Artforum Banská Bystrica | PR článok | 22.8.2018

Dobré knihy z Artfora I.

Ak sa nič svetoborné nestane, práve čítate prvé vydanie knižného sprievodcu, v ktorom vám každú stredu predstavíme knihy, ktoré čítame a ktoré vám odporúčame (prípadne neodporúčame). Príjemné čítanie želáme z banskobystrického Artfora a Literárnej bašty.

Dnešného sprievodcu pripravil Rado Sloboda a dočítate sa v ňom o knihách:

POHĽAD PASTIERA: Ako vyzerá život pastiera, ktorý si za úspory na auto kúpil krásneho barana a ako sa píše sebavedomo a humorne o 600-ročnej tradícii (bez osočovania druhých).

ROZBITÝ POHÁR: Ako sa číta kniha bez jedinej bodky, pri ktorej budete mať chuť na fľašu červeného.

SLON NA ZEMPLÍNE: 30 rokov ciest po Slovensku Andreja Bána vrcholí v tarantinovskom karpatskom roadtripe.

Prečo si kúpiť miesto auta barana?

James Rebanks: Pohľad Pastiera /preklad: Milan Kopecký, Kalligram, 2018/

V mojom živote existujú viaceré istoty. Ja som si bol napríklad istý, že knihu o ovciach nebudem nikdy čítať. Nie preto, že prechovávam k ovciam nesympatie, ale preto, že existuje toľko kníh, ktoré treba prečítať, že tie o ovciach som neplánoval do svojho čitateľského života zahrnúť. Táto istota minulý týždeň pominula.

Anglický pastier James Rebanks napísal knihu o ovciach – Pohľad pastiera, ktorá je vtipná, vrúcna, zemitá, poetická a filozofická.  Všeličo sa dozviete o ovciach (napr. o herdwičkách a ich kráľovnej, o pastierskej príručke, ale aj o ryšavom Joeovi). Postupným čítaním vám autor začne byť viac a viac sympatický. Svojou autentickosťou, vášňou a životnou filozofiou.

Ak bol Eric Hoffer filozofom z prístavu, Rebanks je filozofom z pastvín. A áno, kvôli baranovi minul všetky úspory určené na kúpu auta, pretože bol krásny a práve takého potrebovali! Text dotvárajú fotografie z krajiny, ktorá pripomína Kraj z Pána prsteňov, no, prirodzene trošku upršanejší, aj hobiti chýbajú, ale ovce si zamilujete obdobne.

Kniha z vás (asi) neurobí pastiera. Mrzí ma to. Bohato sa však zasmejete, veľa sa dozviete a myslím, že ovce a pastierov už budete navždy vnímať inak.  Odporúčam na víkendové výlety, upozorňujem však, že riziko nástupu túžby byť pastierom či pastierkou môže byť intenzívne a nečakané. K humoru v knihe zacitujme autorovho suseda: “Je hrozne super, že si spisovateľ a ukazujú ťa v televízore a tak podobne, ale mohol by si aj zatvárať bránku, ty hovädo nebeské, lebo sa ti tie posraté ovce túlajú po ceste. Čau.”  Ak ešte stále pochybujete o tom či práve tejto knihe venovať čas, tak vedzte, že autor do nej zaradil aj kapitolu o šteniatkach a dozviete sa aj význam vety: „Ber sa taj k tej vratli a redikaj birky dolu pirťom.“ .

Bez jedinej bodky a s fľašou červeného

Alain Mabackou: Rozbitý pohár /preklad: Mária Ferenčuhová, Absynt, 2018/

Všetci to poznáme. V našich obľúbených krčmách či kaviarňach často pozorujeme rozličné ľudské príbehy, ktoré by mali byť zaznamenané na papier. Zväčša sa to nedeje. O to väčšie šťastie máme, že príbehy z krčmy NA SEKERU SA NEDÁVA zaznamenané sú. Krčma má všetko, čo treba; fľaše červeného, kávu nerobia, slepú uličku na ohavnosti, étos tajuplného miesta bez času, 15 minút slávy v miestnom bulváre aj na rokovaní vlády a v neposlednom rade je otvorená nonstop (skoro ako Artforum Banská Bystrica počas 7 dní – 7 nocí) a takmer nikdy sa v nej nikto nepobil.

V knihe ROZBITÝ POHÁR od francúzsko-konžského spisovateľa Alaina Mabanckoua sa zoznámite s istým kronikárom a strážcom rozvalín, ktorého meno dalo názov knihe a z jeho zápiskov sa dozviete o politikoch, troskách, podvodníkoch, mužoch, ktorých nechali ženy a o ženách, ktoré nechali mužov. Text je na jednom-dvoch miestach nostalgický, zväčša poeticky drsný. Dozviete sa o mužovi, ktorý nosí plienky, o nesmrteľných politických heslách („žalujem“ a „pochopil som vás“), o Stepnom vlkovi s barom Katedrála, ale aj o švihákovi Kazimírovi a žene mnohých talentov – Konvičke.  Niektoré otázky síce zostanú nezodpovedané, ale čitateľovi to prekážať nemusí. Kerouacov neustávajúci prúd slov nájdete skôr tu ako v jeho Na ceste. Kniha totiž nemá ani jednu bodku a vôbec to nevadí, vrelo odporúčam prečítať na jeden šup.

Mabanckoua kniha je aj sprievodca dobrou literatúrou, pretože autor sa vyžíva v odkazoch na iné literárne diela a na konci knihy nájdete vyše 200 vysvetliviek, z ktorých väčšina sú práve odkazy na knihy. V preklade Márie Ferenčuhovej som nenašiel žiaden zádrhel, príbeh plynie (a aj v slovenčine cítite, že imunita Rozbitého pohára – nášho kronikára – je napriek hektolitrom červeného vína silná a jeho schopnosť zaznamenať príbehy našej krčmy neohrozená), hoci možno som nebol pozorný a uvažoval som nad tým, že by som si dal fľašu červeného, o ktorom sa v knihe veľa píše, ale snažil som sa zostať pozorný, a tak som si dal radšej kávu.

Karpatská škola biedy, zabudnutia a nemravností

Andrej Bán: Slon na Zemplíne /Absynt, 2018/

Kniha vás zavedie do Čiernej nad Tisou, Kráľovského Chlmca, Humenného, Michaloviec, ale aj do Levoče, Lendaku či Magnezitoviec. Trošku na západ bude tých miest menej, ale aj Prievidza, Brezno, Banská Štiavnica či Partizánske tu budú mať svoju úlohu.  Andrej Bán videl za 30 rokov veľa a teraz nás, posilnený Absyntom, pozýva na šialený roadtrip po krajine, ktorú poznáme menej, ako sa nazdávame. Občas to bude strašidelné, občas bizarné, občas zapáchajúce, sem-tam hrdinské a bude tam aj Vareha, kráľ Zemplínu (toho času v base). Preskúmate terru incognitu, zoznámite sa s karpatskou variáciou amerického sna, v ktorej je krádež stále legitímnym nástrojom získania majetku. Spoznáte svojrázne postavy v karpatskom zápase dobra a zla, akými sú farmári Béreš, Kentoš a ďalší, verzus známa grófka Rošková či jej rytier Šuchta, zhodou náhod aj policajt, ktorí spoločne poorú aj asfaltové parkovisko.

Prídu aj tarantinovské scény: „Vzduchom lieta teleskopický obušok, pištole, sekera. Opakované bitky v repke trvajú tri dni. Lada Niva blokuje kombajn, KIA ju odtláča, napokon do nej vrazí džíp. Na scéne sú aj väčšie autá. Tatra blokuje kombajn, prichádza traktor a šmykom ju odtláča. Uplatní sa aj lano s kotvou odložené doma ešte z čias vojny. Béreš jedného ochrankára nadvihne nad zem poriskom sekery…“. K tomu bojové psy, SUVčka, smerácka kolektivizácia, talianski (ne)mafisti.  Z ďalších postáv ešte spomeňme vyčnievajúcu fúriu fúrií, Janu Vaľovú. Zvyšok si už prečítajte sami.  V závere sa autor úmyselne cynicky pýta: „Čím je zaujímavá krajina, kde nie sú vojny, etnické konflikty, genocídy, krajina, na ktorú nezaútočil nijaký terorista a jeho ľud nesužujú ani cunami či zemetrasenia?“

Napriek tomu z knihy cítiť, že Bán má Slovensko rád, hoci pre jeho špecifiká z neho už mnoho rokov aspoň na istý čas pravidelne uteká (vieme kam!). Kniha vás nenaplní optimizmom, ten je však len evolučnou ilúziou, ktorá nám umožňuje prežiť všetky pohromy sveta, spoznáte však naše Slovensko trochu lepšie. Ak budete po knihe kritickejší a angažovanejší, potom je to pre našu krajinu len dobre.  Andrej Bán je všímavý pozorovateľ, podmanivý rozprávač a spoľahlivý sprievodca. Jeho pozvánku na karpatský roadtrip treba prijať a možno sa po prečítaní napríklad na východ (nielen) Slovenska aj vydať.


Tieto a aj mnohé ďalšie zaujímavé knižky nájdete v kníhkupectve Artforum na Hornej Striebornej 10 v Banskej Bystrici. Ďalšie aktuálne informácie o podujatiach či akciách banskobystrického kníhkupectva Artforum a Literárnej bašty nájdete na Facebooku.

Fotogaléria