V sobotu, 18. novembra 2023 vo veku 81 rokov navždy opustil tento svet hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg, aranžér a klavirista Igor Bázlik, výrazná osobnosť slovenskej hudobnej kultúry.
„Bol rozhľadeným a bezprostredným človekom, ktorý rozdával okolo seba úsmev a radosť nielen svojim interpretačným umením. Spolupracoval s množstvom zaujímavých a vynikajúcich spevákov, hudobníkov i telies. S Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici udržiaval vždy priateľský kontakt, naposledy pri podujatí v rámci cyklu Literárne a hudobné večery v roku 2016 ako i pri výstave k 100. výročiu narodenia jeho strýka Tibora Andrašovana v roku 2017. Česť jeho pamiatke,“ priblížil Imrich Šimig, hudobný publicista a kurátor hudobných zbierok Štátnej vedeckej knižnice – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.
Igor Bázlik sa narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici a už od detstva prejavoval výrazné hudobné nadanie. Mal absolútny sluch. Na klavíri ho vyučovala matka Blanka Bázliková (sestra hudobného skladateľa Tibora Andrašovana) a rodinné prostredie žilo hudbou i vďaka jeho otcovi Dr. Jaromírovi Bázlikovi. Po ukončení štúdia na gymnáziu pokračoval v rokoch 1958 – 1962 v štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1962 – 1966 študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Ako absolvent sa stal hudobným redaktorom Československého rozhlasu v rokoch 1966 – 1969, v rokoch 1969-1978 tam pracoval ako hudobný režisér. Od roku 1979 pôsobil v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória v Bratislave.
Tvorba i činnosť Igora Bázlika je žánrovo mimoriadne bohatá. Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna Elektronická štúdia. V roku 1969 napísal Štyri črty pre sláčikové kvarteto ako svoju prvú skladbu po skončení VŠMU. Popri skladbách pre klavír či menšie zoskupenia možno spomenúť aj štyri Bázlikove symfonické diela: Symfonietta z roku 1966, Musica Slovaca z roku 1973, Smútočný pochod z roku 1977 a Svadobný pochod z roku 1977. V roku 2008 k nim pribudla orchestrálna skladba Carpe Diem. Úspešný bol v 70. rokoch muzikál Plné vrecká peňazí, ku ktorému zložil hudbu podľa scenára Ivana Soloviča. Hlavnými protagonistami boli Milan Lasica a Július Satinský a premiéru mal 18. októbra 1975 na Novej Scéne. V roku 2003 napísal operu pre deti s názvom Polepetko. K tomu treba prirátať desiatky skladieb pre rozhlas a pre divadlo, upravené ľudové piesne či mimoriadne obsiahlu tvorbu pre deti.
Doménou Igora Bázlika bola i oblasť scénickej a populárnej hudby. Jeho piesne interpretovali Marcela Laiferová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček či Karol Duchoň alebo Marika Gombitová. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála humoru na text Tomáša Janovica, ktorú naspievali Karol Duchoň a Eva Kostolányiová. V roku 1977 si prevzal rovnaké ocenenie za skladbu Pieseň z obloka, ktorú interpretovala Marika Klesniaková. V 80. rokoch minulého storočia pokračoval v spolupráci s orchestrami Karla Vlacha, Gustáva Broma, Karla Krautgartnera, Ladislava Štaidla a ďalšími. V 90. rokoch minulého storočia sa začal venovať sakrálnej hudbe. Skomponoval cyklus piesní na básne Milana Rúfusa Modlitbičky, kantátu Príď Duchu Svätý, vokálnu symfóniu Podoby viery. V roku 2003 zložil Hymnu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
V júli 2011 si prevzal ocenenie Identifikačný kód Slovenska a v roku 2017 dostal Veľkú cenu Slovenského ochranného zväzu autorského za rok 2016. Cenu Karola Tonkoviča za mimoriadny osobnostný prínos vo sfére folklórneho umenia mu udelili v roku 2019.
