Uplynulú sobotu 26. mája 2012 sa v Bratislave konal XV. zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov – občianskeho združenia, združujúceho občanov SR a účastníkov boja za národné oslobodenie a proti fašizmu, za demokraciu a sociálnu spravodlivosť, zastupujúceho viac ako 18 590 platiacich členov.

Delegáti oblastnej organizácie Banská Bystrica.

Banskobystrickú 1 526 člennú oblastnú organizáciu zastupovali na zjazde delegáti zvolení oblastnou konferenciou – Ján Páleš, Anton Hoffmann, Roman Hradecký, Vladimír Kucej, Milenka Váchová, Ján Žiško, Juraj Odor, ale aj doterajší funkcionári najvyšších orgánov SZPB – Pavol Sečkár, Ján Rýs, Stanislav Mičev a Ján Pačesa.

Význam a dôležitosť rokovania podčiarkovala účasť ministra školstva Dušana Čaploviča, štátneho tajomníka ministerstva obrany Miloša Koterca, vedúceho kancelárie prezidenta SR Milana Čiča, primátora hlavného mesta Milana Ftáčnika, veľvyslancov Ruskej federácie, Bieloruska, Ukrajiny a veľvyslankyne Kuby, výkonného podpredsedu ZMOS Jozefa Turčániho, predsedu Slovenskej jednoty dôchodcov Kamila Vajnorského, predsedu Českého svazu bojovníkú za svobodu pana Vodičku, predsedu Československé obce legionářské pana Cigánika, viceprezidentky Maďarského zväzu antifašistov pani Pál, viceprezidenta Asociácie vojnových veteránov SR pána Marka, a ďalších vzácnych hostí.

Správu o činnosti a hospodárení od XIV. zjazdu a ďalších úlohách SZPB dostali delegáti v podkladových materiáloch a predseda SZPB Pavol Sečkár vo svojom vystúpení uviedol tento materiál. Pozornosť sústredil na postavenie a miesto SZPB v spoločnosti, na úsilie dosiahnuť akceptáciu hodnôt protifašistického odboja naprieč politickým spektrom v podobe prijatia zákona o protifašistickom odboji, boji za mier a demokraciu v rokoch 1938 – 1945 a postavení SZPB ako verejnoprospešnej organizácie. Konštatoval, že uplynulé hodnotené obdobie bolo jedným z najťažších a najkomplikovanejších v celej histórii SZPB.

Napriek tomu sa však podarilo splniť závery XIV. zjazdu. Veľký krok vpred sa urobil v medzinárodnej činnosti. Podarilo sa zastaviť medziročný pokles členskej základne a zlepšiť vekovú štruktúru prijímaním nových členov. Zlepšila sa organizačná a riadiaca práca aj napriek poklesu počtu pracovníkov v dôsledku úsporných opatrení. Bohatšie je obsahové zameranie činnosti. Pokiaľ sa v roku 2010 podarilo zorganizovať viac ako 200 spomienkových podujatí k SNP, tak v roku 2011 to už bolo viac ako 300. Veľký pokrok sa dosiahol v mediálnej oblasti, kde sa SZPB prezentuje viacerými aktivitami,

Predseda SZPB Pavol Sečkár a minister školstva Dušan Caplovič

Predovšetkým je to vydávanie Bojovníka a Ročenky odbojárov vo farbe, ako aj vlastná internetová stránka, tlačové besedy a vyhlásenia k domácemu a zahraničnému dianiu. Značný pokrok v tomto smere urobili aj niektoré oblastné organizácie. Medzi nimi aj naša. Toto všetko je však limitované úrovňou hospodárskeho a finančného zabezpečenia SZPB. Život ukazuje, že nemožno sa spoliehať len na možnú dotáciu z ministerstva vnútra, ale je potrebné hľadať a rozvíjať aj iné možnosti viaczdrojového financovania.

Úspešné pokračovanie v trende pozitívnych zmien v činnosti zväzu je obsahom jeho hlavných úloh na ďalšie obdobie do XVI. zjazdu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V novozvolenom vedení majú významné zastúpenie aj členovia našej oblastnej organizácie . Za predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov bol opäť zvolený Pavol Sečkár a za tajomníka Ústrednej rady Roman Hradecký .Ďalšími členmi Ústrednej rady SZPB sú Vladimír Kucej, Ján Páleš, Stanislav Mičev a Ján Rýs. Za predsedu Ústrednej revíznej komisie bol zvolený Juraj Odor. Zvolenie týchto našich členov do vedúcich funkcií v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov je ocenením ich schopností a dlhoročnej, obetavej a nezištnej práce pri rozvíjaní odkazu účastníkov boja za národné oslobodenie, proti fašizmu, za demokraciu a sociálnu spravodlivosť. Na druhej strane je však veľkým záväzkom a zodpovednosťou za ďalší rozvoj a zvyšovanie autority Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v spoločnosti pri presadzovaní hodnôt demokracie, mieru, slobody a solidarity.