Quantcast

V zápise za rok 2011 majú zmienky o aktivitách poslancov SMER-SD nadštandardný priestor. Kronika navyše používa prebraté správy bez toho, aby uvádzala zdroj a v zápise sa objavil aj úryvok z politického komentára.

Zápis do Kroniky mesta Banská Bystrica za rok 2011 obsahuje viacero hodnotiacich výrokov. Tie nepochádzajú z pera samotnej kronikárky, ale z doslovne prebraných článkov regionálnych médií. V odkaze pre budúce generácie je tak napríklad aj to, že poslankyňa Lucia Skokanová (BBA) “sa chváli cudzím perím” alebo že v Banskej Bystrici je zvykom, že sa neodpovedá na novinárske otázky na brífingoch či tlačových besedách. Kronikárka Renáta Klementová v zápise dokonca použila komentár Miroslava Tomana z portálu bystricoviny.sk bez toho, aby to pri danom úryvku uviedla.

Takmer všetky udalosti popísané v zápise do kroniky za rok 2011 sú doslovne okopírované z regionálnych i celoštátnych médií bez uvedenia zdroja, z ktorého čerpajú. Slovenská legislatíva pri tvorbe kroník vychádza zo zákonov z roku 1919 a najmä zo zákona z roku 1932, ktorý sa nevenuje problematike autorských práv. “Kronika je súborom vybratých materiálov publikovaných o meste a pri kronike neplatia pravidlá citovania a môže sa čerpať z rôznych zdrojov. V minulosti sa to nevyžadovalo, ani to pri takom rozsahu dosť dobre nejde, ale dalo by sa to určite robiť lepšie a čiastočne uvádzať zdroje,” vysvetľuje Klementová. V Českej republike platí legislatíva z roku 2006 a na kroniky sa vzťahuje autorský zákon, ktorý pri použití textov vyžaduje uvedenie odkazu na citované dielo. Slovenský zákon síce nariaďuje spoluprácu subjektov pri tvorbe kroniky, akademická etika vyžaduje minimálne uvedenie zdroja.

Nadštandardný priestor v zápise za rok 2011 má politická strana SMER-SD. Hneď na úvod dostal priestor poslanec Daniel Karas, ktorý v dva a pol stranovom príspevku spĺňajúcom všetky charakteristiky politickej reklamy, okrem iného kritizuje aj svoju kolegyňu z mestského zastupiteľstva Luciu Skokanovú. Čitateľ kroniky sa dozvie o aktivitách poslancov za SMER-SD na Fončorde alebo, že okresní členovia SMERu “v družných rozhovoroch” pri kapustnici zavŕšili rok 2011. Zaznamenané je, že okresný predseda Peter Pelegrini zorganizoval pred prázdninami podujatie pre deti a priestor dostalo aj stavanie mája najvyššími predstaviteľmi strany SMER-SD. “Nie je to zámer, sme radi keď voľačo do kroniky pozbierame, ale v tomto prípade je to moja chyba a podcenila som to. Poslanci práve tejto strany to vlani napadli, že sa o nich nepíše, tak som hľadala použiteľné materiály. Kronika je mozaikou toho, čo sa počas roka udeje. Je to povrchnejší a subjektívnejší materiál, z ktoré priamo nečerpajú ani historici,” reaguje mestská kronikárka, s tým že v materiáli v tomto smere urobí nápravu.

Zápis do Kroniky mesta Banská Bystrica za rok 2011 predkladá Matričný úrad na čele s Martou Čellárovou. Materiál jednohlasne schválila Komisia pre kultúru, informatiku, mestskú kroniku a ZPOZ, ktorej na novembrovom zasadnutí predsedal Vladimír Pirošík (BBA). V zápise z rokovania nie sú zaznamenané žiadne námietky, iba poslanec Andrej Refka (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS) navrhol doplniť informácie o činnosti občianskych rád a ponúkol sa, že sám túto časť spracuje. Jeho konečnú podobu budú schvaľovať poslanci na zasadnutí mestského zastupiteľstva tento utorok.

Nezáujem o kroniku…

Kronikárka Renáta Klementová zaznamenáva dianie v Banskej Bystrici od roku 1993. Za svoju prácu bola v rokoch 1997, 1998 a 2000 ocenená v celoštátnej súťaži “Slovenská kronika.” Sama priznáva, že v súčasnosti je to práca za minimálnu odmenu a kronike sa venuje najmä zo záujmu o kronikárstvo a históriu. Na komplexnom dokumente sa okrem samotnej kronikárky a vedúcej matričného úradu už nepodieľa nik: “Ste hádam prvý človek v histórii, čo sa k tomu ozval. Väčšinou je prax taká, že okrem pár poslancov sa na to nik nepozrie,” zareagovala aj napriek kritike Klementová. Mestská kronikárka hovorí, že sa snaží byť nadstranícka, pretože to prináleží tejto funkcii. Chyby s využitím neuvedených komentárov a politicky ladených článkov uznala. “Svojho času existoval poradný zbor, ktorý neskôr zrušili, ten si pozrel každú oblasť,” hovorí mestská kronikárka. V súčasnosti sa ale tomuto dokumentu už neprikladá takmer žiadny význam a okrem plnenia povinnosti sa tejto problematike samospráva inak nevenuje. Povinnosť viesť kroniky majú len mestá a obce na Slovensku a v Českej republike. V ostatných krajinách Európy takéto zaznamenávanie histórie nie je zo zákona povinné.