najmä ich vedecká hodnota ale aj možnosť a pocit dotýkať sa niečoho tak výnimočného ako „kus vesmíru“. Naša planéta Zem prešla od svojho vzniku mnohými zmenami a procesmi, ktoré výrazne ovplyvnili jej podobu. Meteority však od svojho vzniku v Slnečnej sústave zostali vo veľkej miere zachované v takmer nezmenenom stave. Práve vďaka ich výskumu môžeme získavať cenné poznatky o procesoch, ktoré formovali Zem aj ďalšie telesá Slnečnej sústavy. Obrazne povedané, meteority sú svedkami jej vzniku. Nesú v sebe informácie staré približne 4,6 miliardy rokov Sú to naozaj takí poslovia z vesmíru…
Lucia Hrčková: Fascinuje ma ich jedinečnosť. Tieto kamene z neba k nám pricestovali z vesmíru, pričom nesú so sebou informácie staré miliardy rokov. Každý meteorit má svoj vlastný príbeh o svojom pôvode, putovaní vesmírom a ceste na Zem či príbeh svojho nálezu. Je úžasné mať takmer ako na dlani materiál, ktorý vznikol ešte pred vznikom našej planéty a ktorý nám pomáha lepšie pochopiť, ako vznikal vesmír, Slnečná sústava aj samotná Zem.
Kedy a kde ste sa prvý raz stretli s pojmom „padajúce hviezdy“?
Andrea Dianišková: Ja osobne v detstve, nakoľko vesmír ma fascinuje už dlho.
Lucia Hrčková: Táto téma mi nie je až taká vzdialená. Pravidelne chodievam s priateľmi na chatu pozorovať Perzeidy, keďže chata sa nachádza v oblasti s minimálnym svetelným znečistením, čo vytvára ideálne podmienky na sledovanie nočnej oblohy. Pre mňa je to vždy úžasný a trochu romantický zážitok, ležať počas augustovej noci na deke pod holým nebom a pozorovať nádherné vesmírne divadlo.
Boli ste niekedy na mieste, kde dopadol meteorit?
Andrea Dianišková: Nebola. Avšak s meteoritmi som sa pri svojej práci stretávala a aj s nadšencami a astronómami, ktorí ich dohľadávali.
Lucia Hrčková: Nie, zatiaľ som nemala možnosť navštíviť priamo miesto dopadu meteoritu. Určite by som však sa takej návšteve v budúcnosti nebránila.
Usporiadať túto jedinečnú výstavu bolo pre vás zrejme výzvou. Na čo všetko ste pri jej realizácii museli myslieť?
Andrea Dianišková: Osobná návšteva Vladimíra Libanta v Tríbečskom múzeu minerálov v Jelenci nás nadchla a zároveň utvrdila v presvedčení, že návštevníkom predstavíme skutočne výnimočné exponáty. Výzvou pre nás bolo vytvoriť priestor, ktorý by tejto vzácnej zbierke dôstojne zodpovedal. Našou snahou bolo navodiť atmosféru, v ktorej návštevník po vstupe do tmavej výstavnej miestnosti zažije pocit objavovania. Osvetlené meteority sa stávajú dominantou priestoru a zároveň pripomínajú ich jedinečný pôvod. Chceli sme, aby si človek pri pohľade na tieto meteority uvedomil veľkosť vesmíru a zároveň vzácnosť nášho bytia na tejto planéte.
Lucia Hrčková: Určite, bola to pre nás veľká výzva. Našou snahou nebolo meteority „iba vystaviť“, ale vytvoriť pre návštevníkov určitý zážitok. Meteority môžu byť pre laickú verejnosť na prvý pohľad menej atraktívne, napríklad svojou farebnosťou alebo vzhľadom. Preto sme sa snažili tento dojem zmeniť vhodným riešením priestoru, špecifickým osvetlením, zatemnením výstavných miestností a vytvorením atmosféry, ktorá návštevníka prenesie do prostredia vesmíru. Zároveň sme mysleli aj na najmladších návštevníkov, pretože interaktívne prvky, ktoré deťom pomáhajú lepšie pochopiť tému meteoritov a zapojiť sa do objavovania, sú dnes prirodzenou súčasťou našich výstav.
Výstava teda ponúkne návštevníkom jedinečný vizuálny zážitok. A čo ešte?
Andrea Dianišková: Výstava predstaví približne 120 meteoritov z rôznych častí sveta a šesť modelov slovenských meteoritov. Jedným z atraktívnych prvkov je možnosť pod odborným dohľadom kurátora dotknúť sa dvoch originálnych meteoritov, kamenného zo Sahary a železného z Argentíny. K dispozícii je aj stereolupa so vzorkami. Mysleli sme aj na tých najmenších záujemcov o vesmír. Deti sa môžu odfotiť pri rakete, vyskúšať si otáčací model Slnečnej sústavy, vytvárať krátery v piesku, zahrať si vesmírne pexeso, alebo pracovať s pracovnými listami plnými zaujímavých úloh na tému vesmíru. Priestor múzea dopĺňajú aj astrofotografie poskytnuté z Hvezdárne v Banskej Bystrici. Schodisko múzea tak návštevníkov symbolicky sprevádza na ceste do vesmíru. Zaujímavým doplnkom vstupného priestoru sú aj ručne maľované pštrosie vajíčka s vesmírnou tematikou zo súkromnej zbierky Petra Peregrima.
Lucia Hrčková: Okrem jedinečného zážitku čaká na návštevníkov množstvo fascinujúcich informácií a príbehov spojených s meteoritmi. Súčasťou výstavy budú aj odborné prednášky, ktoré umožnia nahliadnuť hlbšie do tejto zaujímavej témy. A nesporne veľkým zážitkom bude aj možnosť dotknúť sa niektorých exponátov a uvedomiť si, že držať v ruke kúsok materiálu pochádzajúceho z vesmíru je skutočne výnimočný pocit, ktorý sa človeku nemusí naskytnúť často.
Ktoré meteority sú na výstave tie najzaujímavejšie, najvzácnejšie?
Andrea Dianišková: Napríklad marťanské a mesačné meteority. Ide o horniny, ktoré boli pri kolízii s asteroidom vyvrhnuté z povrchu Marsu alebo Mesiaca a po dlhom putovaní vesmírom dopadli na našu Zem. Ich výskyt je veľmi zriedkavý, tvoria len malé percento všetkých známych meteoritov. Osobitné miesto medzi exponátmi majú pallasity, ktoré patria k najkrajším meteoritom. Ich jedinečná štruktúra, kombinujúca kov a olivínové kryštály, z nich robí unikáty. Zaujímavosťou sú aj uhlíkaté chondrity, jedny z najstarších materiálov Slnečnej sústavy. Vedcom poskytujú cenné informácie o jej vzniku a zároveň aj o chemických procesoch, ktoré mohli súvisieť so vznikom života na Zemi. Každý typ meteoritu však ponúka vlastný príbeh a jedinečné čaro.
Lucia Hrčková: A sú tu aj fragmenty meteoritu Košice, ktorý dopadol v okolí Košíc v roku 2010. Ide o prvý slovenský meteorit s tzv. „rodokmeňom“. Jeho pád bol veľmi dobre zdokumentovaný a vedci dokázali určiť jeho pôvodnú dráhu ešte pred vstupom do zemskej atmosféry. Práve vďaka tomu patrí medzi významné meteority nielen na Slovensku ale aj vo svetovom meradle. Ďalším zaujímavým exponátom je fragment meteoritu Čeljabinsk, ktorý v roku 2013 zaujal celý svet svojím výrazným vstupom do atmosféry. Táto udalosť bola zachytená na množstve amatérskych videozáznamov, vďaka čomu sa tento príbeh stal známym po celom svete. Tlaková vlna následne spôsobila v okolí mesta Čeljabinsk poškodenie mnohých budov a pripomenula nám, že vesmírne telesá nie sú len vzdialenou súčasťou vesmíru, ale môžu ovplyvniť aj život na Zemi. Práve tieto príbehy sú podľa môjho názoru na meteoritoch najfascinujúcejšie. Nie sú to len kúsky hornín z vesmíru ale objekty, ktoré v sebe nesú konkrétny príbeh. Príbeh o svojom vzniku, putovaní vesmírom aj o okamihu, keď sa stretli so Zemou. A tých príbehov je na výstave, samozrejme, oveľa viac. Mnohé zaujímavosti sa návštevníci dozvedia priamo počas návštevy výstavy.
Zvyknete si niečo želať, keď padá hviezda?
Andrea Dianišková: Pravdupovediac, z logického hľadiska viem, že meteorické roje nemajú žiadny súvis s naplnením našich želaní, ale pre istotu si vždy niečo želám…čo ak.
Lucia Hrčková: Priznám sa, že ani nie. V auguste ich na našej chate vo Vyšnom Matejkove vídavame toľko, že keby som si mala pri každej padajúcej hviezde niečo želať, tých želaní by som mala už asi priveľa. Pre mňa je však samotné pozorovanie nočnej oblohy a meteorického roja nádherným zážitkom, ktorý si užívam aj bez toho, aby som si niečo priala.
Meteority – poslovia z vesmíru
Na Slovensku neexistuje špecializované múzeum ani inštitúcia, ktorá by sa systematicky venovala zberu, dokumentácii a výskumu meteoritov. Výnimku predstavujú zbierky slovenských meteoritov spravované Mineralogickým múzeom Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj zaujímavé súkromné kolekcie, medzi ktoré patrí aj zbierka Vladimíra Libanta, zakladateľa Tribečského múzea minerálov v Jelenci. Práve vďaka jeho zbierke sa návštevníci výstavy Meteority – poslovia z vesmíru dozvedia, čo meteority vlastne sú, ako ich rozpoznať od bežných pozemských hornín, aké je ich zloženie a množstvo ďalších fascinujúcich informácií o týchto kúskoch vesmíru.
Neoddeliteľnou súčasťou výstavy sú aj vzdelávacie a sprievodné podujatia. Ako uviedla kurátorka Andrea Dianišková, pripravený je workshop astrofotografie s fotografom Marekom Harmanom, prednáška o hľadaní meteoritov so zameraním na slovenské nálezy, ktorú povedie Tomáš Dobrovodský, riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom, ako aj prednáška o vzniku kráterov so Stanislavom Kanianskym z Hvezdárne v Banskej Bystrici. Program dopĺňajú víkendové aktivity a tvorivé dielne určené pre rodiny s deťmi, aby si výstavu mohli spoločne užiť návštevníci všetkých generácií.
Výstava Meteority – poslovia vesmíru potrvá do 4. októbra. V Tihányiovskom kaštieli ju môžete navštíviť v utorok až piatok od 10.00 do 18.00 h a v sobotu a nedeľu od 10.00 do 12.30 h a od 13.00 do 18.00 h.
