Quantcast

V týchto dňoch si pripomíname 45. rokov, odkedy vstúpil do platnosti Dohovor o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení.

Je všeobecne známy ako Dohovor o biologických zbraniach (BWC) alebo Dohovor o biologických a toxínových zbraniach (BTWC, BWC, Dohovor).  Bola to prvá mnohostranná zmluva o odzbrojení zakazujúca celú kategóriu zbraní hromadného ničenia (ZHN). Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaviazali „za žiadnych okolností nikdy nevyvíjať, vyrábať, skladovať alebo inak nezískavať alebo neudržiavať: 1. mikrobiálne alebo iné  biologické agensy,  alebo toxíny bez ohľadu na ich pôvod alebo spôsob výroby, druhy a množstvá , ktoré nie sú odôvodnené na profylaktické, ochranné alebo iné mierové  účely, 2. zbrane, vybavenie alebo dopravné prostriedky určené na použitie takýchto agensov, alebo toxínov na nepriateľské účely alebo v ozbrojených konfliktoch.

„Dohovor účinne zakazuje tiež vývoj, výrobu, získavanie, prenos, uchovávanie, hromadenie a používanie biologických a toxínových zbraní a je kľúčovým prvkom v úsilí medzinárodného spoločenstva zameranom na nešírenie zbraní hromadného ničenia. V prípade  Dohovoru  ide o dôsledok dlhodobého úsilia medzinárodného spoločenstva o vytvorenie nového nástroja, ktorý by dopĺňal Ženevský protokol z roku 1925 a ktorého Republika československá  bola signatárom. V priebehu nasledujúcich rokov sa k Dohovoru pripájalo  čoraz viac štátov. V súčasnosti existuje 182 zmluvných štátov a 5 signatárskych štátov“ približuje jeho význam Cyril Klement, stály zástupca MZ  SR na každoročných zasadnutiach orgánu tohto Dohovoru v Ženeve.

Podľa neho zastúpenie zdravotníctva, prípadne verejného zdravotníctva na týchto rokovaniach je logické,  zákonité a nevyhnutné. Tam sa zástupcovia členských štátov dozvedia o aktuálnom dianí v tejto problematike najmä čo sa týka vedy a výskumu. Systém verejného zdravotníctva a poskytovatelia verejného zdravotníctva by mali byť pripravení čeliť rôznym biologickým agensom, ktoré vytvárajú riziko pre národnú bezpečnosť, pretože  obsahujú potenciál spôsobiť veľké množstvo úmrtí a následne rozsiahle sociálne problémy.

„Toto 45. výročie Dohody je dostatočným dôvodom a jemným pripomenutím pre vrcholových pracovníkov rezortu zdravotníctva o dôležitosti tejto problematiky a zároveň požiadavkou na dostatočnú podporu po stránke materiálnej a personálnej tak, ako to vidíme v iných krajinách ktoré si dávame za vzor. Má tiež pripomenúť odbornej verejnosti, že v zdravotníctve máme na starosti túto nie okrajovú problematiku,“ zdôrazňuje na záver Cyril Klement.